...posledný rok aneb vana plná fialek

       Keď som bol malý  veľmi dlho ma držala predstava,  že keď budem mať tridsaťtri tak to bude už čas keď umriem. To som vtedy ešte ani zďaleka netušil nič o kristových rokoch, takže ani nemôže byť reč o nejakom mesiášskom syndróme. 

       Včera to bolo na deň presne čo mi odbilo tridsaťdva. Takže vlastne mám pred sebou tak trocha posledný rok. Asi by mal byť najlepší. Neviem na začiatok sa teším, že bude. 

Tridsať dva rokov som na svete a z toho dva roky (odhadom) som vo "svojom" byte. pPráve na narodeniny som zistil, že netreba len vymaľovať. Ale, že sa na chodbe a v kuchyni hýbe oveľa viac kachličiek ako som predpokladal. Nehovoriac o kúpeľni, s ktorou som sa už akosi zžil a tá opadaná betónová stena sa s prižmúrením očí javí ako zľahka postindustriálny dizajn. Hoc tam na skrutke visia moje boxerky. Aj vodovodný kohútik by som mohol vymeniť ale kto z vás má vodu v kuchyni s fontánkou? Tak trocha začínam moju ospalú dieru vybývavať ale nuž čo ... na balkóne mám nový kvet. Tie prachy by aj tak do toho bytu nešli ..

       Akosi priskoro sme sa začali stretávať na pohreboch kamarátov. M odišiel nechtiac, nešťastne a či priskoro to sa možno raz dozvieme. Ja len dúfam, že aj na mojom pohrebe bude tak krásne s modrým nebom a oblakmi. 

       Epitaf som mal ale stihol som ho zabudnúť. Za to môže to piate pivo nie ja. Lebo som ho vymyslel po štvrtom. Piate ho zmylo.

       H bol zrazu pár dní v nemocnici a keď sa vrátil tak nastúpil T. tiež ešte s M neviem čo mu je. Volajte ma cynikom, pragmatikom alebo hovadom. Nijako to neviem ovplyvniť ale nejak ma nič z toho nevystrašilo. Desia ma úplne iné veci.

       Načatý tridsiaty tretí rok bude najlepší, pretože môžem  nasledujúcich 364 plánovať tú oslavu, že som prežil svoj malý detský plán. Budem musieť vymyslieť niečo veľkolepé a opulentné. 

      V práci J nevie umrieť a od M mám tie najkrajšie vyznania k mojej osobe na celom svete. Škoda len, že sú celé v maďarčine. Ale má to v očiach.

         Mám pocit, že veľmi veľa ľudí okolo mňa vidí a vníma modrošedo sivo až čierne. Ja sa neviem prestať diviť. Smiať sa, že nad zrkadlami sa konajú konzíliá (...a to ani nebolo rozbité. A nieje to metafora bavíme sa o ozajstnom zrkadle). Neviem prestať čítať aj keď teraz čítam akosi pomalšie. neviem ešte veľmi veľa vecí

                                                 Odešel prostě jednou k ránu 

                                                 z bytu co nikdy neměl vanu 

                                                 a voněl nejvýš po víně. 

Russia trip

Zoznam

Už dva roky bývam a rok mám na chladničke zoznam. Dnes som naň pozrel a uvedomil som si, že som ho vcelku preškrtal. Zoznam sa volá najdôležitejšie veci nie sú veci!
tričká 
košele 
slúchatká
cestovať zlepšujem sa 
tenisky
sandále
lístok na pohodu
hlinu a kvetináče
čítať darí sa
nohavice
knižnica, vstavaná skriňa
žasnúť darí sa
kuchynská linka, podlahy, spotrebiče ..
zbohatnúť treba to ?
zbúrať stenu - vybaviť povolenie
zmeniť trvalé bydlisko
tetovanie
4ks stoličky 
vymaľovať 
nahlásiť zdrav. poisťovňu, soc. poisťovňu 
uteráky 
tyčový mixér 
žehliaca doska
brompton ❤
prerobiť menovku
psychoterapeutický výcvik 
pravidelne chodiť na pivo 
tepláky na doma
viac písať ...ehm
náramky na hodinky 
opraviť zástrčku
vidieť nový star wars
diár na rok 2017
veľa sa rozprávať darí sa
psychoterapeutický výcvik 

A potom vám opadne stena v kúpelni...

Zdravas buď královno stojí to za hovno..

Čo je toto? ..ukazujem obrázok ryby.."To je tá čo žije pod vodou. Podvodníčka!!!"

J zomrel so zaťatými päsťami tak sa držal života aj keď mal 96 krížikov...

Všetko tu je... celý svet v kocke.

Ja vás ľúbim, že by som vás zjedla.

A stejně tě nikomu nedám jsi jen můj!!!

Ali už ma neser a potykajme si!

Nie ja si zuby nedám ja som bola v Lurdoch a hlava ma bolí doteraz.

Neskoro je riť biť keď sa posrala!

D vraj zomrel už tiež ...

Otec bol veľký huncút. Však tato len  povedz ako si odstavil polievací systém v družstve keď si bol malý. 

O: Boha tak to jeblo! 😂😂😂

I odchádzala najdlhšie...strašne dlho... tak je dobre, že už šla.

To len tak na okraj, že najdôležitejšie veci, nie sú veci.

O domove

Pracujem v domove, ale nieje to môj domov. Aj keď mnohí, čo s nimi pracujem sú presvedčení, že mi to tam patrí, a že ja som tam šéf. A sú aj takí, ktorí si myslia, že to tam patrí im, a že šéfmi sú oni. Hlavne G a K. si to myslia ale oni si môžu už myslieť čo chcú. Majú na to diagnózu aj vek. Domov je na dvoch miestach v Bratislave a stále u nás doma. U babky na záhrade a pri tom ako robí koláče. A u nás doma na gauči keď ide Discovery alebo keď s mamou varíme kávu. 

Domov je aj to za čo platím všetky tie poplatky, preddavky, hypo, zálohy a iné kraviny (aj keď teraz zrovna toto veľmi nedávam). Domovom je  to, ale nie preto. Mám tam miesto kde si sadnem do žltého kresla vyložím nohy a som potichu. Nahlas som tu s mojimi milovanými to väčšinou vo vzduchu vonia víno a z balkóna dym. Časom to tu budem premieňať z domova na útulný domov. Akurát sa neviem rozhodnúť čo skôr. Či premieňať a zútulňovať alebo študovať a zamýšľať sa nad psychterapeutickým výcvikom. kupujem porcelánové prasiatko a hádžem desaťkoruny.

A možno to chce len bicykel a voziť sa. Je v tom skryté také to, že keď nevieš čo tak sa toč.

A domov je aj to keď má Dora tri roky:

Domov je ked pečieme koláče:

So zajacom na pive

Začalo to včera Chestertonom keď mi ho V. vrátila:

Jednou zo sto odpovedí na prchavú zvrátenosť modernej "sily" je, že tie najpohotovejšie a najsmelšie podujatia sú zároveň aj najkrehkejšie a plné citu.  Najrýchlejšie veci sú tie najjemnejšie. Vták je aktívny, pretože je jemný. Kameň je bezmocný, pretože je tvrdý. Kameň vo svojej prirodzenosti padá na zem, pretože tvrdosť znamená slabosť. Vták vo svojej prirodzenosti vzlieta nahor, pretože v krehkosti je sila. V dokonalej sile je akási ľahkovážnosť, ktorá umožňuje udržať sa vo vzduchu. 

(Gilbert Keith Chesterton, Ortodoxia, 2010) 

Pokračovalo to dnešným dňom, ktorý vo svojej neutíchajúcej naliehavosti sa naplnil až po okraj a bol zakončený pádom. Keď padá hviezda treba si niečo želať. Keď padne človek, želáte si aby nepadol až tak veľmi, ale on padol ...na hlavu. Nohy ho neuniesli (mohli ho aj neuniesť, keďže už má pomaly tuším aj cez osemdesiat) a jediné čo mi k tomu povedal: "ale to buchlo čo?" 

A tak sme šli s V. a A. na pivo aj keď pôvodne to malo byť s K. tak K. bude asi až zajtra. Na tom pive, v Dunaji (kde inde) sme si dali vlastne pivo so zajacom. Zajac pochádza z pozostalosti. Zajac bol dar pre A. Jednak preto, že zajace patria k A. a M. povedala, že sa na A. aj dokonca podobá. No a pri pive so zajacom sme zase prebrali všetky bôle a radosti sveta: prebrali sme sviatky, život, vesmír a vôbec, vymysleli oxymoron "Feministický boh", videli šakredého technika z Elamu, ktorý vraj prenasleduje V. pohladkal som yorkshira, dal si pred tým bažanta zadáča, padol pojem potemkinovska dedina, rozobrali sme problematiku problému povinnej vojenskej služby, riešili porstatu, urobili fotku zajacovi na SNP a na záver som mal ešte aj pizzu a čítal som Šikulovú v električke. 

...a to všetko pretože v krehkosti je sila

ps: zajac sa volá Leopold

Pena dní

...tak si to človek všetko naplánuje, vymyslí a skolí ho migréna, ale že migréna jak divá sviňa.  

Pena dní je v poslednej dobe akosi hustejšia, tak sa ňou občas ťažšie brodí ale stále to ide. Divné je, že mám menej času na knihy ale to musím uťať. Veď keď už nemám čas a hlavne energiu písať čítanie si vydupem, a postupne sa aj k tomu písaniu dokopem (a nielen sem.) Teda aspoň Peťo tvrdí, že mám písať a veľa. Tak sa nad tým zamyslím. 

Jak a čo sa deje je veľmi namáhavé popísať, ale dalo by sa to zhrnúť tým, čo povedal(a) klasik. Bolo to dávno, vlastne ešte minulý rok.. mesiac presne neviem, ale už bola zima... a tma. Šli sme od M kde sme pri pečení koláčikov a krásnych večerných rečiach vypili Porsecco, čo pôvodne malo byť Portské ale M povedala, že je od P tak sa to všetko vysvetlilo. No, a kráčali sme smerom do Ružinova a na podjazde je na stĺpe také graffiti  a sú na ňom vtáky. A ja som pozeral na tie vtáky a v dobrej nálade vravím: "Ty V počuj všimla si si, že tie vtáky nemajú oči?" ...V: To nevadí. Oči sú len pre silných!"
.S                                                SAKRÁÁÁÁ !!!                                                    
... no, a niekde tu som stupil na predlžovačku, čo šťaví môj PC a vyplo sa to sakra! ...a asi neviem nadviazať úplne tam kde som prestal. Ale skrátka ide o to, že som si naplánoval spanie na 21:00 ale iný fyziologický pochod ma vyhnal do tej malej miestnosti - tej najmenšej miestnosti v mojom byte a na chvíľu zahnal spánok ...
Apropo ja vlastne už bývam od Augusta 2015, je to neveľká rezidencia. Vlastne v konotácii slova rezidencia sa v tomto prípade asi hodí, že je to malilinká rezidencia. Tak to tu trocha upravujem a prehadzujem, postupne zabývavam a tak .. dokonca som sa dohnal k tomu, že som si urobil 3D vizuálizáciu toho ako to raz bude vyzerať. Ale to musím ešte veľa nahádzať do prasiatka. Resp. spraviť aspon ten malý krok a kúpiť to prasiatko..  Vyzerá to asi takto:

Chýba tam dokreslená spálňa ale tam sa nič prerábať nebude ..to by som v tom prípade mal dokresliť kúpeľňu.

A mám tiež chaotický plán nejakých vecí čo treba spraviť, alebo len plánujem, že časom vykonám. Ten vyzerá asi takto. Z čoho plynie, že to bude ešte na dlho.

skrátka a dobre: Pena dní...byt...plány eroplány...oči sú len pre silných...a ešte stihnem zaľahnúť do desiatej ..asi.

PS: J bude študovať vo svete a sme na neho patrične pyšní

...A FURT NIČ

...už som asi 4 x začal a furt nič...čím to bude?

O hnevoch a ostrovoch

Občas sa cyklím v týchto mojich príležitostných blogoch, ale v závere napriek všetkému znova skončím pri Franklovi.

     Dnes ma to tu serie, štve a vytáča neskutočným spôsobom, nechce sa mi žiť na Slovensku, na skurvenom, klérofašistickom, zakomplexovanom, xenofóbnom a inak fóbnom slovensku. Áno v predchádzajúcej vete som použil (...a to celkom otvorene) nadávku. A to Slovensko s malým "s" je tiež naschvál. Občas, keď sa niečo podarilo, som si hovorieval, že svet je opäť lepšie miesto na život. Nie, nie  je! Má len malé ostrovy a zákutia, kde je krásne. Napríklad v Jednote v Jablonovom, kde si s predavačkou s úsmevom povzdycháte, že máte obaja radi svoju prácu, akurát je toho občas po čiaru a treba si kúpiť nanuk a Marlborky. A potom si idete do mesta vychodiť svoju frustráciu z krutosti a narazíte na Pavla, ktorý tam od vašich študentských liet sedí a kreslí krásne veci z Bratislavy a povie vám, že na svete je aj tak krásne a prečo to netreba tak ... brať. (Môj náser je z toho, ako Slováci prajú smrť ľuďom v aute, ktorí utekajú pred vojnou a udusili sa... a boli tam aj deti. Deti!! A prajú to aj matky v komentoch pod článkami o tejto hrôze a pritom tam majú fotky, kde pestujú svoje deti na rukách!) No a potom vám Pavel povie: "Stav sa, čaká tu na teba ešte jedna Bratislava - nakreslená." A dole na ulici hrajú chalani strašne dobrý rock and roll na aparatúru, že ich je počuť po celom starom meste.

 A pod Michalskou branou sedí mladý chalan a hrá strašne dobre na harmoniku a pri sebe má aj šteniatko (...nejeden dramaturg večerných správ by pookrial a možno aj slzu vypustil). A tí chalani vám za dve éčka dajú svoje CD, tak sedím a púšťam si tu dobrú hudbu. Ešte vám spraví deň aj to, že konečne po troch dňoch telefonovania so sestrou si už naozaj zavoláte. A tiež s mamou, ktorej keď hovoríte, že svet je zlý a že pri Bratislave sa udusili ľudia, sa rozosmeje a opisuje vám ako si susedove dieťa snaží napchať hlavu do malého vedierka. No proste svet je miesto plné ostrovov Života.

A preto s Franklom konštatujem že:   "... napriek všetkému povedať životu áno!"  .. a s Jurolekom, že: "...život je možný!" 

...len ma ďalej nasierajte..

Áno toto je fotka mojich nôh nikam sa nechystám ...ostávam.

Ešte sú zelené dojdite keď budú červené

..alebo ako inak povedať okoloidúcim, že SAKRA SERTE NA TO A NETRHAJTE MI TIE ČEREŠNE !!! To mi dáva nádej, že po zemi chodia a j milí ľudia čo hneď pre pár otrhaných čerešní nevolajú národnú gardu. Vďaka im   ..a prídem. Vlastne je to sused o ulicu a pár domov ďalej ako teraz bývam. Bývať tu budem už len chvíľu potom budem mať svoj byt. resp. banka bude mať byt a ja sa ho pokúsim splácať. 

