Kedysi som počul vetu že: Nóri ? to sú takí mrazáci. Severania sú celkove mrazáci ... Ha! ešte raz jedno veľké HA! Neviem kde to kto nabral. Ale ja som ešte nestretol nóra, ktorý by sa neusmieval. No možno by stálo z úvahu prečo sa usmievajú. Jedna z verzií by mohla znieť takto: „ .... viete v zime je tu strašná kosa a okrem toho aby to nestačilo je tu ešte aj tma. Tou kosou myslím naozajstnú zimu nie to, čo my poznáme.“ Také šedé kašovité čosi, čo je totálne presolené (pretože naši cestári zvládajú zimu pozn. red.) Tu je naozajstná zima takú u nás pamätajú snáď len pamätníci a pohľadnice Jozefa Ladu. Ja si na jednu takú zimu pamätám, ale pamätník ešte niesom. Pamätník je človek čo si pamätá ako to bolo za „totáča“ a aby som nekrivdil tým mladším čo si pamätajú „totáč“ tak pamätníci si musia pamätať aj to ako bolo „za války“ a majú radi filmy s pánom Marvanom ... ale späť k veci. Hej tma úplne celý deň. No okrem najjužnejších častí. Tam sa trocha aspoň kolo obeda rozvidní. Takže to znamená, že sa neusmievajú, to im len ostal taký výraz z toho ako im tu tá neuveriteľná zima kriví tváre. A aby to nestačilo tak ešte pol roka v roku. (pol roka v roku je otrasný výraz ale veď viete ako som to myslel) musia žmúriť do tmy aby vôbec niečo z toho zamrznutého sveta videli. A to, čo považujeme za úsmev je vlastne bolestná pripomienka toho, na čo sa tu pol roka keď je furt svetlo (ale o tom už som písal) netešia. To si predstavte to nadšenie každé ráno v kúpeľni. Dačo čo vyzerá ako úsmev a pripomína vám to tmu a zimu.
Druhá a pre mňa prijateľnejšia verzia je, že sú veľmi milí (všimnite si že, v tejto verzii už nepoužívam kurzíva) a slušný ľudia. Tak napríklad. Včera sme začali prácu na novom poli. Kúsok odtiaľ býva jedna staršia pani. Ráno vyšla na terasu a prv ako si sadla ku káve a novinám nám kývala a kričala“ „hai“ „ hai“ a veľmi milo sa pritom usmievala - of cours. Ľudia sa tu proste usmievajú len keď vás stretnú na ceste a v poli, pozdravia a idú ďalej. Ruku na srdce priatelia u nás sa to tak často nestáva. A aj druhú ruku na srdce priatelia, na koľkých ľudí sa usmejete a poviete ahoj alebo dobrý deň keď dakoho stretnete napr. počas prechádzky na našom salaši smerom do Teplíc? No dosť už morálky práve som si uvedomil, že som v takom malom texte použil toľko krát široké ä čo sa v slovenskom texte nestáva často. Ibaže by som písal o žriebäti ktorému postavili pamätník na Mäkkom vŕšku. Pričom sa v tejto vete vyskytlo ďalšie málo používané písmenko a to dlhé ŕ. Ale naozaj dosť už... idem sa prejsť.
PS: tu beží v telke „The big bang theory“ ... aj na sitcomy majú vkus tí nóri ?
Druhá a pre mňa prijateľnejšia verzia je, že sú veľmi milí (všimnite si že, v tejto verzii už nepoužívam kurzíva) a slušný ľudia. Tak napríklad. Včera sme začali prácu na novom poli. Kúsok odtiaľ býva jedna staršia pani. Ráno vyšla na terasu a prv ako si sadla ku káve a novinám nám kývala a kričala“ „hai“ „ hai“ a veľmi milo sa pritom usmievala - of cours. Ľudia sa tu proste usmievajú len keď vás stretnú na ceste a v poli, pozdravia a idú ďalej. Ruku na srdce priatelia u nás sa to tak často nestáva. A aj druhú ruku na srdce priatelia, na koľkých ľudí sa usmejete a poviete ahoj alebo dobrý deň keď dakoho stretnete napr. počas prechádzky na našom salaši smerom do Teplíc? No dosť už morálky práve som si uvedomil, že som v takom malom texte použil toľko krát široké ä čo sa v slovenskom texte nestáva často. Ibaže by som písal o žriebäti ktorému postavili pamätník na Mäkkom vŕšku. Pričom sa v tejto vete vyskytlo ďalšie málo používané písmenko a to dlhé ŕ. Ale naozaj dosť už... idem sa prejsť.
