pondelok 20. júna 2016

O domove

Pracujem v domove, ale nieje to môj domov. Aj keď mnohí, čo s nimi pracujem sú presvedčení, že mi to tam patrí, a že ja som tam šéf. A sú aj takí, ktorí si myslia, že to tam patrí im, a že šéfmi sú oni. Hlavne G a K. si to myslia ale oni si môžu už myslieť čo chcú. Majú na to diagnózu aj vek. Domov je na dvoch miestach v Bratislave a stále u nás doma. U babky na záhrade a pri tom ako robí koláče. A u nás doma na gauči keď ide Discovery alebo keď s mamou varíme kávu. 


Domov je aj to za čo platím všetky tie poplatky, preddavky, hypo, zálohy a iné kraviny (aj keď teraz zrovna toto veľmi nedávam). Domovom je  to, ale nie preto. Mám tam miesto kde si sadnem do žltého kresla vyložím nohy a som potichu. Nahlas som tu s mojimi milovanými to väčšinou vo vzduchu vonia víno a z balkóna dym. Časom to tu budem premieňať z domova na útulný domov. Akurát sa neviem rozhodnúť čo skôr. Či premieňať a zútulňovať alebo študovať a zamýšľať sa nad psychterapeutickým výcvikom. kupujem porcelánové prasiatko a hádžem desaťkoruny.
A možno to chce len bicykel a voziť sa. Je v tom skryté také to, že keď nevieš čo tak sa toč.

A domov je aj to keď má Dora tri roky:


Domov je ked pečieme koláče: