Je mi tak jednoducho obyčajne. Pohybujem sa v miernom kávovom opare. Veci okolo plynú aj keď mám pocit, že všetko okolo zastalo. Musím písať bakalárku ale uviazol som jak chudák Santiago v Golfskom prúde. Mozog zastal a nastalo temno teda týka sa to jednej konkrétnej kapitoly. No a všetko okolo tak nejak mi je jedno. Je celkom zábavné pozorovať ako ma nič nevyvádza z miery akosi okolnosti ponechávam im samím. No ? No čo ? Myslím na to ako sa predieram odborným textom a myšlienkami na to že si kúpim postel do bytu kam sa čoskoro presťahujeme, možno aj policu na knihy a dokonca ma ani nevytáča pomyslenie na moju zubárku (a to býva zaručený spôsob ako si zvýšiť adrenalín). A myslím na štátnice a obhajoby a na leto čo bude nasledovať. Nájdem si nejakú prácu asi tu v Bratislave.
A furt som pokojný. Mám presne takú náladu ako Tóru Watanabe všetko je tak ticho a jednoducho poetické ako v Murakamiho knihe.
Buď je to tou kávou alebo nedostatkom spánku ... neviem :-)
Buď je to tou kávou alebo nedostatkom spánku ... neviem :-)
