Teraz si uvedomujem, že tento príspevok bude vyznievať negativisticky ale v skutočnosti je mi dobre.Veľmi :)

Hlúpnem.. tak postupne ..teda aspoň sa mi to tak zdá. Ráno vstanem dám si kávu sadnem za počítač a nič. Inokedy bolo vždy niečo...alebo aspoň polovica toho niečo. A teraz NIČ!  Hromadí sa to (škola) .. úplne bez škrupúľ priznávam, že o tom viem ..určite už zajtra začnem písať všetky tie veci do školy. V mnohom je to moja lenivosť, v mnohom rozlietanosť ..a svoj podiel má aj úplne imanentná demotivácia (tá súvisí s atmosférami a chuťami, náladami a pocitmi na Šoltésovej 4 a priľahlých mysliach) Ale o tomto nechcem radšej .. tam hľadám to pozitívne farebné spektrum. A vidím to tak, že to pôjde. Inak je to dosť všetko taka vianočná odrhovačka:

- darčeky nekupujem lebo už mám 

- stíham si uvedomovať jedinečnosť chvíľ

- konzum ignorujem

- na sviatky sa teším

Sumárum: Vianoce mi neukradnú

Vraj som skončil a ako človek zlyhal...do budúcna spolupráca nepredpokladateľná...a vraj si viem všetko zracionalizovať...po pravde sa mi uľavilo a po pravde 2. páliť mosty je nebezpečné a až príliš definitívne a racionalizácie mi tiež až tak veľmi nejdú ..treba sa opýtať napr. Vier. (sorry Vier prave som ťa do toho zatiahol)

Sumárum: mosty nepálim, mal by som byť asi nejakým spôsobom kosternovaný - nie som

A čo vidíte na tom, keď pomôžeme starej pani s nákupom cez cestu??? To  v pruhovanom asfaltovom poli vládnu iné gravitačné zákony a nákupné tašky sú tam inak ťažké??? A potom na chodníku už je zase všetko v pohode a tak máme svoju čiarku v kolónke "dobro"splnenú a teraz si to babi zase neste sama! ...veď sme na chodníku. To čo za klišé? Mohli by sme sa ja na viac zmôcť. Babka z artritídou si ledva vydýchla a už zas praskajú kĺby pod náporom zemiakov z Tesca (no nekúp to boli v akcii) a isto ich ťahá až tam kdesi do Dúbrafky... To ja len tak pre ilustráciu etalónu dobra, ktorý máme v sebe zadefinovaný.. Pretože mám osobný náser (áno použijem to  slovo pretože je vystihujúce a iný pejoratív ma v tomto momente nenapadá ) na všetky obrazovky plné postihnutých, zomierajúcich, chudobných srdcervúcich príbehov. Treba využiť potenciálu Vianoc, áno ľudia sú teraz štedrejší. Ale telka ma serie. Kam títo ľudia zmiznú počas roka (teda okrem relácie Modré z neba kde na nich Rozboril ryžuje celoročne). Neviem ako to zakončiť pretože myšlienky lietajú na všetky strany ale mal som potrebu to povedať. 

...a ešte dodatok k predchádzajúcemu blogu z 20. novembra: Milý Ježiško ... rád by som sa zasekol vo výťahu aspoň tak na dvanásť hodín s niekym zaujímavým nebude možnosť úniku tak sa bude dať kvalitne porozprávať :)

..a ďakujem Havlovi

..dnes v otázkach

Je to nedosatkom slnka alebo kávy ?

Je ta hmla skôr nórskeho charakteru alebo anglického ?

Je možné aby sa jeden vesmír nespratal sám do seba ?

Čo sa nachádza vo vnútri baletky ?

Je možné aby nejaká akcia nevyvolala reakciu ?

Prečo, keď existuje gravitácia rastú rastliny a stromy dohora a nie do zeme ?

Komu Brežnev venoval po smrti svoje obočie ?

Aj vy v kníhkupectvách počujete ten šepot kníh .. "zober mňa, mňa" ?

Prečo Ámos po nociach okusuje mrežu ?

Kde sa vo mne vzal záujem o Indie ?

Čo sa deje za stenami menzy na Mlynoch ?

Môže sa variť vajíčko na tvrdo tak dlho až zase zmäkne?

Čo sa stane v tomto skúškovom období ?

Rosamunde Pilcherová je muž alebo mimozemšťan ?

Prečo sa K.M. necháva rezať vlastnými okuliarmi ?

...a kde je J.R. ???

Milý Ježiško

Myslím, že teraz je ten najvyšší čas. Nie. Nieje mi divné, že mám 26 (slovom: dvadsaťšesť) a píšem ti. Veci sa majú takto, resp. želal by som si toto:

Budem realista tak veci typu žltá vzducholoď a lietajúci bicykel vynechám...

...uhm.. formality o skromnosti tento krát preskočíme (všetci dobre vieme ako to s nami všetkými je ...) ..aj tie blbosti so svetovým mierom ...a to že, každý chceme predovšetkým to zdravie to je tiež jasné

takže:

- bicykel, resp. dva jeden do mesta konkrétne od Modrofúza tam majú naozaj štýlové. A ten druhý taký trekový v plnej výbave ..aby som s ním mohol v lete na dlhé vzdialenosti

- skús odpratať blbcov z môjho okolia ...v poslednej dobe ich stretávam akosi veľa

- knihy veľa kníh.. konkrétny zoznam budujem na konte môj martinus

- časopriestorovú slučku (dôvody nebudem vysvetľovať)

- pekný dvojizbáčik na Palisádach ..ale aj Leškova ulica nieje na zahodenie poprípade lokalita v okolí Blumentálu ... Jakubovo námestie...no na toto máš dosť času niežeby som pochyboval o tvojej všemohúcnosti...

- knižnicu (..osobnú veľkú - do toho nového bytu samozrejme)

- kávovar (...to ak by nebola na sklade časopriestorvá slučka)

- osobného tajomníka (musí zvládať konverzáciu v dvoch jazykoch okrem slovenčiny, vedieť šoférovať a všetko to potrebné nevyhnutné)
- spánok ak sa to dá zariadiť nejak instantne bolo by to super

- no už keď som neskromný tak aj tablet  by sa hodil
-a pre spoluhráčov cukrovinky Čierny princ

Brain on board

..čo sa slnka týka odpovedám ÁNO !!

..a strata sociálneho pudu sebazáchovy nebola až taká strašná

..jednej doktorantke odkazujem, že moja hostilita je čisto platonická

..áno naozaj sa cítim zdravý vo všetkých ohľadoch

..môj žltý dáždnik nieje tichým výkrikom ani parafrázovaním T. M. (proste sa mi páči tá farba)

..zo všetkých spoločností najviac na celom svete milujem Dopravný podnik Bratislava

..narcistickou poruchou netrpím - trpí moje okolie

..nie naozaj som nemyslel na vás všetkých keď som bol kade tade po výletoch, áno nikomu som nič nedoniesol okrem jednej magnetky pre moju mamu

..áno vidíte správne dnes ma baví irónia a sarkazmus

..no tak mám prepotený remienok na hodinkach a čo ?

..nežehlím lebo jednoducho nestíham

..bavia ma metafizici, existencialisti, humanoidi a podobne entity

..baví ma dívať sa na svet cez zelené pravítko a smiať sa vám, že ste zelený

..nie nenechám sa očipovať

..teraz nechodím behať - bolia ma z toho zuby

..a predovšetkým svetový mier

Začne škola

..tak sa štandartne vyberiete na obed s dvoma skvelými ľuďmi, že Timi a Vier :) Sadnete si k nejakému nič netušiacemu neborákovi s podliatími očami a vediete bežnú konverzáciu na náhodnú tému o vlastnej úžasnosti, o úžasnosti ľudí s ktorými stolujete, o škole, o priateľoch partnerstvách a priateľstvách o problémoch s absorpciou veľmi špecifického výtvarného umenia a o plánoch na konzumáciu kultúry. A v jednom momente sa nič netušiaceho vedľa sediaceho neboráka opýtate na názor. On chudák musí precitnúť zo svojho sveta späť do toho sveta nášho. Debata sa rozvíja a nadobúda rozmery o ďalšieho človeka. Postupne z neho vylezie, že sa snaží rozchodiť opicu z posledných troch dní. Vylezie z neho aj to, že je operný spevák. Resp. že operný spev študuje, a nakoniec z neho vylezie zábavná zmysluplná konverzácia. Dohodneme kávu na ktorú v zápätí vyrazíme a je tam dobre a fajn čas pokračuje.
Tak takto priatelia sa vyrábajú noví kamaráti. Celkom náhodne neplánovane. A hoc sme tam boli spolu a je to kamarát nás troch tak aby sa Timi potešila tak priznávam, že ona ho oslovila a pre dnešok je naozaj tá najúžasnejšia z nás :D:D:D Extroverzia je fajn. :)

Resumé dnešného dňa: Videl som ako pouličný rozdávač reklamných predmetov tlačí do rúk nevidiacemu chalanovi s bielou paličkou prepisku a spoznal som nádejného operného speváka čo "šlape" na elektornickej cigarete :)

Výzva suite prešporskej ...

Tak priatelia - kaviarenskí povaľači, milovníci tejto žírnej tekutiny. Leto sa nám pominulo jak brazílske pomaranče v Kauflande po nájazde dôchodcov a prichádza nám zatiaľ príjemná babioletná atmosféra, ktorú aj tak nahradí pľuhavá, šedivá, vlhká, pod kožu lezúca, smogová, smutná, depresívna blá blá blá ...jeseň. Vyvstávala otázka, čo s takouto víziou budúcnosti. Okrem toho, že si budeme svedomito plniť naše pracovnoškolsé povinnosti a iné nutnosti. Ovplyvnený mnohými okolnosťami, dobrým vkusom a stretnutiami s kvalitnými ľuďmi dospel som k zaujímavej myšlienke a stávam sa jej otcom a k spoluotcovstvu pozývam aj Peťa M. (keďže stál pri jej zrode). Vy ostatní sa môžete podieľať svojou prítomnosťou na jej utváraní. Ale späť k veci: Po viacerích debatách a úvahách dospel som ku krásnej myšlienke. Týmto si dovoľujem vyhlásiť "Bratislavskú kaviarenskú jeseň"!!! Nejde o žiadnu buržoáznu, pobehajskú kratochvíľu znudenej prešporskej suity akoby sa na prvý zjav mohla javiť. Týmto dňom 8.9. 2011 zahajujem empirický výskum o tom kde mi/nám najlepšie chutí káva. Predstavujem si to takto:
- postupne budeme obchádzať bratislavské kaviarne a opájať sa tým krásne temným mokom
- vyhradzujem si (ako otec myšlienky) právo výberu. To samozrejme neznamená, že nemôžete fungovať ako poradný orgán.
- o všetkom si budem viesť svedomité záznamy (značka, či chutilo nechutilo, atmosféra, s kým som bol a pod...) Ak máte niekto nejaký pekný a skladný notes hodný tejto ustanovizne rád sa nechám obdarovať. Ak nie kúpim si :)
- zavedieme podrobnú mapku výskytu (mapku už mám)
- nesmie chýbať vaša nenahraditeľná a milá spoločnosť na ktorú sa už teraz teším
- povolené sú len prudko intelektuálne debaty (ako onoho času dnes na Obchodnej ulici v už spomínanom St. Germain vďaka Baltazarovi a Peťovi)

Toľko k pravidlám. Myšlienka skrsla dnes po príjemnom podvečere v St. Germain paradoxne po šálke zeleného čaju a družnej debate. S Peťom sme sa na Zochovej čakajúc na 83 zhodli, že aj napriek tomu sa to za začiatok považovať dá. A tak sa už teraz teším ako spolu preplávame tieto nepoznané zákutia bratislavské a stanú sa z nás efébi na poli pita kávy. Učiníme zadosť našim chuťovým pohárikom a ešte viac upevním naše priateľstvá. A aby som nejak uťal túto patetickú niť prikladám už len dnešné múdro s ktorým dnes prišiel Baltazár, netušiac ako sa nakoniec kontextovo hodí do tejto mojej malej výzvy:

Si amicius mingit, minge, ut mingere finge.
Ak priaťeľ ští, šti! Alebo predstieraj,že štíš.

A v duchu tejto myšlienky poďme spoločne do toho :)

PATRÍ SA POĎAKOVAŤ

..bez bilancovania a podobných sentimentálností (..veď čo by ste chceli po 26 rokoch bilancovať :) TAk len toľko, že opäť príjemne prekvapilo a potešilo, že si toľký z vás spomenuli a nezabudli na moje narodk y:) ešte raz vďaka :)

Ámos

Gordon Batista Everhart Alexander Wilson Brown to je jeho celé meno ..pochádza zo starobylého šľachtického rodu škrečkov - to preto také dlhé meno. Napríklad Wilson má po prastarom otcovi z anglickej vetvy svojho rozsiahleho rodokmeňa. Pôvodom je však zo Sýrie. Na základe toho ho podozrievam, že je tak trocha moslim (okrem iného aj preto, že vychádza s východom a západom slnka). Ak u neho objavím nejaké fundamentalistické, extrémistické tendencie tak zasiahnem ale zatiaľ je na moslima celkom mierumilovný a vôbec mu neprekážajú iné náboženstvá. Je samozrejme vegetarián a asi aj vegán. Inak je celkom komunikatívny, rýchlo sa so mnou zžil a ja sním :)

a bola POHODA

..a dobre mi tam bolo:
Peťo a Peťo a Dalma a Vlado a Anneli a Mia s deťmi a Zuzka a Nika a Majka a Vierka a Veve a Sedlakovci Paulinka a Katka a Katka a kopec hudby a kultúry a špeciálne Živé kvety a Tcha Tcha v tanečnom stane a bazén v Mallboro stane do ktorého som ani nestihol zájsť a pivo a možno raz aj radler (..lebo každá konzerva sa dá otvoriť) ..a vtipná Skaja a chalani ktorých mená som sa pokúšal zapamätať a Pena dní ktorú som si kúpil a málo spánku a veľa slnka a ešte viac hudby a temnej hudby a vítanie slnka ktoré som prespal a to druhé čo sa nedalo prepočuť a toi toi a hefty Braňa Jobusa a krásna únava a nadšenie že konečne som bol a stálo to zato a nakoniec hviezdy pod ktorými boli paneláky tak blízko, že vyzerali ako toitoiky a tam pod hviezdami bola pohoda na akú by som ani nepomyslel ... a ľudí nikdy nieje dosť ... nových a tiež a tých ktorých má človek blízko a tak som spokojný a ..

...a aj so potom už fotiť zabudol ale zopár z vás by tam ešte malo byť ..na tej fotke :)

...a bude POHODA

...áno už mám lístok ...KONEČNE..mám to toť takpovediac za rohom a ešte som tam nebol...má na tom svoj podiel aj moje pobyty na severe. ALE! Už o dva týždne
- budem počúvať kvalitnú hudbu
- a zúčastňovať sa na diskusiách
- pozerať filmy
- jesť
- stretať dobrých ľudí a priateľov
- a zase počúvať veľa kvalitnej hudby
- posedávať v literárnom stane
- a všetko to ostatné POHODOVÉ :)

O Koňoch reziliencii štátniciach a iných veciach

Toto je reálny prepis rozhovoru na gmail chate ....alebo kam nás až môže dohnať štátnicovanie

mozem ti byt estze nejak konstruktivne napomocny ?

0:47 tri piva spravia svoje...

Viera: ano,

pod nam zabit lucneho konika

ja: :D:D:D

som ochotny prist kvoli tvojej bakalrke na konika ti seriem :D

Viera: ale ja nemozem

0:48 ani nic robit

ani spat, kym tu je :D

ja: a to nevies zabit nevinnu nemu tvar bez mihuntia oka?

0:49

Viera: ked on je strasne velky

ja: tak na neho prekot skrinu

0:50 Viera: ale je hore

nad mojim stolom

luk, koniec srandy

vsetky moja pragmatickost je v prdeli

ja: ty sa ho fakt bojis?

Viera: ja sa ho proste bojim

ja: PISALA SI BKALARKU U OHYZDKY

ty sa ho nemozes bat

0:51 Viera: ano

bojim sa ho

viac ako statnic

0:52 ja: tak do neho nieco z dialky hod

kvoli konovi sa tam nepotrepem

nieco tazke

ak ovsem nesedi na okne

Viera: nie...

toci sa na radiatorovej rure

zvislej

0:53 ja: Pane na nebi

ved chyd slapku

a slahni ho ani nestihne povedat kobyla ma maly bok a bude v lucnokonikovskom nebi

resp. pekle kedze ta vystrasil

0:54 Viera: luk, to proste nejde

0:55 ja: ?????????????????????

a janka ?

tiez sa boji ?

Viera: janka je podla jej vyjadreni kripel

a nevie sa k nej dostat

ja: TAK SI ZAVOLAJTE SBSKARA

0:56 na najblizsi sviatok ti tusim kupim biolit

0:58 Viera: luk

ja sa zabijem

ja sa toho proste neviem zbavit

to je jedina vec, ktorej sa realne bojim doma

vonku nie

0:59 ja: hooooooooooooood do neho nieco

Viera: chapes, ze v noci pred stackami?!

ja: reziliencia v peeecku co :D
uz ? uz je po nom ?

Viera: nie

on sinaschval vybera miesta kde ho nemozem zabit

ja: :)

1:02 skus mu daco ponuknut mozno vylezie

1:03 pozri je to tvor co ma len prvu signalnu cize nieje zakerny jak vlad drakul takze nema chut ti nejak strasne ublizit

niekedy na tychto hmyzov plati ze idu za svetlom tak zhasnite v izbe a rozsviette vedla on tam vyleti

snad

1:05 ako pokracuje drama ?

Vieeeeeeeeeeeer zijes?

1:07 OK ja idem spat ci ta uz zozral alebo nieeeeeee

Inzerát

takýto sme vymysleli s Lenkou keď sme šli predvčerom behať:

Príjmem do daru 3 izbový byt s pekným výhľadom neďaleko centra. :D:D:D

PO VŠETKOM :)

Začnem týmto: http://www.etrafika.cz/detail/5605/dymky_dunhill/dymka_dunhill_shell_g5_-5120 Je to úúúúžasný kus nábytku, umelecké dielo, majstrovský kúsok atď....

Ale k veci teraz. Zoštátnicoval som :) Vďaka všetkým, ktorý akokoľvek prispeli k tomu, že som to dokázal. Vyzeralo to nejak takto:

- v predvečer mi nebolo nič, každý mal nejakú mieru stresu ale ja akosi nič... nehrám sa na hrdinu len to proste neprišlo. Hoc dni predtým boli aj dni paniky...

- z ničoho nič so začal hovoriť plynulou ohyzdčinou

- presvedčil som sa o tom, že Darth Wader žije na Slovensku

- prezentácia ma bavila

- a vytiahol som si otázky ktoré by mi ani vo sne nenapadli a až na jednu mi uplne sadli :)

- ráno na zastávke som si uvedomil, že som zabudol vypiť kávu

- komisia bola viac ako super ..pohodka...no žiadna flákareň...z čoho plynie spokojnosť

- výsledok: BBBA

• - Obhajoba - B
• - Liečebná pedagogika - B
• - Vývin biopsychosociálne aspekty - B
• - Koncepty terapeuticko-výchovnej činnosti -A

Priznávam, že som do toho mohol udrieť viac ale napr. aj predchádzajúci víkend stál zato :)

Výsledok považujem za spravodlivý a som spokojný

Teraz:

- budem veeeeľa jesť

- ešte viac čítať

- samozrejme si aj plniť povinnosti a chodit do prace :)

- a strááááášne si budem užívať obyčajnosť dní

- ale najprv hodím granát do mojej izby pretože inak sa to upratať nedá

- a ešte predtým sa poriadne vyspím

....takto začínala noc pracovná ...

Začína ma baviť písať takto cez odrážky

...vyzerá to teraz u mňa takto:

- neupratujem vrstvička prachu sa zväčšila na vrstvu

- je mi to jedno

- všade sa povaľujú štátnicové otázky a aj to už mi začína byť jedno

- nestíham veľa vecí..resp. toto moje základné nastavenie sa momentálne prehĺbilo (a netýka sa to len štátnic)

- stretol som a videl na vlastné oči potmehúda a je super

- dokázal som 4 dni jesť brokolicovú polievku a myslím, že chvíľu na ňu nebudem mať chuť

- chce sa mi spať vlastne skoro stále (opäť malý exkurz do Vierkinho sveta)

- zistil som, že už neviem za jazdy vyskočiť z hojdačky a bolí ma sval o ktorom som ani netušil, že ho mám

- takže vďaka hojdačka

- ešte stále ma baví behať

- teším sa na 14teho júna

- Vilko je úplne krásny malý zázrak

- žehlenie naozaj teraz neriešim

- a nebyť Umberta Eca, Erica Emmanuela Schmitta a C. S. Lewisa tak už mi načisto prepne

- nehovoriac o vďačnosti za to, že vás mam toľkých na ktorých sa môžem spoľahnúť a keykolvek obrátiť

- a áno celkom zjavne ma chytá akýsi snetiment (viď. riadok vyššie)

ZOPÁR VECÍ Z DNEŠKA

- rozplakal ma malý Oskar (vďaka pán Eric-Emmanuel Schmitt)
- Radka priniesla dobré správy :)
- ďakujem Zlatke Šramovej za príjeme popoludnie v St. Germain
- už sa naozaj začnem učiť na štátnice
- na veľmi krátkom Bažantovi na Mlynoch bolo super :)
- teším sa na nedeľu pretože naozaj rád jem :)


...a toto je jedna z Bažanta :)

Run Forrest run / utííííkej Foreste utíííkej !!!

zatiaľ to robím len chvíľu ale zistil som toto:

- najprv to bolí ale potom vás to začne baviť - masochisti sú šťastný ľudia
- Petržalka je oveľa prírodnejšia ako sa zdá
- Petržalka je smiešne malá
- muchy vôbec nechutia, hlavne keď sú prilepené na pravej mandli
- komáre tiež nechutia
- a vlastne hmyz tak celkovo nechutí
- zdravia vás cudzí ľudia (tiež bežci) zaujímavé je, že zdravia zúfalci ..alebo aspoň tak vyzerajú, že každú chvíľu exnú ...uhmm to asi zo spolupatričnosti
- tí profesionálne vyzerajúci nezdravia ... z toho vyplýva, že kastový systém nemajú len v Indii
- psy sú nebezpečné. Hlavne samé pre seba, ak nie sú veľké ako doga hrozí im zašliapnutie
- potrebujem poriadne tenisky na behanie
- po treťom kilometri vidíte hviezdičky...po piatom mliečnu dráhu
- odhadujem, že po desiatom už len čiernu dieru a potom časopriestorové vákum
- no proste RUN IS FUN !!!

...toto nemá názov

...niektorí nemenovaní ľudia (...že Timi) mi v poslednej dobe vravia, že by som nemal až toľko čítať....ale no neviem...zatiaľ nevidím žiaden zhubný vplyv literatúry na mňa. Najnovšie si to predstavujem takto:

Dokončím školu, urobím doktorát poučím si rok - dva a potom sa vyteperím niekam do Afriky alebo Indie budem tam pracovať tak cca tri až päť rokov. Keď sa vrátim napíšem päť kníh: tri budú vedecké publikácie zozbierané za obdobie čo som Tam pracoval, jedna bude cestopis o tom ako sa Tam žilo no a jeden román aby som uľavil svojej fantázii. Tu za to obdobie nastane ešte väčší technologický pokrok .. budem sa to snažiť dobehnúť napokon pochopím, že to už asi nedobehnem ...asi založím nejaký inštitút organizáciu alebo asociáciu či čojaviem čo ... bude to niečo na pomoc ľuďom..
No všetci budú z toho šťastný. Mňa zas začnú svrbieť topánky túlavé, tak sa pre zmenu vydám niekam do južnej Ameriky. Tam budem opäť intenzívne pracovať. Jedného dňa sa na Slovensko dostaví nejasná správa o veľkom hurikáne, hustom nepriestupnom pralese, kanibaloch a bojoch o územia. Všetci si to v hlavách spoja a vyhlásia po mne pátranie. Po neúspešných dvoch rokoch sa pátranie uzavrie s tým, že som jednoducho zmizol a maximálne po mne pomenujú ulicu v nejakej Hornej Maríkovej. Zatiaľ čo ja budem v ústraní pokojne nažívať s domorodým kmeňom čo si ma adoptoval. Odetý len v bedernej rúške budem loviť tapírov a opice na guľáš pre moju domorodú manželku a 8 detí. No a keď naplnený životom budem vo svojich 116 rokoch cítiť že odchádzam na večnosť nechám sa vyniesť mojimi súkmeňovcami hore do vrcholov Ánd kde na brehu jazera Titicaca v tichosti splyniem s prírodou.

