Začína ma baviť písať takto cez odrážky

...vyzerá to teraz u mňa takto:

- neupratujem vrstvička prachu sa zväčšila na vrstvu

- je mi to jedno

- všade sa povaľujú štátnicové otázky a aj to už mi začína byť jedno

- nestíham veľa vecí..resp. toto moje základné nastavenie sa momentálne prehĺbilo (a netýka sa to len štátnic)

- stretol som a videl na vlastné oči potmehúda a je super

- dokázal som 4 dni jesť brokolicovú polievku a myslím, že chvíľu na ňu nebudem mať chuť

- chce sa mi spať vlastne skoro stále (opäť malý exkurz do Vierkinho sveta)

- zistil som, že už neviem za jazdy vyskočiť z hojdačky a bolí ma sval o ktorom som ani netušil, že ho mám

- takže vďaka hojdačka

- ešte stále ma baví behať

- teším sa na 14teho júna

- Vilko je úplne krásny malý zázrak

- žehlenie naozaj teraz neriešim

- a nebyť Umberta Eca, Erica Emmanuela Schmitta a C. S. Lewisa tak už mi načisto prepne

- nehovoriac o vďačnosti za to, že vás mam toľkých na ktorých sa môžem spoľahnúť a keykolvek obrátiť

- a áno celkom zjavne ma chytá akýsi snetiment (viď. riadok vyššie)

ZOPÁR VECÍ Z DNEŠKA

- rozplakal ma malý Oskar (vďaka pán Eric-Emmanuel Schmitt)
- Radka priniesla dobré správy :)
- ďakujem Zlatke Šramovej za príjeme popoludnie v St. Germain
- už sa naozaj začnem učiť na štátnice
- na veľmi krátkom Bažantovi na Mlynoch bolo super :)
- teším sa na nedeľu pretože naozaj rád jem :)


...a toto je jedna z Bažanta :)

Run Forrest run / utííííkej Foreste utíííkej !!!

zatiaľ to robím len chvíľu ale zistil som toto:

- najprv to bolí ale potom vás to začne baviť - masochisti sú šťastný ľudia
- Petržalka je oveľa prírodnejšia ako sa zdá
- Petržalka je smiešne malá
- muchy vôbec nechutia, hlavne keď sú prilepené na pravej mandli
- komáre tiež nechutia
- a vlastne hmyz tak celkovo nechutí
- zdravia vás cudzí ľudia (tiež bežci) zaujímavé je, že zdravia zúfalci ..alebo aspoň tak vyzerajú, že každú chvíľu exnú ...uhmm to asi zo spolupatričnosti
- tí profesionálne vyzerajúci nezdravia ... z toho vyplýva, že kastový systém nemajú len v Indii
- psy sú nebezpečné. Hlavne samé pre seba, ak nie sú veľké ako doga hrozí im zašliapnutie
- potrebujem poriadne tenisky na behanie
- po treťom kilometri vidíte hviezdičky...po piatom mliečnu dráhu
- odhadujem, že po desiatom už len čiernu dieru a potom časopriestorové vákum
- no proste RUN IS FUN !!!

...toto nemá názov

...niektorí nemenovaní ľudia (...že Timi) mi v poslednej dobe vravia, že by som nemal až toľko čítať....ale no neviem...zatiaľ nevidím žiaden zhubný vplyv literatúry na mňa. Najnovšie si to predstavujem takto:

Dokončím školu, urobím doktorát poučím si rok - dva a potom sa vyteperím niekam do Afriky alebo Indie budem tam pracovať tak cca tri až päť rokov. Keď sa vrátim napíšem päť kníh: tri budú vedecké publikácie zozbierané za obdobie čo som Tam pracoval, jedna bude cestopis o tom ako sa Tam žilo no a jeden román aby som uľavil svojej fantázii. Tu za to obdobie nastane ešte väčší technologický pokrok .. budem sa to snažiť dobehnúť napokon pochopím, že to už asi nedobehnem ...asi založím nejaký inštitút organizáciu alebo asociáciu či čojaviem čo ... bude to niečo na pomoc ľuďom..
No všetci budú z toho šťastný. Mňa zas začnú svrbieť topánky túlavé, tak sa pre zmenu vydám niekam do južnej Ameriky. Tam budem opäť intenzívne pracovať. Jedného dňa sa na Slovensko dostaví nejasná správa o veľkom hurikáne, hustom nepriestupnom pralese, kanibaloch a bojoch o územia. Všetci si to v hlavách spoja a vyhlásia po mne pátranie. Po neúspešných dvoch rokoch sa pátranie uzavrie s tým, že som jednoducho zmizol a maximálne po mne pomenujú ulicu v nejakej Hornej Maríkovej. Zatiaľ čo ja budem v ústraní pokojne nažívať s domorodým kmeňom čo si ma adoptoval. Odetý len v bedernej rúške budem loviť tapírov a opice na guľáš pre moju domorodú manželku a 8 detí. No a keď naplnený životom budem vo svojich 116 rokoch cítiť že odchádzam na večnosť nechám sa vyniesť mojimi súkmeňovcami hore do vrcholov Ánd kde na brehu jazera Titicaca v tichosti splyniem s prírodou.

...idem si prejsť štátnicové otázky http://www.youtube.com/watch?v=mU0RelVJqBE

OFF

...tak som dokonal svoj "VÝZNAM NEVERBALITY U SENIORA S ALZHEIMEROVOU CHOROBOU V TERAPEUTICKEJ INTERVENCII". Neviem či má nejakým spôsobom význam písať o mojej práci nad touto prácou, pochybnostiach o mojom mentálnom a duševnom zdraví. Tieto pochybnosti vznikali napríklad keď som sa snažil vygoogliť rozdiel medzi ISBN a ISSN bolo to okolo polštvrtej ráno vys...kašlal som sa nakoniec na to ja tak som to hľadal len zo záujmu a nie preto, že som to potreboval ...vzal som teda na prechádzku kamošku Lucku Strike a šiel čakať východ slnka nad Petržalkou. By ste neverili ale odraz panelákov v mútnych vodách mŕtveho ramena má tiež kúsok poézie. Lucka odišla do atmosféry a ja zálohovať dáta Veď čo ak. Dopísal som to nakoniec a som spokojný uvidíme čo na to oponentka týmto vás (vôbec nie tendenčne :) z celého srdca pozdravujem a prajem vám krásne dni plné pohody a radosti.
Poďakovať sa musím mnohým je vás celý zástup ale ak mi niečo utkvie nafurt v mojom momentálne dementálnom mozgu tak sú to vysoko erudované konzultačné obedy s Timi, Vierkou, Goofy, Abu, Katkou Matavkou, Luckou a ďalšími príležitostnými spoluobedovačmi. Emprirické skúsenosti týchto štvrtkov a posledných dní sú neprekonateľné. Ďalej ďakujem človeku čo vytvoril pojem hniezdo aby ho Tim mola neskôr použiť žehličke značky Rimel, trpezlivosti čo posledné dni sprevádzala Vierku, Venze za to že nás živilia. ...všetkým čo ma podporovali mojím doma čo vytvorili pohodové sviatky ...
...a ešte k mojej Narcistickej poruche pokúsim sa s tým niečo urobiť tak majte trpezlivosť lebo momentálne ma baví užívať si, že ma všetci milujete túžite po mojej prítomnosti, že som neprekonateľný a vtipný spoločník a že svet pohasína keď tam niesom :D:D:D:D

MY SME TU DOMA!!!

