Dobré dni začínajú v noci

... to bolo na stene jedného domu okolo ktorého som dnes šiel v preplnenej 21 s mopom a čokoládou - na detaily sa radšej nepýtajte. No a kým som prišiel k tomuto nápisu predchádzalo tomu čakanie na ten mop a vonku bola zima. Dva stupne a nad hlavou obrovský sivý vlhký dekel  zvaný tlaková níž. Tak som čakal kde inde ako v mieste mojho skonu, konca a záhuby v KNÍHKUPECTVE !!!
A tak som sa rozhodol spojiť príjemné s užitočným a všetkým, ktorí sa pýtali na prekvapenia pod stromom tak budem rád keď ma prekvapíte niečim z tohoto :
Rozdelil som to na
Knihy, ktoré chcem čítať lebo sú to pokračovania a potrebujem vedieť ako to skončí
Knihy, ktoré chcem čítať
Knihy, ktoré chcem z rozmaru
Ano vychadzam z toho ako požadovačná majetnícka sviňa ale pokojne klaďte svoje požiadavky tiež ... 

Knihy, ktoré chcem čítať lebo sú to pokračovania a potrebujem vedieť ako to skončí

Erlend Loe - Kamióny volvo 
 

Elend Loe - Naivne. Super.

Ranson Riggs - Sirotčinec slečny Peregrinové 2: Podivné město

Knihy, ktoré chcem čítať

John Maxwell Coetzee - Ježišovo detstvo  

Marcel Proust - Hledání ztraceného času -7 dielov 

..upozorňujem, že toto je veľmi chrumkavá edícia  takto v jednom kuse 

Kateřina Tučková - Žítkovské bohyně

Anton Srholec - Sviatočné pozdravy

Pišta Vandal - Lotrove Kázne

Štefan Hrib - Môj bláznivý život

Gilbert Keith Chesterton - Ohromné maličkosti

Knihy, ktoré chcem z rozmaru

Shaun Tan - Pravidlá léta

Wolf Erlbruch - Kačka, smrť a tulipán

Tomáš Kompaník - AHA

No a všetky majú na Martinus.sk

Ešte to chvíľu potrvá ale bude to

Raz to proste urobím. Doprajem si ten luxus. Prekročím tieň. Postavím sa obrom. Napnem tetivu. Urobím ten krok. Vyzvem draka ... no proste 
Vojdem do kníhkupectva s celou ale úplne celou výplatou. Budem sa plížiť poličkami a ohmatám všetky knihy .. teda okrem Rosamunde Pilcherovej Evy Urbaníkovej a pamätí Muammara Gaddafio ak vôbec niečo podobne stihol ale dosť silno pochybujem. Budem listovať, prečítam predné a zadné strany obálok, spočítam koľko zväzkov majú v románovej časti. Budem sa tešiť z krásnych obalov. Hladiť knihy po chrbtoch. Budem mať veľa otázok na predajcov. Vysedím tam jamu na podlahe. Vypijem pritom veľa kávy a prinútim ich nájsť v sklade to čo nemajú.
A potom to príde ... nakúpim a budem veľa a dlho čítať rad zaradom ako ma to bude doma čakať na stole. 
A nakoniec si doprajem ten luxus, prekročím tieň, postavím sa obrom, napnem tetivu, urobím ten krok, vyzvem draka ... a mesiac budem písať a dávať dohromady všetko čo mi bude víriť hlavou.

Ja proste nemôžem chodiť sám do kníhkupectiev ..ani v spoločnosti.

Aktuálne

Ešte stále má pre mňa väčšiu hodnotu 12 hodinový spánok, ktorý si môžem dopriať ako to, či stihnem alebo nestihnem poštu, ktorá má na jedných dverách dvoje protirečiace si otváracie hodiny.
J. odišla tak potichu napriek tomu, že som ju poznal tak nahlas
Je super si určovať chronológiu dôležitosti vecí podľa nepodstatných maličkostí
Vidieť hrať Soňu Červenú naživo
Je dobré zájsť na dušičky ku hrobu Vlada Jukla
Najviac zo všetkého ma baví plánovať.
Je dobré rozprávať sa o vzniku života evolúcii a tom ako to celé Boh myslí kráčajúc popri Dunaji v hmle takej, že nieje vidieť hrad ani vežu mosta.
Trocha si zanadávať na ľudskú hlúposť
Zbierať cestou domov listy ginka a na vedľajšej ulici nájsť zasadený Liriodendron

Dušičky

Kostol ostal prázdny
a anjeli odkrývali na krídlach
Ostalo ticho ako vydýchnutá hmla
čo šepkala o prázdne, ktoré vytlačilo ticho.

V rohu medzi dvoma domami odpočíval chrobák
na chrbte navždy hore nohami.

Kľúče v zámku už netreba
Treba stáť a dýchať, chodiť na hroby so sviečkami
a keď stratíš človeka pustiť rieku viečkami.

Bar ostal prázdny a mrzáci odleteli na barlách
vzlietol s nimi rev a spev.
Ľudia čo vedia rozprávať vo farbách
sa smejú nahlas a ticho sa šíri potichu.

Nekonečnosť prichádza už tu na zemi.

V ostatných dňoch

..sa toho toľko podialo (chronologické poradie nieje zachované) :

Vyšiel druhý diel knihy, na ktorej druhy diel som sa tešil ..už už aby som ho mal
Bol ten najdekoratívnejší ľudový festival... (všimli ste si ako dokáže byť niekedy tanec v kroji arabeskou?)
Tabak akosi na moment zhorkol v ústach
Bol som na pohrebe s poctami
Stal sa aj rozhovor dvoch bezdomovcov zakončený vtipom, ktorý sa dozviete na konci
Videl som parkinsonika hodiť petangovou guľou .. a chcem to vidieť znova .. kvôli tomu šťastnému úsmevu víťaza
Našiel som nového knižného sprisahanca
H. ma poprosila aby som to zariadil tak, aby už navždy zaspala lebo je to zlé ... a ono to naozaj zlé je (niekedy sa zomiera ťažko)
Janík sa nám vrátil na Slovensko ..len ho musíme spojazdniť .. tak vitaj!
Objavil som čaro alpaky ..a nemám tým na mysli druh lamy
Dozvedel som sa, že tento rok anjelom nebudem
Zlyhal projekt trvale udržateľného poriadku v mojom byte
Stretol som nových a zaujímavých ľudí
Choďte na Troch bratov do kina je to čarovné
Absolvoval som veľmi milú nitriansku návštevu, ktorú si veľmi rád zopakujem
Užasol som nad mocou hmly
Podarilo sa mi spať 11,5 hodín v kuse


No a utekajúc cez prechod na červenú dvaja veľmi vtipní bezdomovci sa smejú a jeden hovorí:

Ide babka krížom cez cestu a 

tesne pred ňou zastaví auto.

Z okienka sa vykloní šofér a vraví:

"Babka a po prechode by to nešlo?"

Babka:

Šlo synak ale už nieje chuť!"

Týmto im ďakujem, že rozosmiali nielen mňa ale ďalších asi 17 ľudí stojacich na dopravnom ostrovčeku na Račianskom mýte.

Myslel som, že nenapíšem ale prečo by som nemal takže môj nekrológ v živote č. 2.

Veľa ľudí ťa nepoznalo a veľa ľudí vynášalo súdy. Málo kto videl ďalej ako za modré oči, ktoré zvykli pozerať potichu odniekiaľ z úzadia a niekedy skleným pohľadom. Veľa si toho nenahovoril a málo kto vedel čo si myslíš. Veľa ľudí a často krát aj ja som len mávol rukou alebo zalomil oboma.

No viem, že vždy si bol rád keď sme prišli a aj keď sme vystrájali a ty si potreboval odpočívať lebo ti nebolo dobre lebo alkohol a všetky tie problémy so zdravím okrem toho. Boli prúsery a bol hnev.

