Keď som bol malý veľmi dlho ma držala predstava, že keď budem mať tridsaťtri tak to bude už čas keď umriem. To som vtedy ešte ani zďaleka netušil nič o kristových rokoch, takže ani nemôže byť reč o nejakom mesiášskom syndróme.
Včera to bolo na deň presne čo mi odbilo tridsaťdva. Takže vlastne mám pred sebou tak trocha posledný rok. Asi by mal byť najlepší. Neviem na začiatok sa teším, že bude.
Tridsať dva rokov som na svete a z toho dva roky (odhadom) som vo "svojom" byte. pPráve na narodeniny som zistil, že netreba len vymaľovať. Ale, že sa na chodbe a v kuchyni hýbe oveľa viac kachličiek ako som predpokladal. Nehovoriac o kúpeľni, s ktorou som sa už akosi zžil a tá opadaná betónová stena sa s prižmúrením očí javí ako zľahka postindustriálny dizajn. Hoc tam na skrutke visia moje boxerky. Aj vodovodný kohútik by som mohol vymeniť ale kto z vás má vodu v kuchyni s fontánkou? Tak trocha začínam moju ospalú dieru vybývavať ale nuž čo ... na balkóne mám nový kvet. Tie prachy by aj tak do toho bytu nešli ..
Akosi priskoro sme sa začali stretávať na pohreboch kamarátov. M odišiel nechtiac, nešťastne a či priskoro to sa možno raz dozvieme. Ja len dúfam, že aj na mojom pohrebe bude tak krásne s modrým nebom a oblakmi.
Epitaf som mal ale stihol som ho zabudnúť. Za to môže to piate pivo nie ja. Lebo som ho vymyslel po štvrtom. Piate ho zmylo.
H bol zrazu pár dní v nemocnici a keď sa vrátil tak nastúpil T. tiež ešte s M neviem čo mu je. Volajte ma cynikom, pragmatikom alebo hovadom. Nijako to neviem ovplyvniť ale nejak ma nič z toho nevystrašilo. Desia ma úplne iné veci.
Načatý tridsiaty tretí rok bude najlepší, pretože môžem nasledujúcich 364 plánovať tú oslavu, že som prežil svoj malý detský plán. Budem musieť vymyslieť niečo veľkolepé a opulentné.
V práci J nevie umrieť a od M mám tie najkrajšie vyznania k mojej osobe na celom svete. Škoda len, že sú celé v maďarčine. Ale má to v očiach.
Mám pocit, že veľmi veľa ľudí okolo mňa vidí a vníma modrošedo sivo až čierne. Ja sa neviem prestať diviť. Smiať sa, že nad zrkadlami sa konajú konzíliá (...a to ani nebolo rozbité. A nieje to metafora bavíme sa o ozajstnom zrkadle). Neviem prestať čítať aj keď teraz čítam akosi pomalšie. neviem ešte veľmi veľa vecí
Odešel prostě jednou k ránu
z bytu co nikdy neměl vanu
a voněl nejvýš po víně.
