Polievka

..mami? ...to máme zase rajskou ??? !!!
...co vidíš ???
..kuře ...
.. tak vidíš ...!
..Pelíšky RULEZ :):):)

sneh ježiško Bratislava pomelo králiček

Nasnežilo. Je to fajn. Čudujem sa sám sebe, že to tak dobre nesiem. Asi to bude tým, že to všetko ostalo biele a navyše som po dlhej dobe zažil sneh a mráz v pozitívnej verzii a to kde inde ako na Plesnivci :)

takto:a takto:

a aj takto :)Svoju tradičnú snehovú krízu očakávam niekedy v januári keď to všetko zošedne. Teraz je to skôr tak Bratislavko-vianočno-nestíhačkové :) Napriek tomu mám pohodu a užívam si to. :) Každý deň si púšťam koledy :) Môj pracovný stôl vyzerá ako keby sa ním prehnali apokaliptyckí jazdci :) ale veď čo treba mať tvorivé a podnetné prostredie:) Len keby mal tak cca 1,5x3 metre.Bol som toť aj v tých šopingoch ako tu našinec tomu hovorí. Bol som zháňať darčeky a videl som toto:
- cca asi tak 30 ročnú blondínu ako sedí na kolenách Santa Clausovi a vraví mu čo chce od Ježiška (Santa je asi jeho sekretárka alebo čo)...z toho vyplýva že amerika ovláda všetko ešte aj náš Aupark a Ježiška (..nie neverím tomu ale sprisahanecké teórie sú v móde tak chcem byť in aj ja)
- plyšovú húpaciu pandu neviem to moc popísať ani vysvetliť ostalo mi z toho temno v mozgu. Ale myslím, že to bude mať súvis s plošným úhynom húpacích koní.
- chodiaci banán ako sa háda s pomarančom.
- ženu čo bola rovnako oblečená ako jej čivava (teda asi to bola čivava ale kľudne to mohol byť aj nejaký "ochočený" dlhosrstý potkan)
- pomelo veľké ako moja hlava (...keby je Ukrajina južanský štát tak viem kde to pomelo vyrástlo)
- lascívnu figurínu
- školský výlet nadšený z pohyblivých schodov. Niektoré veci sa jednoducho nevyčerpajú. Niet nad radosť detí z malých miest keď uvidia eskalátor. My sme z neho šaleli v Priore rovnako :)
- nádrž plnú vianočných kaprov. Som si istý že tí chlapíci vedia o čo pôjde ... :)
- a nakoniec ilustrovanú príručku ako sa spolahlivo zabiť...no a už len chvílku tu v Bratislave a budú Vianoce... TEŠÍM SA !!! :)

dlhá doba, topánky, krava, azuritko, nevypovedaná príhoda z autobusu, lokše, zima, bukekela vianočka a topánky...

Neviem kde začnem a uvidíme kde skončím. Takže už viem ako stiahnuť fotky z nového mobilu do nového počítača. Netešte sa neviem čo by som sem zavesil takže asi zase bez fotiek. Toľko vecí sa deje okolo že proste neviem. Stretávam v poslednej dobe veľa podstatností ale i hlúposti a zábavných vecí. Tak napríklad už je to zopár dní ale stalo sa toto: bol som na jednej akcii kde bolo veľa ľudí pri istej príležitosti. Tí ľudia boli veľmi dôležití hlavne tí s koláčmi iní tam zase veľmi dôležito rozprávali. V jednej nestráženej chvíli sa mi podarilo urobiť jeden pozoruhodný objav. Našiel som fialového zajačika s bielymi fľakmi a na chrbte mal vyšité MILKA. To ma doviedlo k úvahe že: ak tu v poličke sedí fialový zajačik MILKA tak niekde na nejakej práčke musí sedieť tyrkysová kravička AZURIT !!!

No a objavil som veľa zaujímavých kníh za posledné obdobie všetky sa týkajú mojej školy tak sú ešte aj konštruktívne. No a mám aj ďalšiu príhodu z MHD (..tuším ich začnem zbierať) ale neviem či ju sem mám písať. Tak si to ešte pred zverejnením rozmyslím. Inak začali už vianočné trhy tak rýchlo všetci na cigánsku pečienku a lokše zakiaľ je olej ešte priehľadný. Čím bližšie ku štedrému dňu tým bližšie k ... no a tak ...
...je až prekvapivo zarážajúce ako ma toto nesúvislé písanie začína viac a viac baviť. Tuším to bude tým že sa končí semester...
...práve mi napadlo, že asi tento rok vynechám tradičné pečenie vianočky na štedrý deň (...za všetko môže ORANGE a T-mobile). ibaže by som upiekol bukekela vianočku
Udrela nám zima - konečne....dačo sa deje lebo už aj ja teplo milujúci sa teším - zvláštne...Aha a dnes som bol reklamovať topánky - to už začína byť tiež tradícia každej zimy. Kúpim nové za nemalé peniaze dám raz na nohu a ja hlúpy naivný čakám, že do nich nepotečie. Tieklo. Tento rok sa pani v predajni hecla a celkom vierohodne sa tvárila, že s týmto modelom sa im to stalo naozaj po prvý krát tak uvidíme.

furt bez fotiek o lepidle a knihách

...toto je historicky prvý blog z môjho "funglnového" počítača. Inak, neviem prečo tomu hovoria počítač? Ja som na počítači, s výnimkou asi štyroch razov v živote nikdy nič nepočítal. Čím sa defacto anuluje predchádzajúca veta: ... v živote nikdy..

Včera sa mi podaril husársky kúsok. Nejakým zázračným a mne doteraz nepochopiteľným spôsobom som spôsobil malú explóziu sekundového lepidla. Teda vlastne ono to bolo také rozprsknutie pri pokuse o otvor. Teda vlastne otváranie. Ale zaujímavá skratka: "pokus o otvor"... to znie ako pokus o rozhovor. Nepovieme predsa pokus o "rozhováranie".
No a dnes postupne zisťujem, že čo všetko sa zalepilo, teda včera okrem mojich prstov. Ráno som našiel omrvinku prilepenú napevno o tanierik pod mojím čajovým hrnčekom (...áno mám zvlášť čajový hrnček a zvlášť kávový a z iného pijem rád mlieko ...) Teraz večer mi nešli roztvoriť nožničky, diagnóza rovnaká - sekundové lepidlo. Čudné priesvitné kvapky sú aj po stole. Vyvodzujem z toho teda, že dolet rozprsknutého sekundového lepidla pri úplnom bezvetrí, teplote cca 19 - 20 °C a tlaku 998 hPa má dolet cca 35 -45 cm.
Vlastne to malo byť o tom ako som mal prudko čítaciu nedeľu (...že vraj málo čítam ..teda všetci málo čítame ale sedel som tam aj ja. Tak aj ja!!!) a vlastne aj časť soboty keďže tomu predchádzala návšteva výstavy Bibliotéka v Inchebe. A je to tu ešte "furt" bez fotiek lebo aj môj nový počítač nejak neakceptuje môj nový telefón ktorý mimochodom veľmi dobre fotí tak snáď raz ...

PS: ...keď som tento blog posledný krát čítal pred zverejnením našiel som milí preklep: "Čím sa defacto analuje predchádzajúca veta: ... v živote nikdy.. Otázka znie môže sa veta análovať :):):)

...bez fotiek z Bratislavy o nepísaní a MHD

...to že sem skoro nič nepíšem znamená len jedno: som v Bratislave. Čiže ide o klasický kolotoč (dajme tomu že retiazkový) škola, cesta vlakom domov, škola, do práce, škola, do knižnice, autobusy, električky, ľudia a situácie.

Zatiaľ ešte stíham asi aj vďaka mojej kolobežke, ktorou úspešne brázdim chodníky nášho hlavného mesta. Fotky nikto nečakajte. Ja by som ich aj poskytol ale môj nový mobil ma absolútne presahuje (zatiaľ) To, že ma presahuje znamená, že je veľmi intuitívny a na mňa až preintuitívnelý (krásne slovo). Skrátka ešte akosi neviem dostať fotky zo skrinky do skrinky, čiže z mobilu do počítača. A ospravedlňujem sa tím ktorí čakali nejaké fotky z Októberfestu. Nejak nebolo kedy a teraz sa mi nechce :) a ani to už nieje až tak aktuálne.