Táto výzva sa napĺňa oveľa reálnejšie akoby som bol čakal ale .. kto sa bojí nech nechodí do lesa .. 

 do toho času sa mi (...teda okrem pozastavovania sa nad životom...) pripiecť si moje stále väčšie čelo na slnku prechádzkou na Devín a priľahlé okolie. ..a ešte kŕmiť vrabce v parku a nájsť tie správne dioptrie a rám na okuliare...

TAK SA TO ZAČALO...

HĽADÁM 2 IZBOVÝ BYT V BRATISLAVE

ŠIRŠIE CENTRUM  

ÁNO SOM UTOPISTA

BLIŽŠIE INFO MAILOM

LUCK IS AN ATTITUDE

Alebo franklovsky povedané napriek všetkému povedať životu áno. Týmto som spojil práve alkohol s filozofiou. Ten prvý nadpis je totižto reklamným sloganom na Martini. Tak som sám zvedavý, čo na konci z tohto textu vylezie.
Na začiatok pár otázok:

Môže nádcha zabíjať?
Môžem si život krásne komplikovať?
Môžem skúšať veci s nejasným koncom?
Môžem sa napriek tomu tešiť a aj dúfať?

Nádcha je vám taká sviňa, čo sa tvári nevinne a napriek tomu vás pomaly likviduje. Nie svojou nádchovitou stratégiou, ktorá by bola prozaická, a tak poľahky objaviteľná. Ona zákeráčka útočí pekne od chrbta, poza humny, v prítmí noci, no proste tak po richelieuovsky (alebo ako sa to píše). No proste skolila ma a dohnala až ku lekárke a tam sme na to prišli spolu. Ona to žiadna chrípka nebola. Len tá sviňa slizká mi proste s prestávkou cca troch dní nedala spávať zhruba dva týždne a dohnala ma tým k pocitu, že sa rozpadám z vnútra. Proste som len poriadne nespal a to stačilo. Takže chrípka to nebola, len moje sliznice mali také bartolomejské noci plné zápasov. Záver: nádcha môže zabíjať, jej zbraňou je riadená insomnia.
Na druhú otázku bude odpoveď rýchla. Môžem. Inak by to bola dosť nuda a tak sa v tom veziem okrem iných s H a V to musí občas počúvať a žiť s tým. A hlavne, keby si životy nekomplikujeme, teda okrem toho, že žitie samotné si to vie komplikovať samo, tak by sme si nemohli povedať to franklovské, čo som písal na začiatku.
Otázka číslo tri: áno aj to môžem. Výsledkom čoho je, že sa púšťam do boja s niečím, čo by sme mohli prirovnať niečomu, ako bol jaskynný obor alebo trol?? v Pánovi prsteňov (filmové spracovanie 1. diel - Spoločenstvo prsteňa). Ten, čo tam bodol chudáka Froda v sieňach trpaslíkov. Akurát, že ja nemám Mitril a drží ma nádej, že tá hypotéka nebude taká útočná. Áno, idem to skúsiť, áno má to asi tisíc nevýhod. Áno, moje vyhliadky sú mizivé. Ale môžete mi pomôcť. Keby niekto z vás vedel o nejakom zaujímavom dvojizbáku v BA kľudne sa ozvite, nepohrdnem a možno sa aj dohodneme.
A naostatok sa dostávame k záveru v podobe poslednej otázky. Odpoveď je môžem. Základ je sa nebáť. Predovšetkým ľudí. Sú oveľa strašnejšie a väčšie veci ako my všetci tu. Raz sa ma jedna z mojich nadriadených (zatiaľ som ich nemal až tak veľa cca 5, ak nepočítam E, zaujímavé je, že to boli samé ženy...) opýtala, čo mi dáva energiu a radosť pracovať tak, ako pracujem a pritom ešte aj fungovať? Odpoveď je prozaická - ľudia a bohatý vnútorný svet. To prvé stretám v práci, ak sa bavíme o klientoch (ale nielen o nich, moji milí kolegovia), mojej rodine a priateľoch. To druhé sú knihy a závany večnosti, o ktorých všetci tak radi pochybujeme, popierame ich alebo už akýmkoľvek spôsobom bagatelizujeme či relativizujeme a neuznávame. Premýšľam, či to treba ešte nejak podrobnejšie rozpisovať, ale keďže vlak bude o chvíľu pristávať, malo by dôjsť aj na ten alkohol, ako som v začiatku predznamenal. A možno naň aj dôjde. Poručeno pánu bohu, nech je sranda, iný reklamný slogan na iný alkohol znie: Život je hořký, Bohu dík!

Priatelia, nie je dôležité, aký je Goliáš veľký, ale aký je Dávid odhodlaný

zdroj: www.devianart.com

Dobré dni začínajú v noci

... to bolo na stene jedného domu okolo ktorého som dnes šiel v preplnenej 21 s mopom a čokoládou - na detaily sa radšej nepýtajte. No a kým som prišiel k tomuto nápisu predchádzalo tomu čakanie na ten mop a vonku bola zima. Dva stupne a nad hlavou obrovský sivý vlhký dekel  zvaný tlaková níž. Tak som čakal kde inde ako v mieste mojho skonu, konca a záhuby v KNÍHKUPECTVE !!!
A tak som sa rozhodol spojiť príjemné s užitočným a všetkým, ktorí sa pýtali na prekvapenia pod stromom tak budem rád keď ma prekvapíte niečim z tohoto :
Rozdelil som to na
Knihy, ktoré chcem čítať lebo sú to pokračovania a potrebujem vedieť ako to skončí
Knihy, ktoré chcem čítať
Knihy, ktoré chcem z rozmaru
Ano vychadzam z toho ako požadovačná majetnícka sviňa ale pokojne klaďte svoje požiadavky tiež ... 

Knihy, ktoré chcem čítať lebo sú to pokračovania a potrebujem vedieť ako to skončí

Erlend Loe - Kamióny volvo 
 

Elend Loe - Naivne. Super.

Ranson Riggs - Sirotčinec slečny Peregrinové 2: Podivné město

Knihy, ktoré chcem čítať

John Maxwell Coetzee - Ježišovo detstvo  

Marcel Proust - Hledání ztraceného času -7 dielov 

..upozorňujem, že toto je veľmi chrumkavá edícia  takto v jednom kuse 

Kateřina Tučková - Žítkovské bohyně

Anton Srholec - Sviatočné pozdravy

Pišta Vandal - Lotrove Kázne

Štefan Hrib - Môj bláznivý život

Gilbert Keith Chesterton - Ohromné maličkosti

Knihy, ktoré chcem z rozmaru

Shaun Tan - Pravidlá léta

Wolf Erlbruch - Kačka, smrť a tulipán

Tomáš Kompaník - AHA

No a všetky majú na Martinus.sk

Ešte to chvíľu potrvá ale bude to

Raz to proste urobím. Doprajem si ten luxus. Prekročím tieň. Postavím sa obrom. Napnem tetivu. Urobím ten krok. Vyzvem draka ... no proste 
Vojdem do kníhkupectva s celou ale úplne celou výplatou. Budem sa plížiť poličkami a ohmatám všetky knihy .. teda okrem Rosamunde Pilcherovej Evy Urbaníkovej a pamätí Muammara Gaddafio ak vôbec niečo podobne stihol ale dosť silno pochybujem. Budem listovať, prečítam predné a zadné strany obálok, spočítam koľko zväzkov majú v románovej časti. Budem sa tešiť z krásnych obalov. Hladiť knihy po chrbtoch. Budem mať veľa otázok na predajcov. Vysedím tam jamu na podlahe. Vypijem pritom veľa kávy a prinútim ich nájsť v sklade to čo nemajú.
A potom to príde ... nakúpim a budem veľa a dlho čítať rad zaradom ako ma to bude doma čakať na stole. 
A nakoniec si doprajem ten luxus, prekročím tieň, postavím sa obrom, napnem tetivu, urobím ten krok, vyzvem draka ... a mesiac budem písať a dávať dohromady všetko čo mi bude víriť hlavou.

Ja proste nemôžem chodiť sám do kníhkupectiev ..ani v spoločnosti.

Aktuálne

Ešte stále má pre mňa väčšiu hodnotu 12 hodinový spánok, ktorý si môžem dopriať ako to, či stihnem alebo nestihnem poštu, ktorá má na jedných dverách dvoje protirečiace si otváracie hodiny.
J. odišla tak potichu napriek tomu, že som ju poznal tak nahlas
Je super si určovať chronológiu dôležitosti vecí podľa nepodstatných maličkostí
Vidieť hrať Soňu Červenú naživo
Je dobré zájsť na dušičky ku hrobu Vlada Jukla
Najviac zo všetkého ma baví plánovať.
Je dobré rozprávať sa o vzniku života evolúcii a tom ako to celé Boh myslí kráčajúc popri Dunaji v hmle takej, že nieje vidieť hrad ani vežu mosta.
Trocha si zanadávať na ľudskú hlúposť
Zbierať cestou domov listy ginka a na vedľajšej ulici nájsť zasadený Liriodendron

Dušičky

Kostol ostal prázdny
a anjeli odkrývali na krídlach
Ostalo ticho ako vydýchnutá hmla
čo šepkala o prázdne, ktoré vytlačilo ticho.

V rohu medzi dvoma domami odpočíval chrobák
na chrbte navždy hore nohami.

Kľúče v zámku už netreba
Treba stáť a dýchať, chodiť na hroby so sviečkami
a keď stratíš človeka pustiť rieku viečkami.

Bar ostal prázdny a mrzáci odleteli na barlách
vzlietol s nimi rev a spev.
Ľudia čo vedia rozprávať vo farbách
sa smejú nahlas a ticho sa šíri potichu.

Nekonečnosť prichádza už tu na zemi.

V ostatných dňoch

..sa toho toľko podialo (chronologické poradie nieje zachované) :

Vyšiel druhý diel knihy, na ktorej druhy diel som sa tešil ..už už aby som ho mal
Bol ten najdekoratívnejší ľudový festival... (všimli ste si ako dokáže byť niekedy tanec v kroji arabeskou?)
Tabak akosi na moment zhorkol v ústach
Bol som na pohrebe s poctami
Stal sa aj rozhovor dvoch bezdomovcov zakončený vtipom, ktorý sa dozviete na konci
Videl som parkinsonika hodiť petangovou guľou .. a chcem to vidieť znova .. kvôli tomu šťastnému úsmevu víťaza
Našiel som nového knižného sprisahanca
H. ma poprosila aby som to zariadil tak, aby už navždy zaspala lebo je to zlé ... a ono to naozaj zlé je (niekedy sa zomiera ťažko)
Janík sa nám vrátil na Slovensko ..len ho musíme spojazdniť .. tak vitaj!
Objavil som čaro alpaky ..a nemám tým na mysli druh lamy
Dozvedel som sa, že tento rok anjelom nebudem
Zlyhal projekt trvale udržateľného poriadku v mojom byte
Stretol som nových a zaujímavých ľudí
Choďte na Troch bratov do kina je to čarovné
Absolvoval som veľmi milú nitriansku návštevu, ktorú si veľmi rád zopakujem
Užasol som nad mocou hmly
Podarilo sa mi spať 11,5 hodín v kuse


No a utekajúc cez prechod na červenú dvaja veľmi vtipní bezdomovci sa smejú a jeden hovorí:

Ide babka krížom cez cestu a 

tesne pred ňou zastaví auto.

Z okienka sa vykloní šofér a vraví:

"Babka a po prechode by to nešlo?"

Babka:

Šlo synak ale už nieje chuť!"

Týmto im ďakujem, že rozosmiali nielen mňa ale ďalších asi 17 ľudí stojacich na dopravnom ostrovčeku na Račianskom mýte.

