ˇ...už to pomaly začína byť rutina :) Ráno o 6:45 vstať, uvariť kávu, hodiť do seba raňajky a ísť makať. :) A v tom, kto by to čakal, rutinu preruší dvojdňový dážď. Posedeli sme si a oddýchli. Na druhý upršaný deň sme sa rozhodli, že predsa len to skúsime aj v daždi. Vydržali sme tých 12 stupňov nad nulou zhruba do obeda. Vyzeralo to tu ako u nás keď vonku vládne krutá októbrová jeseň.
Valili sa temné olovené mraky a každú chvíľu lialo. Na druhý deň bolo príjemných 28 a opäť mi pripieklo uši :) Opäť, (kto by to čakal ) sme začali makať. Už sme v prvej štvrtine našej prvej práce. Dakto to prepočítaval a vyšlo mu, že toho roku spravíme kolenačky každý zhruba cca 36 km. čo je dosť veľa :). Makali sme makali a stalo sa, že opäť prerušujeme prácu tentokrát je vo veci nie počasie ale farmár. Farmár, to je taký zjav, čo to tu má všetko pod palcom. Pod palcom to tu má preto, lebo mu to všetko patrí. V našom prípade je to nik iný ako Mr. Heinrich.
Tu kontroluje ako mrkva rastie. A ona nerastie, a preto sme prerušili našu prácu. Lebo ak chceme niečo trhať, logicky, to musí najprv podrásť. Tak ma zajtra čaká volný deň. To buď pôjdem na ryby, alebo si pozriem druhú sériu sitcomu How i met your mother (neskutočne som sa na to namotal pozn. red.) Alebo si budem na terase čítať knižku od Bjornsona, alebo sa budem učiť angličtinu alebo sa pôjdem len prejsť alebo konečne dopíšem tu poviedku čo mám už nejaký čas rozpracovanú 
Dnes, keď sme prišli domov sa nám pod oknami pásli dve čierne zatúlané ovečky. Zrejme z miestneho lesa. Žijú si tam v ohradách tak trocha nadivoko. Na konci leta ich pozháňajú do košiara a zbavia ich vlny. Znej zrejme štrikujú tie povestné nórske svetre s povestným nórskym vzorom :)
Málo kde na svete sa vám stane, že o pol jedenástej vám svieti slnko do očí. Tu v Nórsku sa to deje bežne. Naši milí severania si z toho nič nerobia. a idú spať. To len my priemerný stredoeurópania sme z toho na prášky a buď nemôžeme spať, alebo si to fotíme ako japonci pandu vo Viedenskej ZOO a posielame to neveriacim stredoeurópanom domov, aby nám to uverili. Takže milí doma žijúci stredoeurópania verte alebo nie takto svieti slnko o 22:37 v Nórsku do očí.
Valili sa temné olovené mraky a každú chvíľu lialo. Na druhý deň bolo príjemných 28 a opäť mi pripieklo uši :) Opäť, (kto by to čakal ) sme začali makať. Už sme v prvej štvrtine našej prvej práce. Dakto to prepočítaval a vyšlo mu, že toho roku spravíme kolenačky každý zhruba cca 36 km. čo je dosť veľa :). Makali sme makali a stalo sa, že opäť prerušujeme prácu tentokrát je vo veci nie počasie ale farmár. Farmár, to je taký zjav, čo to tu má všetko pod palcom. Pod palcom to tu má preto, lebo mu to všetko patrí. V našom prípade je to nik iný ako Mr. Heinrich.
Tu kontroluje ako mrkva rastie. A ona nerastie, a preto sme prerušili našu prácu. Lebo ak chceme niečo trhať, logicky, to musí najprv podrásť. Tak ma zajtra čaká volný deň. To buď pôjdem na ryby, alebo si pozriem druhú sériu sitcomu How i met your mother (neskutočne som sa na to namotal pozn. red.) Alebo si budem na terase čítať knižku od Bjornsona, alebo sa budem učiť angličtinu alebo sa pôjdem len prejsť alebo konečne dopíšem tu poviedku čo mám už nejaký čas rozpracovanú 
Dnes, keď sme prišli domov sa nám pod oknami pásli dve čierne zatúlané ovečky. Zrejme z miestneho lesa. Žijú si tam v ohradách tak trocha nadivoko. Na konci leta ich pozháňajú do košiara a zbavia ich vlny. Znej zrejme štrikujú tie povestné nórske svetre s povestným nórskym vzorom :)
A tu spokojne nezapadá a nezapadá :)