...idem si prejsť štátnicové otázky http://www.youtube.com/watch?v=mU0RelVJqBE

OFF

...tak som dokonal svoj "VÝZNAM NEVERBALITY U SENIORA S ALZHEIMEROVOU CHOROBOU V TERAPEUTICKEJ INTERVENCII". Neviem či má nejakým spôsobom význam písať o mojej práci nad touto prácou, pochybnostiach o mojom mentálnom a duševnom zdraví. Tieto pochybnosti vznikali napríklad keď som sa snažil vygoogliť rozdiel medzi ISBN a ISSN bolo to okolo polštvrtej ráno vys...kašlal som sa nakoniec na to ja tak som to hľadal len zo záujmu a nie preto, že som to potreboval ...vzal som teda na prechádzku kamošku Lucku Strike a šiel čakať východ slnka nad Petržalkou. By ste neverili ale odraz panelákov v mútnych vodách mŕtveho ramena má tiež kúsok poézie. Lucka odišla do atmosféry a ja zálohovať dáta Veď čo ak. Dopísal som to nakoniec a som spokojný uvidíme čo na to oponentka týmto vás (vôbec nie tendenčne :) z celého srdca pozdravujem a prajem vám krásne dni plné pohody a radosti.
Poďakovať sa musím mnohým je vás celý zástup ale ak mi niečo utkvie nafurt v mojom momentálne dementálnom mozgu tak sú to vysoko erudované konzultačné obedy s Timi, Vierkou, Goofy, Abu, Katkou Matavkou, Luckou a ďalšími príležitostnými spoluobedovačmi. Emprirické skúsenosti týchto štvrtkov a posledných dní sú neprekonateľné. Ďalej ďakujem človeku čo vytvoril pojem hniezdo aby ho Tim mola neskôr použiť žehličke značky Rimel, trpezlivosti čo posledné dni sprevádzala Vierku, Venze za to že nás živilia. ...všetkým čo ma podporovali mojím doma čo vytvorili pohodové sviatky ...
...a ešte k mojej Narcistickej poruche pokúsim sa s tým niečo urobiť tak majte trpezlivosť lebo momentálne ma baví užívať si, že ma všetci milujete túžite po mojej prítomnosti, že som neprekonateľný a vtipný spoločník a že svet pohasína keď tam niesom :D:D:D:D

MY SME TU DOMA!!!

Tak a teraz si u vás obtriem hubu a možno ešte aj niečo iné. . Myslel som, že nie. Že ja nemám čo k športu hovoriť, keďže som totálne poleno. Čo ma vedie k tomuto nas...atemu blogu? HOKEJ! Akože v poho veď si ho hrajte aj majstrovstvá si usporiadajte ja as niekam odpracem a prečkám to v tichom kúte a keď už bude po všetkom tak vyleziem. O čo ide:
Cez nášho obľúbeného elektronického vševedka Fejsbúka sa ku mne dostal krátky klip. Na Facebooku musí byť. Veď čo nieje na Facebooku - nieje. V tomto "bravúrne" zvládnutom kostýmovo-kamerovom počine sa mihnú cca traja hokejisti a jeden rímsko-galsko-germánsko-grécko-atamanský bojovník, no skrátka čo sa v depozitoch STV našlo. (inak rád by som prenikol do hlavy toho čo toto vymyslel.) Pre atmosféru dodáme trocha ohňa a ľadu (vnímate tam symbol tej protichodnosti? ľad vs. oheň). Samozrejme hory v pozadí veď kde inde ak nie nad Tatrou by sa malo zablysnúť. Ešteže nemáme Himaláje tie by možno nevošli do záberu. Už len poskromné zvolanie MY SME TU DOMA !!! a je to ...
Milí návštevníci veď dojdite vytraste peňaženky popozerajte ako sa vaši chlapci na s našimi naháňajú po ľade v našom štadióne veď MY SME TU DOMA !!! Potom sa ešte prejdite našimi mestečkami a nieže budete frflať na služby alebo niečo podobne. A keby aj no a? MY SME TU DOMA !!!
Samopstatná kapitola sú naši pseudonacionalisti. Ja ich volám hlavohrude (nedávno som zistil že majú aj latinský názov - cefalotorax ... no chlapci to dotiahli ďaleko) Tak tieto naše milé hlavohrude sa museli špeciálne potešiť tomuto klipu. Isto už brúsia doma žiletky aby ich hair look bol dokonalý a pritom si ešte vyfarbujú trikolóry do zásoby. Chlapci keď si trocha švihnete možno stihnete ešte aj novú kerku doporučujem niečo v štýle: portrét Jozefa T. alebo zátišie s tankom v popredí s Jánom S. Kľudne si to nechajte vyháčkovať aj na tie vaše povysávané hlavy. A jedno doporučenie netreba tlačiť na žiletky holia sa len vlasy keď si oškrábete šedú kôru ostanú z vás taký jednoduchší...
No skrátka ďakujem tvorcovi toho WELCOMEvidea dúfam, že ste to dali preložiť do všetkých jazykov zúčastnených aby pochopili o čo nám ide. Doporučujem nepozerať tak často Spartu. Ale musím uznať , že ten čo to kričí prská naozaj teatrálne ...nenavrhneme ho na Ota? A čo tak nabudúce (ak vôbec nejaké nabudúce bude) niečo v štýle radosť z hry všetci sa stretneme a zasúťažime viete ako na olympiádach.
Cudzincom odkazujem I'm sorry. Viete my máme taký komplex. Sme vlastne taký svetový ratlík všetci ste také veľké krajiny a my biedna slovač doteraz ťažko porobovaná musíme sa aj my hlásiť o slovo. Tak ešte raz keby ste to nevedeli MY SME TU DOMA !!!

Sedím na komárovi a pre neho to nieje dobré

Takže rozbor tohto malého (asi) eufemizmu, ktorý je narážkou na Jurajov film čo som ešte furt nevidel. Celkom otvorene bez mučenia sa priznávam, že si ho idem stiahnuť... rovnako ako to robí väčšinová populácia. A následne ho zakonzervujem do zložky na ploche s názvom: "PO ŠTÁTNICIACH"
Ale s5 k téme tým komárom je moja fantázia tým sediacim na ŇOM som ja a už ma ide urvať z toho ako z tej fantázie neviem nič urvať. Uviazol som v textoch kontextoch a situáciách. Z toho plynú veci a situácie také, že napríklad moje veci uviaznú niekde kde som to neplánoval a vyvinie sa z toho situácia, že nemám kľúče tak sa musím s nákupom z Nákuplandu, kolobežkou a nervami na dranc trepať k najbližšej štácii (miestu) kde sú dosiahnuteľné a ľahko požičatelné kľúče (Leni vďaka za záchranu života a prehladného žalúdka včera). Strácate sa v tomto texte ? To je dobre pretože aj ja. Stráca sa mi tu miestami aj interpunkcia a gramatika asi ale no veď ....
... a tak rozhodený menšou diskusiou o mojej bakalárke idem variť kávu, čo znamená, že znova píšem ...
...tak šťastné a heroické výkony aj ostaním pisateľom.

