cesta busom a prvý krát výlet do Sládkovičova
návšteva našej Zlatky s úžasnou exurziou a jahodovým koláčom. K tomu som na vlastné oči videl TÚ babku, čo tak zápalisto recituje po Maďarsky (a pozrela sa m ido očí)... a ešte som si pošprechoval s ďalšou pani
cestou späť sme chytili stop na stanicu
a pohodlný vlak domov do Bratislavy
a obedoval som v dobrej spoločnosti
a neobišli sme Prešporák (Zuzka mala nové vlasy)
spáchali sme skutok milosrdenstva návštevou chorého - dostali tam koláč a sladký aperitív
strávili skoro dve hodiny v antikvariáte kde som našiel užitočný kľúč, s ktorým neodomknem žiadne dvere .. i keď malý nástroj od mocného média to je a k tomu ešte veľa rečí....
a behom do divadla
na takú hru že prekvapený som tak, že tam stratím žetón zo šatne .. takže hľadaný je asi 3 cm v priemere a má číslo 85 a zelenú farbu a na hru treba znova ..(keby dačo ta Ticho a spol a volá sa to Izrafel alebo cúvanie do pamäti)
a aby to nestačilo tak po predstavení oslava konca sezóny s prípitkom a milými ľuďmi
lekáreň, živočíšne uhlie
a behom domov
ďeň plný ľudí, stretnutí slov úsmevov .. niektorí by sa pýtali a kde je tam Boh tak odpoveď, že v tom všetkom samozrejme .. pretože aj v´daka nemu sú veci takto
Dnes sa nestalo nič zlé...
z hry:
