štvrtok 27. augusta 2015

O hnevoch a ostrovoch

Občas sa cyklím v týchto mojich príležitostných blogoch, ale v závere napriek všetkému znova skončím pri Franklovi.
     Dnes ma to tu serie, štve a vytáča neskutočným spôsobom, nechce sa mi žiť na Slovensku, na skurvenom, klérofašistickom, zakomplexovanom, xenofóbnom a inak fóbnom slovensku. Áno v predchádzajúcej vete som použil (...a to celkom otvorene) nadávku. A to Slovensko s malým "s" je tiež naschvál. Občas, keď sa niečo podarilo, som si hovorieval, že svet je opäť lepšie miesto na život. Nie, nie  je! Má len malé ostrovy a zákutia, kde je krásne. Napríklad v Jednote v Jablonovom, kde si s predavačkou s úsmevom povzdycháte, že máte obaja radi svoju prácu, akurát je toho občas po čiaru a treba si kúpiť nanuk a Marlborky. A potom si idete do mesta vychodiť svoju frustráciu z krutosti a narazíte na Pavla, ktorý tam od vašich študentských liet sedí a kreslí krásne veci z Bratislavy a povie vám, že na svete je aj tak krásne a prečo to netreba tak ... brať. (Môj náser je z toho, ako Slováci prajú smrť ľuďom v aute, ktorí utekajú pred vojnou a udusili sa... a boli tam aj deti. Deti!! A prajú to aj matky v komentoch pod článkami o tejto hrôze a pritom tam majú fotky, kde pestujú svoje deti na rukách!) No a potom vám Pavel povie: "Stav sa, čaká tu na teba ešte jedna Bratislava - nakreslená." A dole na ulici hrajú chalani strašne dobrý rock and roll na aparatúru, že ich je počuť po celom starom meste.
 A pod Michalskou branou sedí mladý chalan a hrá strašne dobre na harmoniku a pri sebe má aj šteniatko (...nejeden dramaturg večerných správ by pookrial a možno aj slzu vypustil). A tí chalani vám za dve éčka dajú svoje CD, tak sedím a púšťam si tu dobrú hudbu. Ešte vám spraví deň aj to, že konečne po troch dňoch telefonovania so sestrou si už naozaj zavoláte. A tiež s mamou, ktorej keď hovoríte, že svet je zlý a že pri Bratislave sa udusili ľudia, sa rozosmeje a opisuje vám ako si susedove dieťa snaží napchať hlavu do malého vedierka. No proste svet je miesto plné ostrovov Života.

A preto s Franklom konštatujem že:   "... napriek všetkému povedať životu áno!"  .. a s Jurolekom, že: "...život je možný!" 

...len ma ďalej nasierajte..


Áno toto je fotka mojich nôh nikam sa nechystám ...ostávam.