Prvé čo ja si pamätám ako si mi ukazoval, ako treba štepiť stromy - mal som sedem? Dnes už neviem ako sa štepia stromy. Ale viem, chodiť na rebríku dvojáku toto viem od teba. Vôňa barbusu každú sobotu, keď si odostrel okno v kuchyni a miešal si penu pred malým zrkadlom. Slovensko 1 vtedy z ruského rádia dávalo zákrutu. 

Jeden čas som sa hneval a potom som pochopil, že niektoré jamy sú príliš hlboké na to aby sa z nich človek vyštveral sám. A my príliš vysoko na to, aby sme dočiahli dole.

Aj keď tu nebudeš tak na našom dvore vždy bude v lete 60 stupňov na slnku .. a stále som nedal tvoj rekord v nanosených vedrách vody. Aj keby som dal, tak nedám pretože mňa tak kĺby nebolia. A v Síhlach bude živá voda a nebude mať kto sedávať "na predku" s mucholapkou v pásikových trenkách a loviť muchy a že z dolňákov ani krava nieje dobrá viem tiež od teba. 

Horká čokoláda roztopená v horúcom bylinkovom čaji, cukríky snehurky a ledovky, bonpari, mlieko keď bolo zle, babkine koláče - ktoré trúba piekla a držková, spomienky na vojnu v západných čechách, dlhý spánok a dobrá domáca.

Niekto by si pomyslel, že neprekvapíš. Ale sadnúť si na bicykel po 15 - 20 rokoch? To chce guráž ...a odviezť sa až hore s čistou hlavou !! 

Ps: Vďaka, že si mi v nedeľu pomohol prichystať tie stoly a prestrieť.

Ps2: Pa ra rááá para rááá pam pam ...

R.I.P.

…† 17.8. 2014

 ...

Smútok je dlhá cesta

Smútok je dlhá cesta

Sú to noci bez spánku

A medzi ľuďmi samota

Vyzeráš v poriadku

Ale nie je to tak

Nezáviď nikomu šťastie

Nenávisť je burina

Čo všade dobre rastie

Vyzerá nevinná

Ale nie je to tak

Tam hore

Kde sa ťažko dýcha

Kde je vzduch riedky

A ani chvíľa ticha

Každý si myslí že ťa pozná

Ale nie je to tak

Nevrav mi

Čo si niekde počul

Zástupy slepých mi zas

Do brány tlčú

Vyzerá že sa ma to netýka

Ale nie je to tak

Nie je to tak!

Najviac rán dostaneš od tých

Čo nejdú s kožou na trh a vravia tomu ostych

Myslia si, že sú čistí

Ale nie je to tak

To čo ty hľadáš, nie je u mňa doma

Nevlastním patent ani kľúče od svedomia

Myslíš, že som ti ich dlžná

Ale nie je to tak

Smútok je dlhá cesta

Z kopca do kopca

Zdá sa byť zakliata

Zdá sa byť bez konca

Ale nie je to tak

Nezáviď nikomu šťastie

Nenávisť je burina

Čo všade dobre rastie

Vyzerá všemocná

Ale nie je to tak

Nie je to tak!

hudba: Bálik; text: Piussi

Niekedy stačí ..okno

...byť a veci sa dejú

skôr než začnem sa o týchto veciach rozširovať je nutné podotknúť, že je celkom symptomatické, že prídem domov a miesto hesla do môjho osobného počítača začnem zadávať heslo od môjho pracovného počítača ... tu niečo nehrá  ..

deje sa toho až dosť:

- moja práca ma baví :) spojenie Lindt čokolády a 93 rokov je prekvapivé 

- mnoho z Vás mi chýba tak sa spokojne ozývajte sme v 21 stor. budem s vami písať telefonovať :)

- pripravujem a teším sa na:

                               - milú oslavu narodenín

                               - Vrbovské vetry

                               - Pohodu

                               - domov

v ostatnom čase sa mi podarilo

   

 - jesť guláš z diviny

- absolvovať promóciu a a spievať 

- a liezť a skončiť o štvrtej ráno

Vyštverať sa na vinice nad Limbachom a kochať sa výhľadom na Zobor (..ak niekto chcete skúšať túto aktivitu doporučujem ďalekohľad) 

- a stretnúť

Naďalej ma udivuje neuveriteľná trpezlivosť jednotlivcov s mojou existenciou.

