Důvěřivý bonviván, polemanč čokoláda v banáne a iné

Za posledný týždeň sa stalo toto:
- cestoval som vedľa chlapíka čo vyzeral jak Woody Allen šmrncnutý filmovým štýlom Tima Burtona čo čítal Le monde išel z Budapešti hovoril na mňa anglicky a pritom bol čech
- zistil som, že "pomeranč" je vlastne "polemanč"
- že deti v čechách odvážajú do ZOO niekde v Afrike
- že na otázku "...a plóóč" môžem odpovedať skoro čokoľvek pretože bude nasledovať "...a plóóč?"
- že vankúšové bitky treba praktizovať zásadne v hoteli ... netreba to potom upratať :)
- tu v strednej európe som našiel kúsok Nórska
- ďalej dlhujem basu piva - už to na mňa prišlo :)
- videl som ďalší dobrý film
- mašinky a vláčiky sú fakt Fun (asi si nejaké zaobstarám)
- overil som si či je Starbucks tam kde som ho naposledy videl a ... je tam :) čo ma teší
No najviac ma teší, že uplynulý týždeň bol. Som zaň vďačný. A nemenil by som ani tú nádchu a bolesť hrdla :):):) pretože mi bolo naozaj dobre.

ĎAKUJEM M & M & L & M & K

A, A, A, B, A, A, B, A, A, C a ľúbostná literatúra

Takže oficiálne výsledky: A, A, A, B, A, A, B, A, A, C a ešte jedna pravdepodobná publikácia jednej mojej práce v jednom našom časopise. Poradie známok je stanovené podľa indexu a nie podľa poradia ako som skúšky absolvoval. Poďakovať treba Maťkovi a Kukymu za "popelnice" (..spomínaným dodatočne vysvetlím), ďalej našej nugátovej čokoláde za zhovievavosť, Timi, Vier, Guff za spoluprácu a kopec srandy, Vier Timi a menze na Mlynoch za skvele obedy (..aj keď tou menzou to asi nebude, iba žeby nakladali srandu), električkám, že chodili načas, samozrejme Ňuňézovi za to, že nám bol inšpiráciou ...a mnohým ďalším...

Ale nie o tom som chcel. Nie o tom som chcel je krásne premostenie témy, ktoré je v texte vlastne úplne zbytočné. Takže o tomto som chcel:

Stojím na Trnavskom Mýte - idem z práce. Čakám na autobus. Čítam si. Keď tu zrazu celkom očakávane bezdomovec. Mal trocha vypité.
Vraví: " Dobrý deň ja... dovoľte aby som sa predstavil, ja som bezdomovec. Nemáte 20 centov?"

Ani som nezdvihol zrak od knihy a vravím: "...peniaze vám nedám ak ste hladný niečo vám pôjdem kúpiť."
on na to: "Áno!"
...ticho...
ja čítam a pomaly doteká do môjho mozgu, že so mnou súhlasí.
To ticho bolo "TO" trápne 7,635762 sekundy trvajúce ticho čo neznášame keď sa vyskytne trápna situácia. Trápne bolo samozrejme pre neho.
Dotieklo...!
Otočil som sa pozrel na neho a vravím: "O.K. počkajte chvíľu hneď som späť."
Odišiel som do tržnice, ešte som sa obzrel, že či čaká a vyzeral, že čaká. Chvíľu to trvalo kúpil som nejaké žemle a salámu. Vracal som sa nazad a myslím si: "čo ak tam nebude lebo si on pomyslí, že som ho len okašľal a toto bol len spôsob ako sa ho zbaviť?" Vyšiel som z tržnice a bol tam. Podal som mu žemle a salámu.
Poďakoval sa a vraví. "môžem obdarovať aj ja vás ak by vás to neurazilo ?"
Ja na to, že môže.
Vytiahol knižku a podal mi ju.
Poďakoval som sa a odišiel. V elektirčke pozerám na tú knihu Ctibor Štítnický: OSTAŇ TU EŠTE CHVÍĽKU - výber z ľúbostnej poézie. Rok vydania 1967.
Nepíšem tu o tom aký som altruista. Píšem o tom, že trápne nakoniec ostalo mne. Z toho, že som bol k nemu spočiatku taký odmeraný a chladný - ku človeku. Bol slušný... trpezlivý... a nenaliehal. Nedávno som volal do jednej oficiálnej inštitúcie od ktorej som potreboval pomoc. Ozval sa ženský hlas, ktorý bol arogantný... povýšenecký..autoritatívny a neochotný.
Týmto ďakujem obom naučili ma veľa...