.. to mám od človeka, ktorý tu nieje od posledného piatku. Presne 14:29 vydýchol.
Bolo okolo toho veľa rozruchu (záchranka, telefonáty,) ale aj chvíľa pokoja a ticha v miestnosti, keď sme všetci mlčali a len pozerali na EKG. Potom dotĺklo.
..otec a nemohol si tu byť dlhšie? .. .. ešte chvíľu si mohol počkať...
..keby zdvihnem telefón skôr stihol by som ho ešte?
..a čo hovoril?
.. otázky, ktoré sa nezodpovedajú.. proste môžte len stáť a byť tam..
Osem mesiacov, za ktoré som rád. Stretnúť človeka mať len náznaky o jeho minulosti a žiť sním aktuálnu prítomnosť .. tá je však zahalená alzheiemrovým tieňom. Vlastne je to more, do ktorého sa ponoríte a vidíte veci ako pod vodou ale bez plávacích okuliarov. Ten svet je však úžasný pretože máte pred sebou príbeh a stávate sa jeho súčasťou. (..a je mi jedno ako pateticky to vyznieva jednoducho to tak je).
To o tých ľuďoch neboli jeho posledné slová .. to bol jeho humor, vravieval to často ..a ešte mnoho iných vecí - veľa som sa naučil. Tie posledné neboli pre nás .. boli jeho.
Celé to je také ako plást medu, čo som chrúmal tento víkend. Teda okrem toho, že som zbieral jahody a skákal na trampolíne, nazeral korelám do hniezda, prechádzal sa vo vinici, zbieral bylinky, videl srnu, strašil v starej škole, griloval, trocha zmokol, urobil ryžu a strávil čas u super rodiny.
Plást medu je vám taká fascinujúca vec. Je prepracovaný komplikovaný a zároveň jednoduchý. Udrží veľký objem a pritom je tak krehký. To čo obsahuje je však výživné a zdravé. Med je ako spomienky. Vie stvrdnúť na kameň ale sa aj elegantne pomaly prelievať ... a lieči.
Proste zažívajte veľa s veľa dobrými ľuďmi. Spomienky sú dôležité, minulosť vás robí prítomnými. (a liečia)
...venované Míťovi a ďalším, ktorí sa potýkajú s Alzheimerovou chorobou.