Humor ešte stále lieči.

Niekedy to tak trvá kým dočítate knihu ale aj tak sa to oplatí.

Stretnutí nikdy nieje dosť.

Ďalej ešte:

- premýšľam nad jednou podnikavosťou

- a ..ÚPLNE AKÚTNE ZHÁŇAM STAN PRE DVE OSOBY DO VLASTNíCTVA ALEBO ZAPOŽIČANIA zn. ASAP§ NAJNESKÔR DO 4. 6. 2014

"Lidé sou zlí mrdají a kradou"

.. to mám od človeka, ktorý tu nieje od posledného piatku. Presne 14:29 vydýchol.

Bolo okolo toho veľa rozruchu (záchranka, telefonáty,) ale aj chvíľa pokoja a ticha v miestnosti, keď sme všetci mlčali a len pozerali na EKG. Potom dotĺklo.

..otec a nemohol si tu byť dlhšie? .. .. ešte chvíľu si mohol počkať...

..keby zdvihnem telefón skôr stihol by som ho ešte?

..a čo hovoril?

.. otázky, ktoré sa nezodpovedajú.. proste môžte len stáť a byť tam..

Osem mesiacov, za ktoré som rád. Stretnúť človeka mať len náznaky o jeho minulosti a žiť sním aktuálnu prítomnosť .. tá je však zahalená alzheiemrovým tieňom. Vlastne je to more, do ktorého sa ponoríte a vidíte veci ako pod vodou ale bez plávacích okuliarov. Ten svet je však úžasný pretože máte pred sebou príbeh a stávate sa jeho súčasťou. (..a je mi jedno ako pateticky to vyznieva jednoducho to tak je).

To o tých ľuďoch neboli jeho posledné slová .. to bol jeho humor, vravieval to často ..a  ešte mnoho iných vecí - veľa som sa naučil. Tie posledné neboli pre nás .. boli jeho.

Celé to je také ako plást medu, čo som chrúmal tento víkend. Teda okrem toho, že som zbieral jahody a skákal na trampolíne, nazeral korelám do hniezda, prechádzal sa vo vinici, zbieral bylinky, videl srnu, strašil v starej škole, griloval, trocha zmokol, urobil ryžu  a strávil čas u super rodiny.

Plást medu je vám taká fascinujúca vec. Je prepracovaný komplikovaný a zároveň jednoduchý. Udrží veľký objem a pritom je tak krehký. To čo obsahuje je však výživné a zdravé. Med je ako spomienky. Vie stvrdnúť na kameň ale sa aj elegantne pomaly prelievať ... a lieči.

Proste zažívajte veľa s veľa dobrými ľuďmi. Spomienky sú dôležité, minulosť vás robí prítomnými. (a liečia)

...venované Míťovi a ďalším, ktorí sa potýkajú s Alzheimerovou chorobou.

Niekedy to povie za vás kniha

...radosť je ako extatické krvácanie, hanebný druh superspokojnosti, ktorá prýšti z každého póru vašej bytosti. Ľudí nerozveselíte tak, že vy budete žiariť radosťou. Radosť musí človek vydolovať zo seba: buď tam je, alebo nieje. Radosť sa zakladá na niečom veľmi hlbokom, nemožno jej rozumieť ani sa s ňou podeliť. Mať radosť znamená byť blázon vo svete smutných duchov.

.. a podarilo sa mi uloviť za dva dni 9 kníh, čo je viac ako dobrá bilancia takže budem mať čo robiť. Dalo by sa písať o nestíhaní a tlaku a strese ale keď sa človek zastaví tak v konečnom dôsledku aj tak príde na to, že ak to rozdelí na drobné tak ...

..a opätovne sa mi potvrdila očistná sila posedenia si na koncerte 

... ešte ma niekto dostante na aspoň týždeň do Florencie (ideálne aj s bicyklom) a ja to tu zase nejaký čas s tým všetkým vydržím.

