utorok 13. decembra 2011

Teraz si uvedomujem, že tento príspevok bude vyznievať negativisticky ale v skutočnosti je mi dobre.Veľmi :)

Hlúpnem.. tak postupne ..teda aspoň sa mi to tak zdá. Ráno vstanem dám si kávu sadnem za počítač a nič. Inokedy bolo vždy niečo...alebo aspoň polovica toho niečo. A teraz NIČ!  Hromadí sa to (škola) .. úplne bez škrupúľ priznávam, že o tom viem ..určite už zajtra začnem písať všetky tie veci do školy. V mnohom je to moja lenivosť, v mnohom rozlietanosť ..a svoj podiel má aj úplne imanentná demotivácia (tá súvisí s atmosférami a chuťami, náladami a pocitmi na Šoltésovej 4 a priľahlých mysliach) Ale o tomto nechcem radšej .. tam hľadám to pozitívne farebné spektrum. A vidím to tak, že to pôjde. Inak je to dosť všetko taka vianočná odrhovačka:
- darčeky nekupujem lebo už mám 
- stíham si uvedomovať jedinečnosť chvíľ
- konzum ignorujem
- na sviatky sa teším
Sumárum: Vianoce mi neukradnú

Vraj som skončil a ako človek zlyhal...do budúcna spolupráca nepredpokladateľná...a vraj si viem všetko zracionalizovať...po pravde sa mi uľavilo a po pravde 2. páliť mosty je nebezpečné a až príliš definitívne a racionalizácie mi tiež až tak veľmi nejdú ..treba sa opýtať napr. Vier. (sorry Vier prave som ťa do toho zatiahol)
Sumárum: mosty nepálim, mal by som byť asi nejakým spôsobom kosternovaný - nie som

A čo vidíte na tom, keď pomôžeme starej pani s nákupom cez cestu??? To  v pruhovanom asfaltovom poli vládnu iné gravitačné zákony a nákupné tašky sú tam inak ťažké??? A potom na chodníku už je zase všetko v pohode a tak máme svoju čiarku v kolónke "dobro"splnenú a teraz si to babi zase neste sama! ...veď sme na chodníku. To čo za klišé? Mohli by sme sa ja na viac zmôcť. Babka z artritídou si ledva vydýchla a už zas praskajú kĺby pod náporom zemiakov z Tesca (no nekúp to boli v akcii) a isto ich ťahá až tam kdesi do Dúbrafky... To ja len tak pre ilustráciu etalónu dobra, ktorý máme v sebe zadefinovaný.. Pretože mám osobný náser (áno použijem to  slovo pretože je vystihujúce a iný pejoratív ma v tomto momente nenapadá ) na všetky obrazovky plné postihnutých, zomierajúcich, chudobných srdcervúcich príbehov. Treba využiť potenciálu Vianoc, áno ľudia sú teraz štedrejší. Ale telka ma serie. Kam títo ľudia zmiznú počas roka (teda okrem relácie Modré z neba kde na nich Rozboril ryžuje celoročne). Neviem ako to zakončiť pretože myšlienky lietajú na všetky strany ale mal som potrebu to povedať. 

...a ešte dodatok k predchádzajúcemu blogu z 20. novembra: Milý Ježiško ... rád by som sa zasekol vo výťahu aspoň tak na dvanásť hodín s niekym zaujímavým nebude možnosť úniku tak sa bude dať kvalitne porozprávať :)

..a ďakujem Havlovi