Krivka (...veľa čítať je dobrá psychohygiena...a tiež občas dačo napísať...)

                  V paneláku pred nami má v prízemí jeden chlapík stolárstvo - vyzerá ako Karel Kryl v montérkach. 
                    Pred pár dňami som po práci nastúpil do výťahu. Niekto na zrkadle rozpučil muchu. A ona chudera nezomrela. Teda nezomrela hneď. Keď som bol vo výťahu už mŕtva bola. Toto po sebe zanechala.

                      Vlastnými vnútornosťami popísala svoj biedny krátky život a boj oň. Začala tam kde ju mäsitý prst osudu z poschodia č. 4 pritlačil (to že osud bol zo štvorky viem lebo mi to ukázal displej na stene - výťah prišiel zo štvorky). Nebol k nej milosrdný a ona bola húževnatá. Svoje malilinké črevo natiahla aby zapísala memento pre nás všetkých. Keby sme to prehodili do ľudskej mierky tak by som musel svojou slezinou, hrubým a tenkým črevom, rôsolovitými pľúcami, obličkami mechúrom a nebudem patetický, keď poviem že by som musel do toho vložiť aj vlastné srdce, popísať celú južnú stranu hradného kopca v Bratislave od Žigmundovej brány minimálne až po parlament. Snažila sa krásne a nevzdala to ...

                        Tak na ňu myslím (na tú muchu) a krúti mi vnútro z toho čo až do Vianoc bude (..a ešte asi aj chvíľu po Vianociach)  Jak to všetko budeme zo seba súkať po nociach a skúšať to počas dňa. Následne to zviažu do dosiek, kde zlatým písmom vyryté bude stáť: 

PEDAGOGICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO  V BRATISLAVE

DIPLOMOVÁ PRÁCA

 

BRATISLAVA 2013                                                                                               LUKÁŠ BEHUL

Venované B.K. pretože aj vďaka nej nás krúti. (..a bolo by zle keby nie)

Len tak narýchlo

Tak to už tak vyzerá, že čo sa sezóny týka tak nám ubiehajú posledné dni trávené na terasách. Tak som toho využil a zaparkoval kde inde ako na Baštovej 9. A na niečo to bolo dal som tvar a podobu mojej diplomovkovej dileme. Teraz už musí len veľmi rýchlo dozrieť a stane sa z nej realita .. minimálne tento víkend by som už aj mohol vedieť ako na tom budem. A už len spraviť z mojich mentálnych latifundií nejakého kompaktného pokémona a ustrážiť ho aspoň do apríla .

 

 Takto vyzerá babie leto v starom meste.

FUNGUJEM

Už sa to kopí. Víkend bol v znamení rozbitých vecí, podarilo sa mi: veľkým nožom zabiť menší džbán, Becherovkou rozbiť štapmrlík, a napokon zlomiť vodovodnú batériu. Na to posledné sa ma nepýtajte ako. Výsledok bol, že Vier dostala prúdom do tváre, alebo to bol solar plexus? Janči o malú chvíľu neskôr do ľavého boku. K víkendu je dlžno povedať, že dobre že bol, pretože je to ďalším dôkazom toho, že "sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu." Ono sa v tom kolégiu na akademickej/jezuitskej pôde piknikuje v skutku výborne.

Čo sa diplomovky týka tak vyriešenie mojej dilemy vzalo za kratší koniec a mám tu dilemu novú. Týmto sa presúvame do začiatku týždňa, ktorý je pre zmenu v znamení zabudnutých vecí. Tento krát to našťastie nie som ja ale ľudia naokolo. Tak začala to Vier svojím mobilom. Na zastávke som našiel bundu, na tej ďalšej učebnicu angličtiny a keďže MHD používam naozaj intenzívne na ďalšej to bol šál.

Druhý krát dočítavam "Pražský cintorín" čo znamená, že prameň s beletriou vysychá. Na druhej strane to  je asi dobre, lebo povinnosti sa kopia a ich usporadúvanie a následné riešenie vyžaduje odo mňa veľký energetický výdaj. Eco mi tým pripomína mašinku z iného románu "Abulafiu" ten by mi to celé určite nejak pekne usporiadal a prerámcoval tak aby to šlo. Veď len čo sa októbra týka som sa dnes cez obedňajšiu prestávku pozrel do diára a uvedomil si, že v tomto mesiaci mám voľný už len jeden víkend. Nehovoriac o plánoch s Kremnicou, či Tatrami.