Takže vtipná a poučná historka z našej neprekonateľnej bratislavskej MHD:
Sedím. Veziem sa. Predo mnou sedia dvaja mladí chalani. Možno tak o rok dva mladší ako ja. Sedíme pred priestorom pre detské kočíky. Vpravo od nás pri dverách sú dve voľné miesta na ktoré jemne zacláňa výhľad chlapík čo vyzerá tak trocha ako hobit zo stredozeme a tak trocha ako poprockový stredoeurópsky metlák so zmyslom pre beletriu (...dačo čítal). Na nasledujúcej zástavke nastúpia dve panie ani staré ale ani najmladšie proste také bezveké tety. V tom sa jedna rozhliadne, pozrie na chlapcov na predných sedadlách. Otočí sa na koleginku spolucestujúcu a ostentatívne vyhlási tak aby to počuli všetci minimálne v okruhu dvoch metrov. (vyhlasovať musí naozaj nahlas keďže naše tridsaťdeviny vedia byť hlučné)
....a vyhlási: úvodzovky dole: je dobrým zvykom pustiť ženu s nákupom v autobuse sadnúť úvodzovky hore. Celé to potvrdí veľmi vyčítavým pohľadom smerom k sediacim mladíkom.
...na čo ten mladý chalan pohotovo zareaguje: "je dobrým zvykom sa rozhliadnuť či sedadlo vedľa náhodou nieje voľné, kým sa začnem rozkrikovať"
No skoro som mu zatlieskal. Celá naša spolucestujúca societa okolostojacich a sediacich sa náramne pobavila. Pani ešte dačo mrmlala a prskala a jej kamoška jej len pritakávala, čím sa samé posunuli do polohy šťabajzny a štekny. Boli náramne urazené a pre mňa krásne a pravdivo porazené :)
No skrátka farebný bratislavský život :)
...toto sem dávam len pre ilustráciu lebo presne rovnaký bus chodí pod číslom 39

AKLIMATIZÁCIA, KNÍHKUPECTVO, HOMER LANGLEY, BARBAR V ZÁHRADE, MUŽ KTORÝ SADIL STROMY ...

...ani prinajmenšom sa tu nemienim rozširovať o tom ako som domov došiel ako som sa (ešte furt) neaklimatizoval ako mi srdco piští za severom a ako moje podrážky topánkové majú chuť ešte kamsi vypadnúť. Prečo ? ....lebo sa mi nechce.

Treba sa zmieniť o tom, že vo Varoch mi bolo ako inak dobre a príjemne a domácky. Za zmienku to stojí nie preto, že tým niečo sledujem, ale preto, že je to proste objektívny fakt. Radšej vám popíšem jednu nahluchlú civilizačnú príhodu zo včerajška, ktorá mi sedí do tohto aklimatizačného procesu, a je dostatočne ilustratívna a výstižná. Medzičasom keď som stihol aj otočku do Bratislavy a zápis nakúpil som v jednom kníhkupectve. Spalšil som "Muža ktorý sadil stromy (Jean Giono) a Kerouacovu prvotinu More je môj brat. No pri mojej spotrebe tak cca na týždeň. Tak som sa včera zo zúfalstva nad tým, že nemôžem zohnať topánky podľa mojich predstáv a že mám plné krky nakupovania vrhol do najbližšieho kníhkupectva a že teda sa posilním keď už nie topánkovo, tak aspoň literárne. S vedomím troch pozitývnych recenzií na jednu knihu vstúpil som do kníhkupectva. Problém nastal v momente keď som si uvedomil, že poznám autora a vydavateľstvo a nepoznám názov knihy. Tak si vravím žiadny problém slečna pri pulte hodí okom do PC a vyhľadá. Ja som povedal, ona hodila okom a tu prišla na rad moja hluchota. Vravím jej: " Dajaká novinka od Doctorova vraj o dvoch bratoch z New Yorku?" ...ona, že kukne. Kukla a vraví máme. Volá sa to Homer a Langley. Ja na to že ale to je novinka teraz niekedy v tomto roku to vyšlo. To som totiž nepočul ten názov knihy. Tak hľadala a googlila a browsovala po internete. Ba dokonca zašla tak ďaleko, že navštívila aj stránky konkurenčných kníhkupectiev. Nenašla. Veď prečo by aj mala keď to bola tá prvá čo povedala. Tak ja zatiaľ vybral Salingerovu novelu Kto chytá v žite a vravím jej tak mi ukážte to, čo to od toho Doctorova máte a ona, že no tak toto Homer a Langley. Ja kuknem, pozriem a to ono - kniha ktorú zháňam. Jasné, že som jej nepovedal, že od začiatku je to vlastne tá kniha o ktorej sa bavíme :) že som len hluchý jak poleno. No čo mám to aj v papieroch.
Ale na druhej strane som zase prišiel na nepripravenosť predavačky v kníhkupectve. Nečakám, že musí byť sčítaná a mať prehľad jak register matice slovenskej (neviem či je to zrovna vhodný príklad). Ale keby sa aspoň trocha unúvala minimálne čítať tak by sa v tiráži dočítala že kniha vyšla v roku 2010 a na prebale knihy, že je o dvoch bratoch z New Yorku. No čo no ... možno mala tiež svoj stredoeurópsky mindrák. Tak som si už len vyžiadal "Barbara v záhrade" od Zbigniewa Herberta, čím som dospel ku ďalšiemu sklamaniu, keďže toto kníhkupectvo tento vraj zaujímavý literárny kúsok nevlastnilo a teda mi ho nebolo schopné predať. Poďakoval som sa a odišiel. Nakoniec sa mi aj topánky podarilo kúpiť nehovoriac o fajnej káve ktorú priniesla veľmi milá obsluha.

DIRTY JOBS

Tak sem by som zvolal Mika Rowa z Discovery channel. Ku nám, na naše mrkvové polia a hneď by pochopil čo je to dirty jobs. A to je vlastne všetko čo som chcel dnes napísať, lebo som unavený a narobený ako taký somár ktorý neborák celý život nosil na chrbte toho tučka Sancha Panzu. Teda neviem či bol tučko ale ja si ho tak predstavujem (nič proti tučkom). Teda som sa dnes narobil a zašpinil ale totálne. Pomaly sa to tu už blíži ku koncu teda hlavne pre mňa. Už takpovediac strihám meter. No skrátka kochajte sa ako sa dá za špiniť pri zbere mrkvy. Pôvodne som chcel napísať výstižnejší výraz ktorý, by dokonalejšie obsiahol podstatu tejto situácie ale náhodou by som sa niekoho nedajbože dotkol alebo pohoršil tak ostaňme pri menej výstižnom ale aspoň z časti popisujúcom termíne. Následné otázky pri osobnej konzultácii :)

NÓRSKE HMLY

...sú proste nepopísateľné,úžasné, očarujúce jesenné...
...a keď sa ku nim ešte pridá jesenná farebnosť na stromoch tak to sa ani popísať nedá. Tá farebnosť ešte nedorazila na to je moc skoro. Zatiaľ máme len tieto ranné hmly (ak samozrejme zrovna neprší a dnes napríklad zasa prší takže nepracujem) Tú pravú farebú nórsku jeseň už nestihnem - budem doma ale o to viac si užijem tú našu ....

Mám plány

už sa naozaj neviem dočkať...
cestou domov sa stavím ešte v Karlových Varoch - tam sa cítim ako doma. Budem sa venovať môjmu krsniatku a jej malým bratom :) Takže jednou nohou akoby som doma bol...
... a keď už budem doma (doma v Novej Dubnici) tak si budem užívať bežné každodennosti ktoré mi tu chýbajú:

dodatočne oslávim svojich 25
budem jesť Tatarnky, Mily, Princesky, Sójové rezy a všetky slovenské keksy
a babkine koláče
a budem vysedávať po večeroch na našom námestí
a pôjdem sa prejsť na salaš
a zjem celý hrniec maminej rajčinovej omáčky
a pôjdem na chvály
a budem sa tešiť z toho že sa tlačím v našich vlakoch bez klimatizácie
a pospím si v medickej záhrade
a presedím pol dňa v knižnici
a pôjdem s Bratkom na kávu
a uvarím babám na Poludníkovej nejakú fajnú večeru :)
a pôjdem na stredu
a budem raňajkovať slovenské rožky
a pôjdem v sobotu ráno na trh
a vyskáčem sa zo Sofi na trampolíne
a zájdem s Maťom a Stankou na pizzu
a prečítam si Nahlas
a budem mať nedeľu
a budem spať dokedy sa mi len zachce
a naštvem susedov na Poludníkovej :)
a prejdem sa bratislavským starým mestom
a dám si s Peťom Ballantine's alebo aspoň Plzeň :)
a pokecám s predavačmi v Artfore
a užijem si omšu u Kapucínov
...a ešte milión všedných vecí ktoré sú v bežnom stereotype také obyčajné, že ich vzácnosť si uvedomí až keď sa mi nepodarí zažívať ich každý deň :):):)


...zajtra zase o počasí :)

NA VEĽKOSTI ZÁLEŽÍ :)

Akosi mi začal blbnúť telefón. Mám dačo s nabíjaním. Takže neviem či sa mi podarí s blogmi zverejňovať aj fotky. Dnes sa to ešte podarí. Ako dobre viete, tak tu v Nórsku okrem iného pickujem maliny (to je momentálna práca) uvidíme čo ma tu do druhého septembra ešte postretne. Tak ale späť k problematike malín. Okrem toho že ich Arne počas rastu strieka a včeličky ich opeľujú, tak maliny rastú. To je celkom jasné, zrejmé a zjavné. No a tu na Knappene rastú dva druhy jednému hovoríme maliny (asi preto že nevieme presný názov ale Arne to isto iste tuší) a druhému hovoríme Polka (tak sa naozaj volajú dokonca neviem či nemajú prívlastok Golden Polka). Tie prvé maliny sú povedzme Mercedez vo svojom druhu. Arne ich má najväčšie, nakrajšie, najsladšie no skrátka najlepšie v okolí. Je to proste macher a profík. Tie druhé maliny tzv. Polka sú oproti našim mercedesom povedzme také Ferrari. Mercedez je naozaj veľká šťavnatá a ešte raz veľká malina. To sa potom ťažko vypovedá čo zač je Ferrari. No proste gigant, ktorý podozrievam z toho, že nejaký čas strávil v černobyľskom prostredí. Aby ste si utvorili dokonalý obraz prikladám vám k tomuto textu obraz.

PS: to pero je tam preto aby ste sa aspoň zhruba zorientovali v pomeroch a veľkostných proporciách. Myslím, že netreba dodávať že Polka/Ferrari ja tá vpravo.

Hmla, Hríby, Trolovia a Bear Grills

Dnešný deň sa začal o 6:15 pre mňa nádherne. Bola hmla (milujem hmly). Len škoda, že nevydržala po celý deň. Hoc na druhej strane aj to poobednajšie slnko príjemne prekvapilo a potešilo :)
...po klasickom malinovom výkone dnes len (60,6 kg) som si dal rýchly obed a utekal som sa do lesa zrelaxovať zberom hríbov. Skončil som s počtom 3 ks, ale prechádzku som si dopriaval aj naďalej.
tie lesy majú nóri naozaj nenormálne nenormálne. Je mi od dnes úplne jasné prečo ich rozprávky sú plné škriatkov a trolov lesných víl a elfov. Tu to inak ani nejde. Človek sa vydá na nevinnú prechádzku lesom, ktorý vám rastie za domom a možno pamätá časy keď sa tu neohrozene preháňal Eirik Thorvaldsson. Kráča si po machu mäkkom ako koberce starých peržanov a dýcha hubovou atmosférou nasiaknutý vzduch so 100% vlhkosťou.
Všade samá skulina, hríbik jazierko a knísajúce sa borovice, podmáčané vresoviská. Hora šumí a šuští akoby chcela voľačo povedať a vy ste presvedčený, že vás sleduje niekoľko párov očí., a tá hora naozaj rozpráva. Pri troche šťastia to budú losy. No ja som presvedčený, že to boli škriatkovia čo ma pozorovali. Keby náhodou chcel niekto pochybovať tak som videl aj trola. Na fotke pod týmto textom ho môžte vidieť aj vy. Samozrejme, že zakomplexovaný priemerný, konzumný stredoeurópan tu uvidí iba poskrúcaný koreň stromu. No ja som presvedčený, že ide o spiaceho trola, ktorému z pod machovej prikrývky vykĺzlo koleno. A popredu upozorňujem všetkých sketpikov (oni dobre vedia ktorý to sú). Je všeobecne známe, že taký trol je tvor veľmi podobný zvyšku lesa. Čo je samozrejme prirodzené keďže tam žije. Preto má koleno čo vyzerá ako kus koreňa. Raz som na obrázku videl nakresleného trola, ktorému na nose vyrastala malá muchotrávka. No tak či onak preplížil som sa veľmi opatrne okolo, aby som ho náhodou neprebudil a spokojne pokračoval smer Knappen.
.. to samozrejme malo ešte menšiu dohru. Uvedomil som si totiž, že som šiel dosť dlho a a tak trocha neviem odkiaľ som prišiel a kam mám ísť. No jednoducho som sa stratil. V tom momente som sa snažil vybaviť si všetky nedopozerané diely seriálu Man vs. Wild v hlavnej úlohe Bear Grills, a už som si aj predstavoval ako noc prečkám v zdochnutom losovi alebo niečo podobné. Potom som si povedal, že treba ísť na sever. Sever je obyčajne na tej strane na ktorej sú stromy obrastené lišajníkmi a machom. Tak som hľadal a pozeral - boli obrastené kolom dokola. Jasné že boli obrastené kolom dokola. Popritom ako som hľadal sever som si uvedomil že ja vlastne na severe som !!! (myslím tak celkovo). Tak prečo by stromy nemali byť obrastené kolom dokola. No nebudem vás dlho naťahovať. Proste som šiel. A šiel a šiel. Nakoniec som natrafil na mne dobre známu cestu a domov (na Knappen) to bola už len otázka niekoľkých okamihov. Skrátka žijem a som celý :)

07 augusta 2010, bosé nohy, a polárna žiara

05:15 budíček
05:20 - 05:50 hygiena a raňajky
06:00 - začíname zbierať
...zbierali sme dlho. Pod pojmom dlho je potrebné predstaviť si časový interval v rozmedzí svetelného roka až mesiaca. Obed bol v nedohľadne a večera sa nedala ani označiť pojmom utópia. Neviem či som sa už zmieňoval o močopudných vlastnostiach Arneho malín. Priatelia či chcete alebo nie, tieto maliny tú schopnosť majú. Proste keď musíte tak musíte. Každú, naozaj každú chvíľu. Toaleta sa teda stávala počas dňa chvíľkovým vytrhnutím z malinového tranzu, ktorý sme včera zažívali. Aby som to skrátil trhali sme do 21:30 !!! Medzi tým bola niekedy počas dňa prestávka na obed. Mala tuším zhruba hodinu (neviem to ale presne lebo mi ostala časopriestorová dezorientácia a malinová príchuť na podnebí). Výsledok bol taký, že sa mi podarilo za jeden deň nazbierať 102, 4 kg malín. Vo všetkej skromnosti priznávam, že som mal nazbierané najviac. Ten deň dorazila už len Arneho strohá informácia o tom že sme prekročili hranicu 2 ton (objem nazbieraný od začiatku sezóny). Treba sa zmieniť aj o tom že toho roku je jedna tretina malín takpovediac v čudu (v zime vymrzli). Tak si to viete predstaviť (..a možno ani neviete, to snáď len Martin Broz a ešte zopár ľudí) ako to tu musí vyzerať keď sa zbiera naozaj všetko....aspoň, že bolo príjemne teplo a dalo sa oberať na boso :)

Za posledné dni sa toho zomlelo tak veľa, že som zabudol spomenúť polárnu žiaru. Vraj ju malo byť vidieť aj u nás doma (nemyslím tým našu obývačku tam žiari maximálne televízor myslím doma na Slovensku. Mne sa to podarilo videl som ju. Niekedy medzi 2 až 3 hodinou rannou. Bola úúúžasná a úžasné bolo aj ráno nasledujúceho dňa, keď som sa snažil prebudiť a rozchodiť to, že som v noci nespal len preto aby som videl svietiacu hmlu.
Dnes je nedeľa takže máme voľno a zajtra opäť zbierať

VÝHĽAD A DILEMA

...keďže sa dnes znova nehorázne rozpršalo je čas na ďalší blog. Tak napríklad toto je výhľad z izby v ktorej bývam. Býva sa tu dobre. Tu u Egilovcov sa ani inak bývať nedá.

... kamkoľvek sa pozriem vidím samé maliny.... počas posledných dní som riešil jednu zásadnú otázku: "Ostrihať, či neostrihať." Pravdu povediac ani mi tá brada až tak veľmi neprekážala. Až som sa jedného rána pozrel do zrkadla a uvedomil som si, že pomaly začínam vyzerať ako hlavný hrdina seriálu Harry a Handersonovci, poprípade že nemám ďaleko od Gandalfa, či profesora Dumbleddora. Tak nakoniec padlo rozhodnutie OSTRIHAŤ. Nechcel som riskovať, že by mi v septembri na letisku v Gardemoene dal nejaký eSBééSkar KO len preto že vyzerám ako terorista :)... tak a nájdite 10 rozdielov :)

KNAPPEN

..tak som tu :) na Knappene Je to uplne super vyborna farma a hlavne dvaja veľmi fajn ľudia Arne a Åsa. Maliny už sa rozbiehajú za začínajú veľmi intenzívne zrieť bude ich už len viacej a viacej.


...a konečne sa uráčili už aj dubáky zo zeme

KONEČNE

..tak konečne začínajú zajtra maliny :) pre túto príležitosť som si tak trocha upgradeoval gumáky. Predsa len ten august v Nórsku vie byť všeliaký

Ďalší strop

...asi som v tom búraní dobrý, lebo dnes mi dali zvaliť ďalší strop :):):)
Jorgen je tocha mlčanlivý a zádumčivý ale v zásade dobrý chlapík. Má milú ženu a dvoch psov. U neho teraz prerábame dom. Zatial sme vytrhali drevený (ako inak) strop. Na tom by nebolo až tak nič zvláštne, keby medzi stropnými doskami a podlahou ktorá je nad tým nevypĺňali priestor piliny. Jemné prachové čiastočky stromov ktoré najprv naplnia oči, potom dýchacie cesty (aj napriek respirátoru)a potom vlezú všade. Tým všade myslím naozaj všade, spodné prádlo nevynímajúc.
...takto vyzeral strop pred mojim zásahom

...takto o niekoľko hodín neskôr. Zabudol som dodať, že s tým stropom mi pomáhal Tomáš (taký borec nie som :)

... v pracovnom

Haakon, volvo, peňaženka, masový vrah no uvidíme

...tak dnes opäť v práci. Pracovali sme pre istého Haakona. Našou úlohou bolo prispieť k oprave tohto malého (ako inak)červeného domu.

...vyzeralo to však skôr ako by sme ho demolovali :) V jednej izbe sme vytrhali podlahu. Odstránili 3 cm vrstvu plesne z hliny a nasypali novú hlinu. Len by ma zaujímalo na čo im je pod podlahou taká jama. Bolo to celkom dobrodrúžo lebo podlaha bola totálne prehnitá a celý čas som tŕpol kedy sa prepadnem :) a kam


...pokračovali sme v tejto hororovo vyzerajúcej diere. Bola to totálne prehnitá plesnivá pivnica. V tej sme pre zmenu vytrhali strop a vyniesli 12 vriec starej izolácie. Celý čas som si predstavoval ako sa nad namy navždy ten poklop hermeticky uzavrie a my tam budeme držaný pološialeným masovým vrahom až si z nás jedného krásneho nórskeho dňa navarí polievočku. :):):) Len neviem kde by sa tu ten masový vrah nabral. Žeby Haakon ?? Ten bol na nás taký milý a dobrý že hneď bol z obliga. Dokonca nám aj fajné koláče priniesol :)A má veľmi milé ako inak blonďavé deti.
Príjemné prekvampenie:
Naše auto stálo vonku na ulici všetky štyri dvere dokorán otvorené, moja peňaženka na prednom sedadle a nič. Nič sa nestalo. Toto nič nestatie by sa u nás stať nemohlo :) Dokonca ja Haakon tam parkoval svoje volvo dokorán pootvárané a s kľúčmi v zapaľovaní a nič. A to má riadne volo také by sa mi páčilo :)

Zajtra pokračujeme u Jorgeho (neviem presne ako sa to píše)Je to Haakonov brat. Haakon a Jorge sú synovia Ulfa ktorý je Arneho švagor lebo si vzal Ulfovu sestru Marrit a deda sú ujo a teta Haakona a Jorgeho Majú tri deti ktoré sú bratranci Haakona a Jorgeho a tak stále dokolečka (toľko o rodinných pomeroch)
Asi budeme murovať alebo také čosi no skrátka ideálna pracovná nedeľa :):):) uvidíme. Toto tu počúvam v poslednej dobe často. Najmä od Arneho. Počasie ? - uvidíme. Práca ? - uvidíme. Voľno ? - uvidíme.
A videl som tu teda už všeličo :) Napríklad teraz ako to tu píšem vidím pásť sa tu pred terasou dve srnky :)

ĎAKUJEM :)

NA HUBÁCH

...ďalší deň voľna a pekné počasie v nás vyvplalo chute dačo robiť a len tak nesedieť a dlhá vychádzka lesom priniesla svoje plody

..Marek a zatiaľ najvačší kozák tejto sezóny

... tu je celý dnešný úlovok

... pred pár dňami som našiel malú podkovičku (dozvedel som sa že nieje z malého koňa ale z opätku čižmy), na druhý deň som dostal ozajstnú podkovu od Heinricha. A k tomu všetkému som dnes našiel dva štvorlístky naraz :):):) ešteže nie som poverčivý ale pobavil som sa :):):)

Malé bobuľky ktoré narobia veľa radosti

Keď v Nórsku prší znamená to len jednu vec. Teda vlastne dve veci.Tá prvá je celkom jasná, zjavná a jednoznačná - bude mokro. Tá druhá je čas. Toho ruka v ruke alebo lepšie kvapka v kvapke spolu s tým dažďom, od prvého mraku až po posledný, je naozaj veľa. A ešte jednej veci máme teraz nadostač. Tá súvisí s časom, nie dažďom. Teda tých veci je strašne veľa, sú malé modré a guľaté. Máme čas, maliny ešte nedozreli. Ale začali zrieť iné bobuľoviny ako napríklad čučoriedky.
Čučoriedka - Vaccinium myrtillus (latinsky), Blueberry (anglicky), Blåbær (Nórsky). Malá bobuľka, ktorá narobí veľa radosti. Dnes sme si vďaka výprave za týmito bobuľkami urobili malú prechádzku. To malo za následok skrátenie čakacej doby na zretie iného drobného ovocia tzv. malín, čo malo za následok pocit rýchlejšie ubehnutého času a teda príjemný pocit. Teraz, pred nami ostáva už len jedna výzva, čo s nimi. Začal som ich jesť na všetky spôsoby: v surovom stave, v jogurte, v koláči, s corn flakesami, na palacinkách, s cukrom. Ale zjesť tri až štyri kilá čučoriedok je naozaj výzva. Hlavne keď vám podvedomie nahlodáva informácia o ich antilaxatívnych účinkoch - uvidíme. Taktiež som dostal jeden naliehavý pehatý apel zo slovenska o zaváraní - na to sa dá tiež odpovedať - uvidíme :)

HOTOVO

Vytrhané, hotové !!! Ja sa tiež občas cítim vytrhnutý a hotový :):):) No skrátka mrkvu už máme za sebou. Teraz čakáme pokým začnú zrieť tie malinčiská. Takže máme pár dní voľno, čo je vcelku dobrá správa lebo pomaly už vyliezajú huby a čučoriedky sú tiež už hotové :)
No keďže je po mrkve tak sme konečne vypratali auto. Ondro nám helfol s výmenou rezervy.
Ešte predtým sme stihli rýchly výjazd na člne...

... a som vďačný za veľmi konštruktívne a príjemné posedenie na tzv. Traktoregg. Bol to veľmi inšpiratívny rozhovor... (to musíme zopakovať vrátane hlavných sponzorov YAMAHY :)

...a dnes sme boli chalanov odviesť na letisko tak sme s Marekom mali menšiu automobilovú vychádzku. A včera večer som sa dozvedel že najbližší týždeň som tu jediný anglicky hovoriaci tak to bude ešte riadna sranda :):):)