...bez fotiek z Bratislavy o nepísaní a MHD

...to že sem skoro nič nepíšem znamená len jedno: som v Bratislave. Čiže ide o klasický kolotoč (dajme tomu že retiazkový) škola, cesta vlakom domov, škola, do práce, škola, do knižnice, autobusy, električky, ľudia a situácie.

Zatiaľ ešte stíham asi aj vďaka mojej kolobežke, ktorou úspešne brázdim chodníky nášho hlavného mesta. Fotky nikto nečakajte. Ja by som ich aj poskytol ale môj nový mobil ma absolútne presahuje (zatiaľ) To, že ma presahuje znamená, že je veľmi intuitívny a na mňa až preintuitívnelý (krásne slovo). Skrátka ešte akosi neviem dostať fotky zo skrinky do skrinky, čiže z mobilu do počítača. A ospravedlňujem sa tím ktorí čakali nejaké fotky z Októberfestu. Nejak nebolo kedy a teraz sa mi nechce :) a ani to už nieje až tak aktuálne.

Takže vtipná a poučná historka z našej neprekonateľnej bratislavskej MHD:
Sedím. Veziem sa. Predo mnou sedia dvaja mladí chalani. Možno tak o rok dva mladší ako ja. Sedíme pred priestorom pre detské kočíky. Vpravo od nás pri dverách sú dve voľné miesta na ktoré jemne zacláňa výhľad chlapík čo vyzerá tak trocha ako hobit zo stredozeme a tak trocha ako poprockový stredoeurópsky metlák so zmyslom pre beletriu (...dačo čítal). Na nasledujúcej zástavke nastúpia dve panie ani staré ale ani najmladšie proste také bezveké tety. V tom sa jedna rozhliadne, pozrie na chlapcov na predných sedadlách. Otočí sa na koleginku spolucestujúcu a ostentatívne vyhlási tak aby to počuli všetci minimálne v okruhu dvoch metrov. (vyhlasovať musí naozaj nahlas keďže naše tridsaťdeviny vedia byť hlučné)
....a vyhlási: úvodzovky dole: je dobrým zvykom pustiť ženu s nákupom v autobuse sadnúť úvodzovky hore. Celé to potvrdí veľmi vyčítavým pohľadom smerom k sediacim mladíkom.
...na čo ten mladý chalan pohotovo zareaguje: "je dobrým zvykom sa rozhliadnuť či sedadlo vedľa náhodou nieje voľné, kým sa začnem rozkrikovať"
No skoro som mu zatlieskal. Celá naša spolucestujúca societa okolostojacich a sediacich sa náramne pobavila. Pani ešte dačo mrmlala a prskala a jej kamoška jej len pritakávala, čím sa samé posunuli do polohy šťabajzny a štekny. Boli náramne urazené a pre mňa krásne a pravdivo porazené :)
No skrátka farebný bratislavský život :)
...toto sem dávam len pre ilustráciu lebo presne rovnaký bus chodí pod číslom 39