Už sa to kopí. Víkend bol v znamení rozbitých vecí, podarilo sa mi: veľkým nožom zabiť menší džbán, Becherovkou rozbiť štapmrlík, a napokon zlomiť vodovodnú batériu. Na to posledné sa ma nepýtajte ako. Výsledok bol, že Vier dostala prúdom do tváre, alebo to bol solar plexus? Janči o malú chvíľu neskôr do ľavého boku. K víkendu je dlžno povedať, že dobre že bol, pretože je to ďalším dôkazom toho, že "sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu." Ono sa v tom kolégiu na akademickej/jezuitskej pôde piknikuje v skutku výborne.
Čo sa diplomovky týka tak vyriešenie mojej dilemy vzalo za kratší koniec a mám tu dilemu novú. Týmto sa presúvame do začiatku týždňa, ktorý je pre zmenu v znamení zabudnutých vecí. Tento krát to našťastie nie som ja ale ľudia naokolo. Tak začala to Vier svojím mobilom. Na zastávke som našiel bundu, na tej ďalšej učebnicu angličtiny a keďže MHD používam naozaj intenzívne na ďalšej to bol šál.
Druhý krát dočítavam "Pražský cintorín" čo znamená, že prameň s beletriou vysychá. Na druhej strane to je asi dobre, lebo povinnosti sa kopia a ich usporadúvanie a následné riešenie vyžaduje odo mňa veľký energetický výdaj. Eco mi tým pripomína mašinku z iného románu "Abulafiu" ten by mi to celé určite nejak pekne usporiadal a prerámcoval tak aby to šlo. Veď len čo sa októbra týka som sa dnes cez obedňajšiu prestávku pozrel do diára a uvedomil si, že v tomto mesiaci mám voľný už len jeden víkend. Nehovoriac o plánoch s Kremnicou, či Tatrami.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára