Za posledne dni sa dialo toto

Za posledne dni sa dialo toto

1. moc som toho nenaspal
2. opravoval som invalidný vozík
3. stúpla mi nechuť učiť sa (dosť dobre tomu nerozumiem, že prečo ale úporne s tým bojujem)

4. opäť sa mi podarilo zaspať po stojačky tentokrát som sa aspoň opieral. a bol som pre zmenu na Trnavskom mýte a nie na Zochovej. Paradoxne to má súvis s bodom č. 1 a v širšom kontexte aj bodom číslo 2 ale to by bolo nadlho

5. dočítal som vianočný darček od Stanky a prišiel som na to, resp. mi napadla takáto vec: Asi vysadím beletriu na určitú dobu. Tá doba by mala byť určená dopísaním bakalárky vtedy si zase nejakú doprajem. Tak sa teraz rozhodujem o tomto rozhodnutí. Obávam sa, že to bude mať hlboký dopad na môj vnútorný svet ale veď čo by som neurobil pre svoje vzdelanie :)
6. písal a vymýšľal som podporný program pre väzňov s Timi Gooffi a Vierkou
7. Začal som hľadať spolubývajúceho. Toto ma teda už naozaj nebaví. Furt dakto príde a dakto odíde. A potom len zháňaj normálneho človeka na bývanie. To si vždy na chvíľu zasnívam o stálom plate a mojom vlastnom bývaní aby som nemusel zháňať spoluťahača nájmu. No akože mne je tu dobre srandy tu máme kopec spolunažívame si tu krásne len keby sa tu furt dakto nestriedal.
8. stretol som opitého bezdomovca ktorý mam pristavil a vysvetľoval mi, že je opitý
9. našiel som v Petržke na chodníku úhľdne zabalené a pekne zoradené krájané chleby, počtom myslím že 6 ks. Niežeby to bol nejaký paranormálny jav ale ležali tam tak neobvykle
usporiadané. A vyzerali čerstvo - neviem bližšie som to nezisťoval.

oprava vozíka

písanie seminárky :)

O ohlúpnutí, konzume a kamarátoch (..o tom sa pise v tej knihe ale nie v tomto blogu)

Toto som tak dlho zháňal, až som zabudol na to, že to zháňam. No a tak som sa teraz povianočne vybral do kníhkupectva. Pred vianocami som tam totiž zahliadol veľmi podivuhodneho autora, resp. sa okolo neho motám už hodnú chvíľu. Volá sa Chuck Palahniuk . Jeho tvorba je označená ako americká negativistická literatúta tak som si povedal, že skúsim. Zaostril som na dielo Strašidlá. Vybral som sa vybrať si tú knihu z kníhkupectva a oni ju tam nevedeli nájsť v celom veľkom Phanta Rei ju nemali tak mi ju jeden ochotný brigádnik alebo zamestnanec začal hľadať. Otvoril taký obrvský šuflík plný kníh a odtiaľ vypadol tento Martin Page. Hneď ako som ho zbadal už aj som zabudol na Chucka (sorry kámo niekedy inokedy). Predavač tak trocha nechápal tak som sa dal do vysvetľovania o mojej už asi sedemročnej strasti hľadania. Predavač aj tak nechápal.
Bola to očarujúca kniha. Poučná a zaábavná. Jediný problém je v tom, že má len 125 strán, čiže bolo to čítanie tak cca na 4 hodinky. Tak nakoniec na toho Chucka asi predsa len dôjde ...ale až po skúškovom :)

KĽAK A KONIEC ROKA

No tak teda začalo to nesmelým rozhodnutím pokračovalo spokojnosťou na vrchole a svalovicovou ľútosťou na druhý deň ale aj tak to stálo zato. Reč je o výstupe na Kľak. Kľak je taký kopec v Malej Fatre ostatné o ňom si vygooglite. Bolo to fajn vlastne super. Asi sa mi naozaj dačo deje. Už druhý krát počas tejto zimy som dobrovoľne vyšiel von do tejto zimy a zúčastňoval sa na nej. Čo je pre povahu mojej povahy dosť opovážlivé a nezvyčajné. A aby to nestačilo začal som počúvať elektronickú hudbu čo je už úplne divné. Ja som to potichu pripísal podivným chemickým zmenám niekde v mojom mozgu, moja sestra sa vyjadrila že som v prechode ... tak teda neviem. Tu už vidíte samotný Kľak


...a tu už s celou výpravou.
Ale nie tak úplne o tom som chcel. Berme to ako malý naturálny čiže prírodný úvod. Keďže už je ten koniec a začiatok roka treba to tu uzavrieť. Rozhodne sa tu nejdem rozpisovať nejakým pseudobilancovaním. Len chcem povedať, že to bol veľmi poučný a pôsobivý rok kedy som mnoho vecí pochopil následkom čoho ešte viac otázok vyvstalo. Prajem si, aj vám aby takýchto rokov bolo čo najviac aby sme mali stále nové otázky ktoré budú plodiť otázky. Aby sa všetko dialo a bolo v pohybe, aby ste neustávali...