Myslel som, že nenapíšem ale prečo by som nemal takže môj nekrológ v živote č. 2.

Veľa ľudí ťa nepoznalo a veľa ľudí vynášalo súdy. Málo kto videl ďalej ako za modré oči, ktoré zvykli pozerať potichu odniekiaľ z úzadia a niekedy skleným pohľadom. Veľa si toho nenahovoril a málo kto vedel čo si myslíš. Veľa ľudí a často krát aj ja som len mávol rukou alebo zalomil oboma.

No viem, že vždy si bol rád keď sme prišli a aj keď sme vystrájali a ty si potreboval odpočívať lebo ti nebolo dobre lebo alkohol a všetky tie problémy so zdravím okrem toho. Boli prúsery a bol hnev.

Prvé čo ja si pamätám ako si mi ukazoval, ako treba štepiť stromy - mal som sedem? Dnes už neviem ako sa štepia stromy. Ale viem, chodiť na rebríku dvojáku toto viem od teba. Vôňa barbusu každú sobotu, keď si odostrel okno v kuchyni a miešal si penu pred malým zrkadlom. Slovensko 1 vtedy z ruského rádia dávalo zákrutu. 

Jeden čas som sa hneval a potom som pochopil, že niektoré jamy sú príliš hlboké na to aby sa z nich človek vyštveral sám. A my príliš vysoko na to, aby sme dočiahli dole.

Aj keď tu nebudeš tak na našom dvore vždy bude v lete 60 stupňov na slnku .. a stále som nedal tvoj rekord v nanosených vedrách vody. Aj keby som dal, tak nedám pretože mňa tak kĺby nebolia. A v Síhlach bude živá voda a nebude mať kto sedávať "na predku" s mucholapkou v pásikových trenkách a loviť muchy a že z dolňákov ani krava nieje dobrá viem tiež od teba. 

Horká čokoláda roztopená v horúcom bylinkovom čaji, cukríky snehurky a ledovky, bonpari, mlieko keď bolo zle, babkine koláče - ktoré trúba piekla a držková, spomienky na vojnu v západných čechách, dlhý spánok a dobrá domáca.

Niekto by si pomyslel, že neprekvapíš. Ale sadnúť si na bicykel po 15 - 20 rokoch? To chce guráž ...a odviezť sa až hore s čistou hlavou !! 

Ps: Vďaka, že si mi v nedeľu pomohol prichystať tie stoly a prestrieť.

Ps2: Pa ra rááá para rááá pam pam ...

R.I.P.

…† 17.8. 2014

 ...

Smútok je dlhá cesta

Smútok je dlhá cesta

Sú to noci bez spánku

A medzi ľuďmi samota

Vyzeráš v poriadku

Ale nie je to tak

Nezáviď nikomu šťastie

Nenávisť je burina

Čo všade dobre rastie

Vyzerá nevinná

Ale nie je to tak

Tam hore

Kde sa ťažko dýcha

Kde je vzduch riedky

A ani chvíľa ticha

Každý si myslí že ťa pozná

Ale nie je to tak

Nevrav mi

Čo si niekde počul

Zástupy slepých mi zas

Do brány tlčú

Vyzerá že sa ma to netýka

Ale nie je to tak

Nie je to tak!

Najviac rán dostaneš od tých

Čo nejdú s kožou na trh a vravia tomu ostych

Myslia si, že sú čistí

Ale nie je to tak

To čo ty hľadáš, nie je u mňa doma

Nevlastním patent ani kľúče od svedomia

Myslíš, že som ti ich dlžná

Ale nie je to tak

Smútok je dlhá cesta

Z kopca do kopca

Zdá sa byť zakliata

Zdá sa byť bez konca

Ale nie je to tak

Nezáviď nikomu šťastie

Nenávisť je burina

Čo všade dobre rastie

Vyzerá všemocná

Ale nie je to tak

Nie je to tak!

hudba: Bálik; text: Piussi