Pán doktor Jesenský požičiavam si váš názov lebo sám momentálne nič lepšie nevymyslím.
Tak mám to v diári zapratané už jak vo vlastnej hlave. A hlavu zapratanú jak môj diár. Ono cítiť sa bezradne je občas v celku príjemné, ale cítiť sa jak katalánsky exulant uprostred Mukačeva s havajským bedekrom písaným islandsky je dosť prúser.
Áno mal by som písať diplomovku, robiť veci do školy- seminárky videá blá blá blá a viesť zodpovedný život končiaceho študenta..no ale keď nejde ..tak proste nie..občas je lepšie sadnúť si a vypísať sa napríklad týmito bludmi tu ...
Takže vyvíjam teóriu, že ak existuje fantómova bolesť musí existovať aj fantómova radosť. (Lebo stále to vidím pozitívne.)
Ďalšie dôležité zistenie je, že ak by verejné pamiatky boli chlpaté menej by podliehali nájazdom vandalov...no ale kto by chcel chlpatý mariánsky stĺp s chlpatými anjelikmi... všetkými ostatnými že?
Už mám aj klasika na záver ale k záveru sa ešte nedostávame...
Treba povedať, že práca ma baví a spávam stále dobre v spánku som 4x vybavil hypotéku a raz som už aj býval ... na moje veľké šťastie som tam býval ja nie Vy moji drahí spolubývajúci... V tom sne som šiel pozrieť susedov a zistil som, že podo mnou na štvrtom (...áno pozorný čitateľ si vyvodí, že som býval na piatom - niežeby som mal nejaký špeciálny vzťah k tomuto číslu) ...no, že podomnou na štvrtom je antikvariát... pred dverami bola busta Lenina Komenského a Elly Fitzgerald (tiež zaujímavá kombinácia) Vošiel som dnu a vo vnútri ležali stovky kníh ...zaujímavé bolo, že všetky boli paperbacky a svietilo tam slnko .. priamo v tom byte..no a ja somár nieže by som si ich prelistoval a dačo kúpil ... Celý bez seba som vybehol von a utekal povedať dakomu, že podomnou je antikvariát. Potom mi zazvonil budík a pozrel som z okna a aby som to vyjadril dostatočne výstižne budem citovať klasika (pardon, klasičku): vonku bolo tak KRÁÁSNE SIVO....!!! Mojej duši ostalo plano a sivo...náladu mi spravili až v práci a ten deň večer skončil.
Aby tu bolo aj niečo múdre pripájam dnešnú sms:
Ziaduce je to, po com tuzi
väcsina napriek tomu,
ze to zahrna strpiet
poctom ovela viac strasti
ktore kvoli tomu vytrpia.
Týmto chcem len povedať, že aj na tak jednoduchú vec ako jedlo sa človek môže tešiť aj keď bude zdielaná opäť s tými istými ľudmi (ba práve o to viac...i keď nejktorých by som ešte pridal).
No a aby nám to ukončil klasik pre túto chvíľu povolávam toho najpovolanejšieho:
"To nemá hlavu ani patu," řekl Králíček.
"To nemá," řekl Pú skromně. "Ale mělo to, když jsem začal. Ale pak se s tím něco stalo."
"To nemá," řekl Pú skromně. "Ale mělo to, když jsem začal. Ale pak se s tím něco stalo."
... venované všetkým lachtanom ...aj tým potenciálnym !
