utorok 27. januára 2015

LUCK IS AN ATTITUDE

Alebo franklovsky povedané napriek všetkému povedať životu áno. Týmto som spojil práve alkohol s filozofiou. Ten prvý nadpis je totižto reklamným sloganom na Martini. Tak som sám zvedavý, čo na konci z tohto textu vylezie.
Na začiatok pár otázok:

Môže nádcha zabíjať?
Môžem si život krásne komplikovať?
Môžem skúšať veci s nejasným koncom?
Môžem sa napriek tomu tešiť a aj dúfať?

Nádcha je vám taká sviňa, čo sa tvári nevinne a napriek tomu vás pomaly likviduje. Nie svojou nádchovitou stratégiou, ktorá by bola prozaická, a tak poľahky objaviteľná. Ona zákeráčka útočí pekne od chrbta, poza humny, v prítmí noci, no proste tak po richelieuovsky (alebo ako sa to píše). No proste skolila ma a dohnala až ku lekárke a tam sme na to prišli spolu. Ona to žiadna chrípka nebola. Len tá sviňa slizká mi proste s prestávkou cca troch dní nedala spávať zhruba dva týždne a dohnala ma tým k pocitu, že sa rozpadám z vnútra. Proste som len poriadne nespal a to stačilo. Takže chrípka to nebola, len moje sliznice mali také bartolomejské noci plné zápasov. Záver: nádcha môže zabíjať, jej zbraňou je riadená insomnia.
Na druhú otázku bude odpoveď rýchla. Môžem. Inak by to bola dosť nuda a tak sa v tom veziem okrem iných s H a V to musí občas počúvať a žiť s tým. A hlavne, keby si životy nekomplikujeme, teda okrem toho, že žitie samotné si to vie komplikovať samo, tak by sme si nemohli povedať to franklovské, čo som písal na začiatku.
Otázka číslo tri: áno aj to môžem. Výsledkom čoho je, že sa púšťam do boja s niečím, čo by sme mohli prirovnať niečomu, ako bol jaskynný obor alebo trol?? v Pánovi prsteňov (filmové spracovanie 1. diel - Spoločenstvo prsteňa). Ten, čo tam bodol chudáka Froda v sieňach trpaslíkov. Akurát, že ja nemám Mitril a drží ma nádej, že tá hypotéka nebude taká útočná. Áno, idem to skúsiť, áno má to asi tisíc nevýhod. Áno, moje vyhliadky sú mizivé. Ale môžete mi pomôcť. Keby niekto z vás vedel o nejakom zaujímavom dvojizbáku v BA kľudne sa ozvite, nepohrdnem a možno sa aj dohodneme.
A naostatok sa dostávame k záveru v podobe poslednej otázky. Odpoveď je môžem. Základ je sa nebáť. Predovšetkým ľudí. Sú oveľa strašnejšie a väčšie veci ako my všetci tu. Raz sa ma jedna z mojich nadriadených (zatiaľ som ich nemal až tak veľa cca 5, ak nepočítam E, zaujímavé je, že to boli samé ženy...) opýtala, čo mi dáva energiu a radosť pracovať tak, ako pracujem a pritom ešte aj fungovať? Odpoveď je prozaická - ľudia a bohatý vnútorný svet. To prvé stretám v práci, ak sa bavíme o klientoch (ale nielen o nich, moji milí kolegovia), mojej rodine a priateľoch. To druhé sú knihy a závany večnosti, o ktorých všetci tak radi pochybujeme, popierame ich alebo už akýmkoľvek spôsobom bagatelizujeme či relativizujeme a neuznávame. Premýšľam, či to treba ešte nejak podrobnejšie rozpisovať, ale keďže vlak bude o chvíľu pristávať, malo by dôjsť aj na ten alkohol, ako som v začiatku predznamenal. A možno naň aj dôjde. Poručeno pánu bohu, nech je sranda, iný reklamný slogan na iný alkohol znie: Život je hořký, Bohu dík!

Priatelia, nie je dôležité, aký je Goliáš veľký, ale aký je Dávid odhodlaný

zdroj: www.devianart.com