..a pri písaní tohto krátkeho textu som počúval toto:

O filme

Keď idete po tme električkou a dívate sa cez rameno vodičovi a do toho prší tak zistíte, že lesknúce sa pražce na trati vyzerajú ako nekonečná kostra ryby. V ulici, po ktorej chodím z električky domov býva jeden pes, ktorý je riadna sviňa. Viem viem, že z biologického hľadiska to nieje možné a že pes je pes, ale predsa. Tento sedí (a na to vždy zabudnem) za plotom. Ale nie hocikde za plotom, ale na konci plota za plotom. Ono štandartný pes keď vás počuje prichádzať tak sa rozbehne a šteká aby vás odplašil od svojho plota. Kdežto sviňa pes sedí až na konci potichu a v tme vie, že prichádzate a čaká. Mlčí. A až keď ste celkom pri ňom sa tak rozbrechá, že si jednoducho cvrknete. No a prestane až keď si je úplne istý, že máte arytmiu, ste dokonale priposratý a po chrbtici vám steká pramienok studeného potu. Veď hovorím pes sviňa. A dosť sa čudujem, že ho to baví aj napriek monzúnu, čo zavysol nad Bratislavou. Monzúny nemám rád. 

Nasledujúce dni budem chodiť s očami na stopkách a keď uvidím Jarka N. tak sa s ním odfotím. len dúfam, že v Ostrave nebudú rovnaké monzúny.

Na cestu som si kúpil dve knihy. Čo z toho , keď jednu mám už do polovice prečítanú. Avšak vďaka Dopplerovi som konečne pochopil Schrodingerovu mačku.

A tá dodávka, čo parkuje o kus vyššie nad sviňou psom, má asi defekt. Takže už nieje strašidelná. Vždy keď idem okolo tak si tak predstavujem, že sa na nej rozletia posúvacie dvere a mňa dovnútra vtiahnu dva páry rúk. Potom by som sa nemal na nič pamätať a jednoducho sa prebudiť s jazvou na boku niekde v pobaltí len s jedným  zo všetkých párových orgánov (okrem mozgu to by som si asi nedokázal potom uvedomovať, že som v pobalí s jazvou bez orgánov) .

Ok, a teraz k veci: videl som dobrý film Meryl nesklamala a naozaj doporučujem. Áno je v mnohých ohľadoch cynický resp. tie dialógy ale fakt D_O_P_O_R_U_Č_U_J_E_M

AUGUST: OSAGE COUNTY/ Blízko od seba

Rýchlo rýchlo z električky

Ono zase raz treba ísť spať, pretože ráno človek pracujúci vstáva do práce (ako inak...) ale opäť mi to nedá. Našiel som zdroje, svoje zdroje psychohygieny. Tak ako to má M. S. v nákupných centrách (áno svet je plný paradoxov tak sa s tým naučte už konečne všetci žiť) tak ja to mám v hlasnej hudbe veľa ľuďoch a kultúre občas aj nejapnej. No proste na to aby som profesionálne prežil pumpujem sa kultúrou a civilizačným šumom. Pišta Vandal hučiaci rock and roll skvelí hostia a .. ..a tri bodky. Dopomáhajú k tomu aj reči o eventualitách zaseknutia sa v engedelických výťahoch s potenciálom smrti a mláčkach moču - čo na tom, že sme šli nakoniec pešo a nezoznámili sa.

A aby som neušiel od témy tak ešte raz spomeniem M.S. Moni proste ťa potrebujeme stretnúť, keďže sme také profesné šteniatka (máme zopár otázok).

Tento blog som nakoniec vo všetkej svojej rýchlosti stihol napísať v električke a tu je dôkaz

A preto idem spať aby som zajtra vstal a môže tam byť aj celý zástup ..... a ...    op.... To proste dám lebo som king a ešte aj engedelický - milujem svoju prácu.

Ps: o estetike basy (hudobného nástroja) so všetkým čo k nej patrí Vám ( možno ) tiež niekedy poviem 

 https://www.youtube.com/watch?v=zzrSSKUWKFM