Keď idete po tme električkou a dívate sa cez rameno vodičovi a do toho prší tak zistíte, že lesknúce sa pražce na trati vyzerajú ako nekonečná kostra ryby. V ulici, po ktorej chodím z električky domov býva jeden pes, ktorý je riadna sviňa. Viem viem, že z biologického hľadiska to nieje možné a že pes je pes, ale predsa. Tento sedí (a na to vždy zabudnem) za plotom. Ale nie hocikde za plotom, ale na konci plota za plotom. Ono štandartný pes keď vás počuje prichádzať tak sa rozbehne a šteká aby vás odplašil od svojho plota. Kdežto sviňa pes sedí až na konci potichu a v tme vie, že prichádzate a čaká. Mlčí. A až keď ste celkom pri ňom sa tak rozbrechá, že si jednoducho cvrknete. No a prestane až keď si je úplne istý, že máte arytmiu, ste dokonale priposratý a po chrbtici vám steká pramienok studeného potu. Veď hovorím pes sviňa. A dosť sa čudujem, že ho to baví aj napriek monzúnu, čo zavysol nad Bratislavou. Monzúny nemám rád.
Nasledujúce dni budem chodiť s očami na stopkách a keď uvidím Jarka N. tak sa s ním odfotím. len dúfam, že v Ostrave nebudú rovnaké monzúny.
Na cestu som si kúpil dve knihy. Čo z toho , keď jednu mám už do polovice prečítanú. Avšak vďaka Dopplerovi som konečne pochopil Schrodingerovu mačku.
A tá dodávka, čo parkuje o kus vyššie nad sviňou psom, má asi defekt. Takže už nieje strašidelná. Vždy keď idem okolo tak si tak predstavujem, že sa na nej rozletia posúvacie dvere a mňa dovnútra vtiahnu dva páry rúk. Potom by som sa nemal na nič pamätať a jednoducho sa prebudiť s jazvou na boku niekde v pobaltí len s jedným zo všetkých párových orgánov (okrem mozgu to by som si asi nedokázal potom uvedomovať, že som v pobalí s jazvou bez orgánov) .
Ok, a teraz k veci: videl som dobrý film Meryl nesklamala a naozaj doporučujem. Áno je v mnohých ohľadoch cynický resp. tie dialógy ale fakt D_O_P_O_R_U_Č_U_J_E_M
AUGUST: OSAGE COUNTY/ Blízko od seba