Tak a teraz si u vás obtriem hubu a možno ešte aj niečo iné. . Myslel som, že nie. Že ja nemám čo k športu hovoriť, keďže som totálne poleno. Čo ma vedie k tomuto nas...atemu blogu? HOKEJ! Akože v poho veď si ho hrajte aj majstrovstvá si usporiadajte ja as niekam odpracem a prečkám to v tichom kúte a keď už bude po všetkom tak vyleziem. O čo ide:
Cez nášho obľúbeného elektronického vševedka Fejsbúka sa ku mne dostal krátky klip. Na Facebooku musí byť. Veď čo nieje na Facebooku - nieje. V tomto "bravúrne" zvládnutom kostýmovo-kamerovom počine sa mihnú cca traja hokejisti a jeden rímsko-galsko-germánsko-grécko-atamanský bojovník, no skrátka čo sa v depozitoch STV našlo. (inak rád by som prenikol do hlavy toho čo toto vymyslel.) Pre atmosféru dodáme trocha ohňa a ľadu (vnímate tam symbol tej protichodnosti? ľad vs. oheň). Samozrejme hory v pozadí veď kde inde ak nie nad Tatrou by sa malo zablysnúť. Ešteže nemáme Himaláje tie by možno nevošli do záberu. Už len poskromné zvolanie MY SME TU DOMA !!! a je to ...
Milí návštevníci veď dojdite vytraste peňaženky popozerajte ako sa vaši chlapci na s našimi naháňajú po ľade v našom štadióne veď MY SME TU DOMA !!! Potom sa ešte prejdite našimi mestečkami a nieže budete frflať na služby alebo niečo podobne. A keby aj no a? MY SME TU DOMA !!!
Samopstatná kapitola sú naši pseudonacionalisti. Ja ich volám hlavohrude (nedávno som zistil že majú aj latinský názov - cefalotorax ... no chlapci to dotiahli ďaleko) Tak tieto naše milé hlavohrude sa museli špeciálne potešiť tomuto klipu. Isto už brúsia doma žiletky aby ich hair look bol dokonalý a pritom si ešte vyfarbujú trikolóry do zásoby. Chlapci keď si trocha švihnete možno stihnete ešte aj novú kerku doporučujem niečo v štýle: portrét Jozefa T. alebo zátišie s tankom v popredí s Jánom S. Kľudne si to nechajte vyháčkovať aj na tie vaše povysávané hlavy. A jedno doporučenie netreba tlačiť na žiletky holia sa len vlasy keď si oškrábete šedú kôru ostanú z vás taký jednoduchší...
No skrátka ďakujem tvorcovi toho WELCOMEvidea dúfam, že ste to dali preložiť do všetkých jazykov zúčastnených aby pochopili o čo nám ide. Doporučujem nepozerať tak často Spartu. Ale musím uznať , že ten čo to kričí prská naozaj teatrálne ...nenavrhneme ho na Ota? A čo tak nabudúce (ak vôbec nejaké nabudúce bude) niečo v štýle radosť z hry všetci sa stretneme a zasúťažime viete ako na olympiádach.
Cudzincom odkazujem I'm sorry. Viete my máme taký komplex. Sme vlastne taký svetový ratlík všetci ste také veľké krajiny a my biedna slovač doteraz ťažko porobovaná musíme sa aj my hlásiť o slovo. Tak ešte raz keby ste to nevedeli MY SME TU DOMA !!!

Sedím na komárovi a pre neho to nieje dobré

Takže rozbor tohto malého (asi) eufemizmu, ktorý je narážkou na Jurajov film čo som ešte furt nevidel. Celkom otvorene bez mučenia sa priznávam, že si ho idem stiahnuť... rovnako ako to robí väčšinová populácia. A následne ho zakonzervujem do zložky na ploche s názvom: "PO ŠTÁTNICIACH"
Ale s5 k téme tým komárom je moja fantázia tým sediacim na ŇOM som ja a už ma ide urvať z toho ako z tej fantázie neviem nič urvať. Uviazol som v textoch kontextoch a situáciách. Z toho plynú veci a situácie také, že napríklad moje veci uviaznú niekde kde som to neplánoval a vyvinie sa z toho situácia, že nemám kľúče tak sa musím s nákupom z Nákuplandu, kolobežkou a nervami na dranc trepať k najbližšej štácii (miestu) kde sú dosiahnuteľné a ľahko požičatelné kľúče (Leni vďaka za záchranu života a prehladného žalúdka včera). Strácate sa v tomto texte ? To je dobre pretože aj ja. Stráca sa mi tu miestami aj interpunkcia a gramatika asi ale no veď ....
... a tak rozhodený menšou diskusiou o mojej bakalárke idem variť kávu, čo znamená, že znova píšem ...
...tak šťastné a heroické výkony aj ostaním pisateľom.

