O hnevoch a ostrovoch

Občas sa cyklím v týchto mojich príležitostných blogoch, ale v závere napriek všetkému znova skončím pri Franklovi.

     Dnes ma to tu serie, štve a vytáča neskutočným spôsobom, nechce sa mi žiť na Slovensku, na skurvenom, klérofašistickom, zakomplexovanom, xenofóbnom a inak fóbnom slovensku. Áno v predchádzajúcej vete som použil (...a to celkom otvorene) nadávku. A to Slovensko s malým "s" je tiež naschvál. Občas, keď sa niečo podarilo, som si hovorieval, že svet je opäť lepšie miesto na život. Nie, nie  je! Má len malé ostrovy a zákutia, kde je krásne. Napríklad v Jednote v Jablonovom, kde si s predavačkou s úsmevom povzdycháte, že máte obaja radi svoju prácu, akurát je toho občas po čiaru a treba si kúpiť nanuk a Marlborky. A potom si idete do mesta vychodiť svoju frustráciu z krutosti a narazíte na Pavla, ktorý tam od vašich študentských liet sedí a kreslí krásne veci z Bratislavy a povie vám, že na svete je aj tak krásne a prečo to netreba tak ... brať. (Môj náser je z toho, ako Slováci prajú smrť ľuďom v aute, ktorí utekajú pred vojnou a udusili sa... a boli tam aj deti. Deti!! A prajú to aj matky v komentoch pod článkami o tejto hrôze a pritom tam majú fotky, kde pestujú svoje deti na rukách!) No a potom vám Pavel povie: "Stav sa, čaká tu na teba ešte jedna Bratislava - nakreslená." A dole na ulici hrajú chalani strašne dobrý rock and roll na aparatúru, že ich je počuť po celom starom meste.

 A pod Michalskou branou sedí mladý chalan a hrá strašne dobre na harmoniku a pri sebe má aj šteniatko (...nejeden dramaturg večerných správ by pookrial a možno aj slzu vypustil). A tí chalani vám za dve éčka dajú svoje CD, tak sedím a púšťam si tu dobrú hudbu. Ešte vám spraví deň aj to, že konečne po troch dňoch telefonovania so sestrou si už naozaj zavoláte. A tiež s mamou, ktorej keď hovoríte, že svet je zlý a že pri Bratislave sa udusili ľudia, sa rozosmeje a opisuje vám ako si susedove dieťa snaží napchať hlavu do malého vedierka. No proste svet je miesto plné ostrovov Života.

A preto s Franklom konštatujem že:   "... napriek všetkému povedať životu áno!"  .. a s Jurolekom, že: "...život je možný!" 

...len ma ďalej nasierajte..

Áno toto je fotka mojich nôh nikam sa nechystám ...ostávam.

Ešte sú zelené dojdite keď budú červené

..alebo ako inak povedať okoloidúcim, že SAKRA SERTE NA TO A NETRHAJTE MI TIE ČEREŠNE !!! To mi dáva nádej, že po zemi chodia a j milí ľudia čo hneď pre pár otrhaných čerešní nevolajú národnú gardu. Vďaka im   ..a prídem. Vlastne je to sused o ulicu a pár domov ďalej ako teraz bývam. Bývať tu budem už len chvíľu potom budem mať svoj byt. resp. banka bude mať byt a ja sa ho pokúsim splácať. 

Táto výzva sa napĺňa oveľa reálnejšie akoby som bol čakal ale .. kto sa bojí nech nechodí do lesa .. 

 do toho času sa mi (...teda okrem pozastavovania sa nad životom...) pripiecť si moje stále väčšie čelo na slnku prechádzkou na Devín a priľahlé okolie. ..a ešte kŕmiť vrabce v parku a nájsť tie správne dioptrie a rám na okuliare...

TAK SA TO ZAČALO...

