Začalo to včera Chestertonom keď mi ho V. vrátila:
Jednou zo sto odpovedí na prchavú zvrátenosť modernej "sily" je, že tie najpohotovejšie a najsmelšie podujatia sú zároveň aj najkrehkejšie a plné citu. Najrýchlejšie veci sú tie najjemnejšie. Vták je aktívny, pretože je jemný. Kameň je bezmocný, pretože je tvrdý. Kameň vo svojej prirodzenosti padá na zem, pretože tvrdosť znamená slabosť. Vták vo svojej prirodzenosti vzlieta nahor, pretože v krehkosti je sila. V dokonalej sile je akási ľahkovážnosť, ktorá umožňuje udržať sa vo vzduchu.
(Gilbert Keith Chesterton, Ortodoxia, 2010)
Pokračovalo to dnešným dňom, ktorý vo svojej neutíchajúcej naliehavosti sa naplnil až po okraj a bol zakončený pádom. Keď padá hviezda treba si niečo želať. Keď padne človek, želáte si aby nepadol až tak veľmi, ale on padol ...na hlavu. Nohy ho neuniesli (mohli ho aj neuniesť, keďže už má pomaly tuším aj cez osemdesiat) a jediné čo mi k tomu povedal: "ale to buchlo čo?"
A tak sme šli s V. a A. na pivo aj keď pôvodne to malo byť s K. tak K. bude asi až zajtra. Na tom pive, v Dunaji (kde inde) sme si dali vlastne pivo so zajacom. Zajac pochádza z pozostalosti. Zajac bol dar pre A. Jednak preto, že zajace patria k A. a M. povedala, že sa na A. aj dokonca podobá. No a pri pive so zajacom sme zase prebrali všetky bôle a radosti sveta: prebrali sme sviatky, život, vesmír a vôbec, vymysleli oxymoron "Feministický boh", videli šakredého technika z Elamu, ktorý vraj prenasleduje V. pohladkal som yorkshira, dal si pred tým bažanta zadáča, padol pojem potemkinovska dedina, rozobrali sme problematiku problému povinnej vojenskej služby, riešili porstatu, urobili fotku zajacovi na SNP a na záver som mal ešte aj pizzu a čítal som Šikulovú v električke.
...a to všetko pretože v krehkosti je sila
ps: zajac sa volá Leopold
