Dokončím školu, urobím doktorát poučím si rok - dva a potom sa vyteperím niekam do Afriky alebo Indie budem tam pracovať tak cca tri až päť rokov. Keď sa vrátim napíšem päť kníh: tri budú vedecké publikácie zozbierané za obdobie čo som Tam pracoval, jedna bude cestopis o tom ako sa Tam žilo no a jeden román aby som uľavil svojej fantázii. Tu za to obdobie nastane ešte väčší technologický pokrok .. budem sa to snažiť dobehnúť napokon pochopím, že to už asi nedobehnem ...asi založím nejaký inštitút organizáciu alebo asociáciu či čojaviem čo ... bude to niečo na pomoc ľuďom..
No všetci budú z toho šťastný. Mňa zas začnú svrbieť topánky túlavé, tak sa pre zmenu vydám niekam do južnej Ameriky. Tam budem opäť intenzívne pracovať. Jedného dňa sa na Slovensko dostaví nejasná správa o veľkom hurikáne, hustom nepriestupnom pralese, kanibaloch a bojoch o územia. Všetci si to v hlavách spoja a vyhlásia po mne pátranie. Po neúspešných dvoch rokoch sa pátranie uzavrie s tým, že som jednoducho zmizol a maximálne po mne pomenujú ulicu v nejakej Hornej Maríkovej. Zatiaľ čo ja budem v ústraní pokojne nažívať s domorodým kmeňom čo si ma adoptoval. Odetý len v bedernej rúške budem loviť tapírov a opice na guľáš pre moju domorodú manželku a 8 detí. No a keď naplnený životom budem vo svojich 116 rokoch cítiť že odchádzam na večnosť nechám sa vyniesť mojimi súkmeňovcami hore do vrcholov Ánd kde na brehu jazera Titicaca v tichosti splyniem s prírodou.
...idem si prejsť štátnicové otázky http://www.youtube.com/watch?v=mU0RelVJqBE
No všetci budú z toho šťastný. Mňa zas začnú svrbieť topánky túlavé, tak sa pre zmenu vydám niekam do južnej Ameriky. Tam budem opäť intenzívne pracovať. Jedného dňa sa na Slovensko dostaví nejasná správa o veľkom hurikáne, hustom nepriestupnom pralese, kanibaloch a bojoch o územia. Všetci si to v hlavách spoja a vyhlásia po mne pátranie. Po neúspešných dvoch rokoch sa pátranie uzavrie s tým, že som jednoducho zmizol a maximálne po mne pomenujú ulicu v nejakej Hornej Maríkovej. Zatiaľ čo ja budem v ústraní pokojne nažívať s domorodým kmeňom čo si ma adoptoval. Odetý len v bedernej rúške budem loviť tapírov a opice na guľáš pre moju domorodú manželku a 8 detí. No a keď naplnený životom budem vo svojich 116 rokoch cítiť že odchádzam na večnosť nechám sa vyniesť mojimi súkmeňovcami hore do vrcholov Ánd kde na brehu jazera Titicaca v tichosti splyniem s prírodou.
...idem si prejsť štátnicové otázky http://www.youtube.com/watch?v=mU0RelVJqBE
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára