Sedím na komárovi a pre neho to nieje dobré

Takže rozbor tohto malého (asi) eufemizmu, ktorý je narážkou na Jurajov film čo som ešte furt nevidel. Celkom otvorene bez mučenia sa priznávam, že si ho idem stiahnuť... rovnako ako to robí väčšinová populácia. A následne ho zakonzervujem do zložky na ploche s názvom: "PO ŠTÁTNICIACH"
Ale s5 k téme tým komárom je moja fantázia tým sediacim na ŇOM som ja a už ma ide urvať z toho ako z tej fantázie neviem nič urvať. Uviazol som v textoch kontextoch a situáciách. Z toho plynú veci a situácie také, že napríklad moje veci uviaznú niekde kde som to neplánoval a vyvinie sa z toho situácia, že nemám kľúče tak sa musím s nákupom z Nákuplandu, kolobežkou a nervami na dranc trepať k najbližšej štácii (miestu) kde sú dosiahnuteľné a ľahko požičatelné kľúče (Leni vďaka za záchranu života a prehladného žalúdka včera). Strácate sa v tomto texte ? To je dobre pretože aj ja. Stráca sa mi tu miestami aj interpunkcia a gramatika asi ale no veď ....
... a tak rozhodený menšou diskusiou o mojej bakalárke idem variť kávu, čo znamená, že znova píšem ...
...tak šťastné a heroické výkony aj ostaním pisateľom.

...sľubovaný

...no tak už mi to tu neplynie ani z Ďaleka ako život Tórua Watanabeho. Tak napríklad mám malý pracovný stôl a o ten koncom mesiaca prídem a ešte aj o police čo spôsobí že moje kihy budú tak trocha bezprízorne homeless a môže za to tento muž:


toto je naša činnosť v novom nastávajúcom bydle rodinky Brozovcov...

No samozrejme sa z toho teším :) pretože je to do ICH hniezda z čoho sa veľmi teším:) Pretože urobili skoro už pred rokom spolu veľký krok za ktorý ich obdivujem. No ak vydá tak koncom mesiaca si zariadim novú postel aj haus pre moje knížky.
No a časovo začínam zase vzlietať pretože sa okolo deje toľko vecí o ktorých sa nestíham ani zmieňovať....okrem iného to bude asi nová práca (ďaľšia), bakalárka druhá práca a to nemyslím na štátnice a pod...
A neopúšťajú ma klasické mindráky ako spánková deprivácia, nedostaok beletrie a aby to nestačilo tak apple vydal nový iPad 2 . Odpusťte toto rúhanie ja si veľmi dobre uvedomujem ako sú moje problémy malicherné a veľmi si to vážim, že ma len toto trápi pretože v porovnaní s ostatnými mnohými som spokojný človek. Naozaj a som za to vďačný. A mal som v pláne rozviť ešte zopár viet ale keďže je 20:53 už zase utekám do práce a klasicky je to frmol ..takže na záver už len ĎÍÍÍKY BROŇAAAA..!!!

zajtra

...neižeby som si namýšľal, že to tu dakto číta ale namýšľam si ...no proste mám potrebu sem dačo naísať ale nestíham pretože je práve presne 20:54 a ja musím utekať do práce tak vám sľubujem, že zajtra toho tu bude viac...
......toto je absolútny prečin proti akýmkoľvek blogerským pravidlám
...tak ja bežíííím.

ako Tóru Watanabe

Je mi tak jednoducho obyčajne. Pohybujem sa v miernom kávovom opare. Veci okolo plynú aj keď mám pocit, že všetko okolo zastalo. Musím písať bakalárku ale uviazol som jak chudák Santiago v Golfskom prúde. Mozog zastal a nastalo temno teda týka sa to jednej konkrétnej kapitoly. No a všetko okolo tak nejak mi je jedno. Je celkom zábavné pozorovať ako ma nič nevyvádza z miery akosi okolnosti ponechávam im samím. No ? No čo ? Myslím na to ako sa predieram odborným textom a myšlienkami na to že si kúpim postel do bytu kam sa čoskoro presťahujeme, možno aj policu na knihy a dokonca ma ani nevytáča pomyslenie na moju zubárku (a to býva zaručený spôsob ako si zvýšiť adrenalín). A myslím na štátnice a obhajoby a na leto čo bude nasledovať. Nájdem si nejakú prácu asi tu v Bratislave.

A furt som pokojný. Mám presne takú náladu ako Tóru Watanabe všetko je tak ticho a jednoducho poetické ako v Murakamiho knihe.
Buď je to tou kávou alebo nedostatkom spánku ... neviem :-)

ĎALŠÍ Z EDÍCIE BRATISLAVSKÉ PRÍHODY VESELÉ s podtitulom zase v autobuse

..ak si ešte spomínate na bezveké tety čo si takým nejapným spôsobom nárokovali na sedadlá v tridsaťdevine poteší vás nová príhoda z autobusu čo nosí toto číslo. (...ak si nespomínate prečítajte si tu)
...začalo to tým, že už na známom to Trnavskom mýte (toto mýto je mýtmi a podivnými existenciami opradené miesto) bola na ponevierke jedna taká podivná existencia. Nastúpila do nášho autobusu. Všetci hneď ohrnuli nosom, čomu dosť dobre nechápem prečo veď ani moc nesmrdel. Ale to je už taký náš kultúrny stereotyp orhnúť nosom aj nad vecami zdanlivo ale iba zdanlivo ohrnutia hodnými. Nad takým jedným srandovným pánom, ale zato veľmi nebezpečným nad ním nikto nos neohŕňa. Hoc on je podľa mňa nosom ohrnutia hodný. Furt mu len rastú preferencie a všetci by ho len voliť chceli Hranola jedného.
Ale späť k našej existencii. Ten pán bol existencia ktorá sa radí k podivínom so spasiteľským syndrómom. Akonáhle nastúpil do autobusu vytiahol 50cent a volal, že nie sme hodný ani týchto 20 centov. A ak sa nespamätáme budeme všetci bezdomovci a chudáci väčší ako za Mečiara. A ak nebudeme poslúchať zošle na nás pohromu budú padať mačky a zajace! A aby nebol až taký krutý tak dodal, že aby sme si nemyseli, že on má tiež deti a vie aké je to ťažké ale polepšiť sa máme, ba dokonca aj rozdeliť lebo ináč ... tie mačky a zajace! Príbeh končil tým, že náš šofér chudák na križovatke skoro nabúral do auta, ktoré tam celkom zjavne nemalo čo robiť. Ten pán s mačkami a zajacmi to zaklincoval vetou z ktorej som rozumel len jednému slovu a to slovo bolo "pouličná pracovníčka" v jednoslovnej verzii samozrejme.
Nechápem o čo šlo tej pani vedľa mňa a ešte zopár ľuďom v bezprostrednom okolí. Keby na to prišlo samozrejme by som ju celkom gentlemansky ochránil asi sa cítila ohrozená alebo čo. Furt ohŕňali tie svoje nosy. Pritom mne prišiel ten pán zábavný a trocha mi ho bolo aj ľúto. Tá pani vedľa mňa sa pohoršovala a pýtala sa čo ho šofér nevyhodí a pokúšala sa mu prišiť ešte aj tú skorobúračku. A rozprávala to komu inému ako mne. Ja som si čítal Murakamiho Norské drevo a venoval som jej len úsmev typu ty chúďa. Pani zmĺkla. Asi pochopila, že patril jej nie tomu spasiteľovi s mačkami . Aj mne vadia bezdomovci ale tento bol fakt v pohode. A to čo hlásal nekričal na celý autobus len to rozprával. Tak neviem o čo im ide.

PS: a naozaj som závislí na literatúre...

...ale veď je nahý ...cisár je nahý !!! ...zakričalo chlapča

Prišiel na psa mráz

...niežeby ešte furt nemrzlo, no tento blog nebude o počasí. Pred nejakým časom, keď to s našou akreditáciou vyzeralo pozitívne asi ako s fialkovým záhonom uprostred tornáda nechal som sa počuť, citujem: "...no ak nám toho magistra schvália tak ja dám dole bradu !"
... nevravím, že som si prial aby ho neschválili to skutočne nie skôr opak je pravdou ale tak došlo na moje slová. No a tak som sa rozhodol gentlemansky naplniť svoj výrok a dotiahnuť ho až dokonca. Tak a toto je výsledok. Dobre sa kochajte. Podotýkam, že tá brada bola naposledy takto úplne dole pred piatimi rokmi. A tak skoro sa to zase neudeje... aby ste ma videli nahého ...

L.I.F.E.G.O.E.S.O.N.
You've got more than money and sense, my friend
You've got heart and you go in your own way
L.I.F.E.G.O.E.S.O.N.
What you don't have now will come back again
...You've got heart and you go in your own way

Doba kamenná, doba ľadová ...doba prašivá

Nejde mi to. Moc snažím sa ale akosi sa stále zasekávam. Reč je o mojej bakalárke ale pozitívne je, že som stále pozitívnej mysle. No a toť sme aj na výstave boli. Takej školskej vzdelávacej. Ukazovali nám tam prístupy Márie Montessori. No zaujalo ma tam aj niečo iné. Hneď vedľa mali urobenú takú malú triedu z minulého storočia. Videť tam bolo naozaj všeličo napríklad aj takých ľudoopov zo štetca majstra Buriana. No a potom som našiel aj túto hrôzu. Na fotke to nieje až tak vidieť ale proletári na obrázku držia transparent na ktorom je dačo o práci a hlade...
..tak a tu som sa neudržal. Že pieseň práce. Fuj trikrát ma striaslo. Som rád, že túto dobu som nezažil. A nech mi ešte raz niekto povie ako pred nedávnom: "Veď a čo bolo na tej dobe zas také zlé.."?
A v ušlom čase sa mi podarilo zhliadnuť aj film Občanský průkaz. Vrelo odporúčam. Človek si naozaj urobí predstavu o nekonečnej tuposti, prázdnote a zlobe systému ... A kľudne sip odaktorí hovorte, že vidím svet čiernobielo. Aj keď som tú dobu nezažil, narodil som sa v nej. Našťastie sa ma dotkla už len veľmi okrajovo napriek tomu si dovolím povedať, že to boli prašivé a zlé časy a som rád, že som kde som...
...a tu ešte obrázok Zdeňka Buriana