V paneláku pred nami má v prízemí jeden chlapík stolárstvo - vyzerá ako Karel Kryl v montérkach.
Pred pár dňami som po práci nastúpil do výťahu. Niekto na zrkadle rozpučil muchu. A ona chudera nezomrela. Teda nezomrela hneď. Keď som bol vo výťahu už mŕtva bola. Toto po sebe zanechala.
Pred pár dňami som po práci nastúpil do výťahu. Niekto na zrkadle rozpučil muchu. A ona chudera nezomrela. Teda nezomrela hneď. Keď som bol vo výťahu už mŕtva bola. Toto po sebe zanechala.
Vlastnými vnútornosťami popísala svoj biedny krátky život a boj oň. Začala tam kde ju mäsitý prst osudu z poschodia č. 4 pritlačil (to že osud bol zo štvorky viem lebo mi to ukázal displej na stene - výťah prišiel zo štvorky). Nebol k nej milosrdný a ona bola húževnatá. Svoje malilinké črevo natiahla aby zapísala memento pre nás všetkých. Keby sme to prehodili do ľudskej mierky tak by som musel svojou slezinou, hrubým a tenkým črevom, rôsolovitými pľúcami, obličkami mechúrom a nebudem patetický, keď poviem že by som musel do toho vložiť aj vlastné srdce, popísať celú južnú stranu hradného kopca v Bratislave od Žigmundovej brány minimálne až po parlament. Snažila sa krásne a nevzdala to ...
Tak na ňu myslím (na tú muchu) a krúti mi vnútro z toho čo až do Vianoc bude (..a ešte asi aj chvíľu po Vianociach) Jak to všetko budeme zo seba súkať po nociach a skúšať to počas dňa. Následne to zviažu do dosiek, kde zlatým písmom vyryté bude stáť:
PEDAGOGICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
DIPLOMOVÁ PRÁCA
BRATISLAVA 2013 LUKÁŠ BEHUL
Venované B.K. pretože aj vďaka nej nás krúti. (..a bolo by zle keby nie)
