Dnes som bol pred záverečnou v Kauflande, kúpil som vianočku a želé cukríky
žížaly Haribo. Haribo pretože Haribo
chutná malým stejně tak i dospělým. Červy pretože vo mne furt všeličo hlodá apreto,
že boli v akcii a s Maťom s nám jednoducho hodili do nákupu. Vianočku preto,
aby som doma o pol jednej v noci zatiaľ čo sa ohrievalo mlieko v mikrovlnke prišiel
na to, že život je ako vianočka. Z vonka komplikovane zapletená a vo vnútri jednoznačne
homogene cestová - taká zmysel dávajúca. Sladké hrozienko sem sladké hrozienko
tam a teraz pozor dôležitý poučný zvrat: pripálené horké hrozienko. To je také
to hrozienko, čo sa pri kysnutí zapletení a položení na plech dostane práve na
spodok onej vianočky. Tam sa pod váhou cesta pritlačí pri teplote pripáli a
zhorkne, no a to sú tie ťažké alebo tžšie časy (ak máme stále na zreteli, že
život je ako vianočka). No a keďže naša optika je vždy viac plusová ako mínusová
dobre, že sú tie horké hrozienka pretože, po nich aj to indiferenté cesto príde
sladšie a nemusíme z neho vyrýpavať tie sladké hrozienka nasilu. Ak ste sa v
tomto chabom texte nestratili tak vám gratulujem a uisťujem vás o tom, že neprežívam
žiadne ťažké ani horké chvíle len mi to tak napadlo pri krájaní tej vianočky.
Teraz tak skôr plánujem a šťastne zvažujem čo zo životom a to až tak, že
som si na Monikinej prednáške nakreslil malú mapku toho kam sa to po tom júni (ak Boh a skúšajúca komisia dovolí) začnem uberať.
Možnosti sú to všetko krásne a zaujímavé ale teraz musím za tento víkend a
ostatne obdobie:
- napísať všetky seminárky porobiť skúšky
- začať písať dip pretože mnohí už píšu
- odísť do Varov a vrátiť sa preto že som to dostal príkazom
- asi sa aj trocha stresovať hoc teda mi to moc nejde
- spraviť zopár zásadných rozhovorov
- prestať navštevovať stránky kníhkupectiev a fajkových obchodov
- pouvažovať nad svojou prácou
- počúvať viac hudby a teda si zohnať
slúchatká
- udržať poriadok na stole
- používať ešte viac humoru v živote a žasnúť hlavne nikdy neprestať žasnúť
!!!!