...sľubovaný

...no tak už mi to tu neplynie ani z Ďaleka ako život Tórua Watanabeho. Tak napríklad mám malý pracovný stôl a o ten koncom mesiaca prídem a ešte aj o police čo spôsobí že moje kihy budú tak trocha bezprízorne homeless a môže za to tento muž:


toto je naša činnosť v novom nastávajúcom bydle rodinky Brozovcov...

No samozrejme sa z toho teším :) pretože je to do ICH hniezda z čoho sa veľmi teším:) Pretože urobili skoro už pred rokom spolu veľký krok za ktorý ich obdivujem. No ak vydá tak koncom mesiaca si zariadim novú postel aj haus pre moje knížky.
No a časovo začínam zase vzlietať pretože sa okolo deje toľko vecí o ktorých sa nestíham ani zmieňovať....okrem iného to bude asi nová práca (ďaľšia), bakalárka druhá práca a to nemyslím na štátnice a pod...
A neopúšťajú ma klasické mindráky ako spánková deprivácia, nedostaok beletrie a aby to nestačilo tak apple vydal nový iPad 2 . Odpusťte toto rúhanie ja si veľmi dobre uvedomujem ako sú moje problémy malicherné a veľmi si to vážim, že ma len toto trápi pretože v porovnaní s ostatnými mnohými som spokojný človek. Naozaj a som za to vďačný. A mal som v pláne rozviť ešte zopár viet ale keďže je 20:53 už zase utekám do práce a klasicky je to frmol ..takže na záver už len ĎÍÍÍKY BROŇAAAA..!!!

zajtra

...neižeby som si namýšľal, že to tu dakto číta ale namýšľam si ...no proste mám potrebu sem dačo naísať ale nestíham pretože je práve presne 20:54 a ja musím utekať do práce tak vám sľubujem, že zajtra toho tu bude viac...
......toto je absolútny prečin proti akýmkoľvek blogerským pravidlám
...tak ja bežíííím.

ako Tóru Watanabe

Je mi tak jednoducho obyčajne. Pohybujem sa v miernom kávovom opare. Veci okolo plynú aj keď mám pocit, že všetko okolo zastalo. Musím písať bakalárku ale uviazol som jak chudák Santiago v Golfskom prúde. Mozog zastal a nastalo temno teda týka sa to jednej konkrétnej kapitoly. No a všetko okolo tak nejak mi je jedno. Je celkom zábavné pozorovať ako ma nič nevyvádza z miery akosi okolnosti ponechávam im samím. No ? No čo ? Myslím na to ako sa predieram odborným textom a myšlienkami na to že si kúpim postel do bytu kam sa čoskoro presťahujeme, možno aj policu na knihy a dokonca ma ani nevytáča pomyslenie na moju zubárku (a to býva zaručený spôsob ako si zvýšiť adrenalín). A myslím na štátnice a obhajoby a na leto čo bude nasledovať. Nájdem si nejakú prácu asi tu v Bratislave.

A furt som pokojný. Mám presne takú náladu ako Tóru Watanabe všetko je tak ticho a jednoducho poetické ako v Murakamiho knihe.
Buď je to tou kávou alebo nedostatkom spánku ... neviem :-)

ĎALŠÍ Z EDÍCIE BRATISLAVSKÉ PRÍHODY VESELÉ s podtitulom zase v autobuse

..ak si ešte spomínate na bezveké tety čo si takým nejapným spôsobom nárokovali na sedadlá v tridsaťdevine poteší vás nová príhoda z autobusu čo nosí toto číslo. (...ak si nespomínate prečítajte si tu)
...začalo to tým, že už na známom to Trnavskom mýte (toto mýto je mýtmi a podivnými existenciami opradené miesto) bola na ponevierke jedna taká podivná existencia. Nastúpila do nášho autobusu. Všetci hneď ohrnuli nosom, čomu dosť dobre nechápem prečo veď ani moc nesmrdel. Ale to je už taký náš kultúrny stereotyp orhnúť nosom aj nad vecami zdanlivo ale iba zdanlivo ohrnutia hodnými. Nad takým jedným srandovným pánom, ale zato veľmi nebezpečným nad ním nikto nos neohŕňa. Hoc on je podľa mňa nosom ohrnutia hodný. Furt mu len rastú preferencie a všetci by ho len voliť chceli Hranola jedného.
Ale späť k našej existencii. Ten pán bol existencia ktorá sa radí k podivínom so spasiteľským syndrómom. Akonáhle nastúpil do autobusu vytiahol 50cent a volal, že nie sme hodný ani týchto 20 centov. A ak sa nespamätáme budeme všetci bezdomovci a chudáci väčší ako za Mečiara. A ak nebudeme poslúchať zošle na nás pohromu budú padať mačky a zajace! A aby nebol až taký krutý tak dodal, že aby sme si nemyseli, že on má tiež deti a vie aké je to ťažké ale polepšiť sa máme, ba dokonca aj rozdeliť lebo ináč ... tie mačky a zajace! Príbeh končil tým, že náš šofér chudák na križovatke skoro nabúral do auta, ktoré tam celkom zjavne nemalo čo robiť. Ten pán s mačkami a zajacmi to zaklincoval vetou z ktorej som rozumel len jednému slovu a to slovo bolo "pouličná pracovníčka" v jednoslovnej verzii samozrejme.
Nechápem o čo šlo tej pani vedľa mňa a ešte zopár ľuďom v bezprostrednom okolí. Keby na to prišlo samozrejme by som ju celkom gentlemansky ochránil asi sa cítila ohrozená alebo čo. Furt ohŕňali tie svoje nosy. Pritom mne prišiel ten pán zábavný a trocha mi ho bolo aj ľúto. Tá pani vedľa mňa sa pohoršovala a pýtala sa čo ho šofér nevyhodí a pokúšala sa mu prišiť ešte aj tú skorobúračku. A rozprávala to komu inému ako mne. Ja som si čítal Murakamiho Norské drevo a venoval som jej len úsmev typu ty chúďa. Pani zmĺkla. Asi pochopila, že patril jej nie tomu spasiteľovi s mačkami . Aj mne vadia bezdomovci ale tento bol fakt v pohode. A to čo hlásal nekričal na celý autobus len to rozprával. Tak neviem o čo im ide.

PS: a naozaj som závislí na literatúre...

...ale veď je nahý ...cisár je nahý !!! ...zakričalo chlapča

Prišiel na psa mráz

...niežeby ešte furt nemrzlo, no tento blog nebude o počasí. Pred nejakým časom, keď to s našou akreditáciou vyzeralo pozitívne asi ako s fialkovým záhonom uprostred tornáda nechal som sa počuť, citujem: "...no ak nám toho magistra schvália tak ja dám dole bradu !"
... nevravím, že som si prial aby ho neschválili to skutočne nie skôr opak je pravdou ale tak došlo na moje slová. No a tak som sa rozhodol gentlemansky naplniť svoj výrok a dotiahnuť ho až dokonca. Tak a toto je výsledok. Dobre sa kochajte. Podotýkam, že tá brada bola naposledy takto úplne dole pred piatimi rokmi. A tak skoro sa to zase neudeje... aby ste ma videli nahého ...

L.I.F.E.G.O.E.S.O.N.
You've got more than money and sense, my friend
You've got heart and you go in your own way
L.I.F.E.G.O.E.S.O.N.
What you don't have now will come back again
...You've got heart and you go in your own way

Doba kamenná, doba ľadová ...doba prašivá

Nejde mi to. Moc snažím sa ale akosi sa stále zasekávam. Reč je o mojej bakalárke ale pozitívne je, že som stále pozitívnej mysle. No a toť sme aj na výstave boli. Takej školskej vzdelávacej. Ukazovali nám tam prístupy Márie Montessori. No zaujalo ma tam aj niečo iné. Hneď vedľa mali urobenú takú malú triedu z minulého storočia. Videť tam bolo naozaj všeličo napríklad aj takých ľudoopov zo štetca majstra Buriana. No a potom som našiel aj túto hrôzu. Na fotke to nieje až tak vidieť ale proletári na obrázku držia transparent na ktorom je dačo o práci a hlade...
..tak a tu som sa neudržal. Že pieseň práce. Fuj trikrát ma striaslo. Som rád, že túto dobu som nezažil. A nech mi ešte raz niekto povie ako pred nedávnom: "Veď a čo bolo na tej dobe zas také zlé.."?
A v ušlom čase sa mi podarilo zhliadnuť aj film Občanský průkaz. Vrelo odporúčam. Človek si naozaj urobí predstavu o nekonečnej tuposti, prázdnote a zlobe systému ... A kľudne sip odaktorí hovorte, že vidím svet čiernobielo. Aj keď som tú dobu nezažil, narodil som sa v nej. Našťastie sa ma dotkla už len veľmi okrajovo napriek tomu si dovolím povedať, že to boli prašivé a zlé časy a som rád, že som kde som...
...a tu ešte obrázok Zdeňka Buriana

Důvěřivý bonviván, polemanč čokoláda v banáne a iné

Za posledný týždeň sa stalo toto:
- cestoval som vedľa chlapíka čo vyzeral jak Woody Allen šmrncnutý filmovým štýlom Tima Burtona čo čítal Le monde išel z Budapešti hovoril na mňa anglicky a pritom bol čech
- zistil som, že "pomeranč" je vlastne "polemanč"
- že deti v čechách odvážajú do ZOO niekde v Afrike
- že na otázku "...a plóóč" môžem odpovedať skoro čokoľvek pretože bude nasledovať "...a plóóč?"
- že vankúšové bitky treba praktizovať zásadne v hoteli ... netreba to potom upratať :)
- tu v strednej európe som našiel kúsok Nórska
- ďalej dlhujem basu piva - už to na mňa prišlo :)
- videl som ďalší dobrý film
- mašinky a vláčiky sú fakt Fun (asi si nejaké zaobstarám)
- overil som si či je Starbucks tam kde som ho naposledy videl a ... je tam :) čo ma teší
No najviac ma teší, že uplynulý týždeň bol. Som zaň vďačný. A nemenil by som ani tú nádchu a bolesť hrdla :):):) pretože mi bolo naozaj dobre.

ĎAKUJEM M & M & L & M & K

A, A, A, B, A, A, B, A, A, C a ľúbostná literatúra

Takže oficiálne výsledky: A, A, A, B, A, A, B, A, A, C a ešte jedna pravdepodobná publikácia jednej mojej práce v jednom našom časopise. Poradie známok je stanovené podľa indexu a nie podľa poradia ako som skúšky absolvoval. Poďakovať treba Maťkovi a Kukymu za "popelnice" (..spomínaným dodatočne vysvetlím), ďalej našej nugátovej čokoláde za zhovievavosť, Timi, Vier, Guff za spoluprácu a kopec srandy, Vier Timi a menze na Mlynoch za skvele obedy (..aj keď tou menzou to asi nebude, iba žeby nakladali srandu), električkám, že chodili načas, samozrejme Ňuňézovi za to, že nám bol inšpiráciou ...a mnohým ďalším...

Ale nie o tom som chcel. Nie o tom som chcel je krásne premostenie témy, ktoré je v texte vlastne úplne zbytočné. Takže o tomto som chcel:

Stojím na Trnavskom Mýte - idem z práce. Čakám na autobus. Čítam si. Keď tu zrazu celkom očakávane bezdomovec. Mal trocha vypité.
Vraví: " Dobrý deň ja... dovoľte aby som sa predstavil, ja som bezdomovec. Nemáte 20 centov?"

