sobota 14. januára 2012

Cestou na západ


 Sedím v autobuse ... čítam tú nemožnú psychodiagnostiku... pozriem z okna a vravím si? "Ten náklaďák ide akosi krivo. Tuším narazíme. To sme už šli krivo aj my." V tom jeden náraz druhý ..po ceste pobehujúci ľudia, čo utekajú pred našim autobusom a v tom posledný náraz do zvodidiel. Zastali sme. Všade kričiaci maďari - autobus vyrážal z Budapešti. Nebudem vás dlho napínať nikomu sa nič nestalo. Teda aspoň v autobuse. Pani v jednom Peugeote vyzerala, že má šok a pre tú prišla záchranka. Stáli sme tam dve hodiny upchali hlavnú tepnu do Prahy .. Policajti povyšetrovali zapísali a išlo sa ďalej ... s menším meškaním ale predsa som dorail ... a je tu ako obvykle úplne iná realita (taká lepšia). 
No a v autobuse som sedel vedľa chlapíka čo nedokončil VUT v Brne. Robí v sklade na ovocie práve sa vyhrabáva z vlastnej životnej krízy. Tak z toho vyplynul celkom zaujímavý rozhovor až do Prahy...O antiglobalizme, Klausovi a českej vláde.
V poslednej dobe sa také veci dejú ...už by som povedal, že tých existenciálnych chvíľ by bolo aj dosť.

.. a tu opár detailov z cesty
...ked sme vrážali do druhého auta toto bolo už v priekope


...od tohto sme sa odraili do zvodidiel
..a takto sme to dorazili 
...možno ešte stojí za zamienku, že sme tie zvodidlá trafili len tak tak .. Keby je to o pár metrov skoršie tak letíme do priekopoy taaak hlboko, že teraz asi tu nesedím ale skladajú ma v nemocnici ...ano tak ako vravieva Abu ... som zase raz Lucker......a okrem iného cynik ....ale to vysvetlím na požiadanie osobne   :)