HĽADÁM 2 IZBOVÝ BYT V BRATISLAVE

ŠIRŠIE CENTRUM  

ÁNO SOM UTOPISTA

BLIŽŠIE INFO MAILOM

LUCK IS AN ATTITUDE

Alebo franklovsky povedané napriek všetkému povedať životu áno. Týmto som spojil práve alkohol s filozofiou. Ten prvý nadpis je totižto reklamným sloganom na Martini. Tak som sám zvedavý, čo na konci z tohto textu vylezie.
Na začiatok pár otázok:

Môže nádcha zabíjať?
Môžem si život krásne komplikovať?
Môžem skúšať veci s nejasným koncom?
Môžem sa napriek tomu tešiť a aj dúfať?

Nádcha je vám taká sviňa, čo sa tvári nevinne a napriek tomu vás pomaly likviduje. Nie svojou nádchovitou stratégiou, ktorá by bola prozaická, a tak poľahky objaviteľná. Ona zákeráčka útočí pekne od chrbta, poza humny, v prítmí noci, no proste tak po richelieuovsky (alebo ako sa to píše). No proste skolila ma a dohnala až ku lekárke a tam sme na to prišli spolu. Ona to žiadna chrípka nebola. Len tá sviňa slizká mi proste s prestávkou cca troch dní nedala spávať zhruba dva týždne a dohnala ma tým k pocitu, že sa rozpadám z vnútra. Proste som len poriadne nespal a to stačilo. Takže chrípka to nebola, len moje sliznice mali také bartolomejské noci plné zápasov. Záver: nádcha môže zabíjať, jej zbraňou je riadená insomnia.
Na druhú otázku bude odpoveď rýchla. Môžem. Inak by to bola dosť nuda a tak sa v tom veziem okrem iných s H a V to musí občas počúvať a žiť s tým. A hlavne, keby si životy nekomplikujeme, teda okrem toho, že žitie samotné si to vie komplikovať samo, tak by sme si nemohli povedať to franklovské, čo som písal na začiatku.
Otázka číslo tri: áno aj to môžem. Výsledkom čoho je, že sa púšťam do boja s niečím, čo by sme mohli prirovnať niečomu, ako bol jaskynný obor alebo trol?? v Pánovi prsteňov (filmové spracovanie 1. diel - Spoločenstvo prsteňa). Ten, čo tam bodol chudáka Froda v sieňach trpaslíkov. Akurát, že ja nemám Mitril a drží ma nádej, že tá hypotéka nebude taká útočná. Áno, idem to skúsiť, áno má to asi tisíc nevýhod. Áno, moje vyhliadky sú mizivé. Ale môžete mi pomôcť. Keby niekto z vás vedel o nejakom zaujímavom dvojizbáku v BA kľudne sa ozvite, nepohrdnem a možno sa aj dohodneme.
A naostatok sa dostávame k záveru v podobe poslednej otázky. Odpoveď je môžem. Základ je sa nebáť. Predovšetkým ľudí. Sú oveľa strašnejšie a väčšie veci ako my všetci tu. Raz sa ma jedna z mojich nadriadených (zatiaľ som ich nemal až tak veľa cca 5, ak nepočítam E, zaujímavé je, že to boli samé ženy...) opýtala, čo mi dáva energiu a radosť pracovať tak, ako pracujem a pritom ešte aj fungovať? Odpoveď je prozaická - ľudia a bohatý vnútorný svet. To prvé stretám v práci, ak sa bavíme o klientoch (ale nielen o nich, moji milí kolegovia), mojej rodine a priateľoch. To druhé sú knihy a závany večnosti, o ktorých všetci tak radi pochybujeme, popierame ich alebo už akýmkoľvek spôsobom bagatelizujeme či relativizujeme a neuznávame. Premýšľam, či to treba ešte nejak podrobnejšie rozpisovať, ale keďže vlak bude o chvíľu pristávať, malo by dôjsť aj na ten alkohol, ako som v začiatku predznamenal. A možno naň aj dôjde. Poručeno pánu bohu, nech je sranda, iný reklamný slogan na iný alkohol znie: Život je hořký, Bohu dík!

Priatelia, nie je dôležité, aký je Goliáš veľký, ale aký je Dávid odhodlaný

zdroj: www.devianart.com