Ani som nezdvihol zrak od knihy a vravím: "...peniaze vám nedám ak ste hladný niečo vám pôjdem kúpiť."
on na to: "Áno!"
...ticho...
ja čítam a pomaly doteká do môjho mozgu, že so mnou súhlasí.
To ticho bolo "TO" trápne 7,635762 sekundy trvajúce ticho čo neznášame keď sa vyskytne trápna situácia. Trápne bolo samozrejme pre neho.
Dotieklo...!
Otočil som sa pozrel na neho a vravím: "O.K. počkajte chvíľu hneď som späť."
Odišiel som do tržnice, ešte som sa obzrel, že či čaká a vyzeral, že čaká. Chvíľu to trvalo kúpil som nejaké žemle a salámu. Vracal som sa nazad a myslím si: "čo ak tam nebude lebo si on pomyslí, že som ho len okašľal a toto bol len spôsob ako sa ho zbaviť?" Vyšiel som z tržnice a bol tam. Podal som mu žemle a salámu.
Poďakoval sa a vraví. "môžem obdarovať aj ja vás ak by vás to neurazilo ?"
Ja na to, že môže.
Vytiahol knižku a podal mi ju.
Poďakoval som sa a odišiel. V elektirčke pozerám na tú knihu Ctibor Štítnický: OSTAŇ TU EŠTE CHVÍĽKU - výber z ľúbostnej poézie. Rok vydania 1967.
Nepíšem tu o tom aký som altruista. Píšem o tom, že trápne nakoniec ostalo mne. Z toho, že som bol k nemu spočiatku taký odmeraný a chladný - ku človeku. Bol slušný... trpezlivý... a nenaliehal. Nedávno som volal do jednej oficiálnej inštitúcie od ktorej som potreboval pomoc. Ozval sa ženský hlas, ktorý bol arogantný... povýšenecký..autoritatívny a neochotný.
Týmto ďakujem obom naučili ma veľa...

Za posledne dni sa dialo toto

Za posledne dni sa dialo toto

1. moc som toho nenaspal
2. opravoval som invalidný vozík
3. stúpla mi nechuť učiť sa (dosť dobre tomu nerozumiem, že prečo ale úporne s tým bojujem)

4. opäť sa mi podarilo zaspať po stojačky tentokrát som sa aspoň opieral. a bol som pre zmenu na Trnavskom mýte a nie na Zochovej. Paradoxne to má súvis s bodom č. 1 a v širšom kontexte aj bodom číslo 2 ale to by bolo nadlho

5. dočítal som vianočný darček od Stanky a prišiel som na to, resp. mi napadla takáto vec: Asi vysadím beletriu na určitú dobu. Tá doba by mala byť určená dopísaním bakalárky vtedy si zase nejakú doprajem. Tak sa teraz rozhodujem o tomto rozhodnutí. Obávam sa, že to bude mať hlboký dopad na môj vnútorný svet ale veď čo by som neurobil pre svoje vzdelanie :)
6. písal a vymýšľal som podporný program pre väzňov s Timi Gooffi a Vierkou
7. Začal som hľadať spolubývajúceho. Toto ma teda už naozaj nebaví. Furt dakto príde a dakto odíde. A potom len zháňaj normálneho človeka na bývanie. To si vždy na chvíľu zasnívam o stálom plate a mojom vlastnom bývaní aby som nemusel zháňať spoluťahača nájmu. No akože mne je tu dobre srandy tu máme kopec spolunažívame si tu krásne len keby sa tu furt dakto nestriedal.
8. stretol som opitého bezdomovca ktorý mam pristavil a vysvetľoval mi, že je opitý
9. našiel som v Petržke na chodníku úhľdne zabalené a pekne zoradené krájané chleby, počtom myslím že 6 ks. Niežeby to bol nejaký paranormálny jav ale ležali tam tak neobvykle
usporiadané. A vyzerali čerstvo - neviem bližšie som to nezisťoval.

oprava vozíka

písanie seminárky :)

O ohlúpnutí, konzume a kamarátoch (..o tom sa pise v tej knihe ale nie v tomto blogu)

Toto som tak dlho zháňal, až som zabudol na to, že to zháňam. No a tak som sa teraz povianočne vybral do kníhkupectva. Pred vianocami som tam totiž zahliadol veľmi podivuhodneho autora, resp. sa okolo neho motám už hodnú chvíľu. Volá sa Chuck Palahniuk . Jeho tvorba je označená ako americká negativistická literatúta tak som si povedal, že skúsim. Zaostril som na dielo Strašidlá. Vybral som sa vybrať si tú knihu z kníhkupectva a oni ju tam nevedeli nájsť v celom veľkom Phanta Rei ju nemali tak mi ju jeden ochotný brigádnik alebo zamestnanec začal hľadať. Otvoril taký obrvský šuflík plný kníh a odtiaľ vypadol tento Martin Page. Hneď ako som ho zbadal už aj som zabudol na Chucka (sorry kámo niekedy inokedy). Predavač tak trocha nechápal tak som sa dal do vysvetľovania o mojej už asi sedemročnej strasti hľadania. Predavač aj tak nechápal.
Bola to očarujúca kniha. Poučná a zaábavná. Jediný problém je v tom, že má len 125 strán, čiže bolo to čítanie tak cca na 4 hodinky. Tak nakoniec na toho Chucka asi predsa len dôjde ...ale až po skúškovom :)

KĽAK A KONIEC ROKA

No tak teda začalo to nesmelým rozhodnutím pokračovalo spokojnosťou na vrchole a svalovicovou ľútosťou na druhý deň ale aj tak to stálo zato. Reč je o výstupe na Kľak. Kľak je taký kopec v Malej Fatre ostatné o ňom si vygooglite. Bolo to fajn vlastne super. Asi sa mi naozaj dačo deje. Už druhý krát počas tejto zimy som dobrovoľne vyšiel von do tejto zimy a zúčastňoval sa na nej. Čo je pre povahu mojej povahy dosť opovážlivé a nezvyčajné. A aby to nestačilo začal som počúvať elektronickú hudbu čo je už úplne divné. Ja som to potichu pripísal podivným chemickým zmenám niekde v mojom mozgu, moja sestra sa vyjadrila že som v prechode ... tak teda neviem. Tu už vidíte samotný Kľak


...a tu už s celou výpravou.
Ale nie tak úplne o tom som chcel. Berme to ako malý naturálny čiže prírodný úvod. Keďže už je ten koniec a začiatok roka treba to tu uzavrieť. Rozhodne sa tu nejdem rozpisovať nejakým pseudobilancovaním. Len chcem povedať, že to bol veľmi poučný a pôsobivý rok kedy som mnoho vecí pochopil následkom čoho ešte viac otázok vyvstalo. Prajem si, aj vám aby takýchto rokov bolo čo najviac aby sme mali stále nové otázky ktoré budú plodiť otázky. Aby sa všetko dialo a bolo v pohybe, aby ste neustávali...