...sľubovaný

...no tak už mi to tu neplynie ani z Ďaleka ako život Tórua Watanabeho. Tak napríklad mám malý pracovný stôl a o ten koncom mesiaca prídem a ešte aj o police čo spôsobí že moje kihy budú tak trocha bezprízorne homeless a môže za to tento muž:


toto je naša činnosť v novom nastávajúcom bydle rodinky Brozovcov...

No samozrejme sa z toho teším :) pretože je to do ICH hniezda z čoho sa veľmi teším:) Pretože urobili skoro už pred rokom spolu veľký krok za ktorý ich obdivujem. No ak vydá tak koncom mesiaca si zariadim novú postel aj haus pre moje knížky.
No a časovo začínam zase vzlietať pretože sa okolo deje toľko vecí o ktorých sa nestíham ani zmieňovať....okrem iného to bude asi nová práca (ďaľšia), bakalárka druhá práca a to nemyslím na štátnice a pod...
A neopúšťajú ma klasické mindráky ako spánková deprivácia, nedostaok beletrie a aby to nestačilo tak apple vydal nový iPad 2 . Odpusťte toto rúhanie ja si veľmi dobre uvedomujem ako sú moje problémy malicherné a veľmi si to vážim, že ma len toto trápi pretože v porovnaní s ostatnými mnohými som spokojný človek. Naozaj a som za to vďačný. A mal som v pláne rozviť ešte zopár viet ale keďže je 20:53 už zase utekám do práce a klasicky je to frmol ..takže na záver už len ĎÍÍÍKY BROŇAAAA..!!!

zajtra

...neižeby som si namýšľal, že to tu dakto číta ale namýšľam si ...no proste mám potrebu sem dačo naísať ale nestíham pretože je práve presne 20:54 a ja musím utekať do práce tak vám sľubujem, že zajtra toho tu bude viac...
......toto je absolútny prečin proti akýmkoľvek blogerským pravidlám
...tak ja bežíííím.

ako Tóru Watanabe

Je mi tak jednoducho obyčajne. Pohybujem sa v miernom kávovom opare. Veci okolo plynú aj keď mám pocit, že všetko okolo zastalo. Musím písať bakalárku ale uviazol som jak chudák Santiago v Golfskom prúde. Mozog zastal a nastalo temno teda týka sa to jednej konkrétnej kapitoly. No a všetko okolo tak nejak mi je jedno. Je celkom zábavné pozorovať ako ma nič nevyvádza z miery akosi okolnosti ponechávam im samím. No ? No čo ? Myslím na to ako sa predieram odborným textom a myšlienkami na to že si kúpim postel do bytu kam sa čoskoro presťahujeme, možno aj policu na knihy a dokonca ma ani nevytáča pomyslenie na moju zubárku (a to býva zaručený spôsob ako si zvýšiť adrenalín). A myslím na štátnice a obhajoby a na leto čo bude nasledovať. Nájdem si nejakú prácu asi tu v Bratislave.

A furt som pokojný. Mám presne takú náladu ako Tóru Watanabe všetko je tak ticho a jednoducho poetické ako v Murakamiho knihe.
Buď je to tou kávou alebo nedostatkom spánku ... neviem :-)

ĎALŠÍ Z EDÍCIE BRATISLAVSKÉ PRÍHODY VESELÉ s podtitulom zase v autobuse

..ak si ešte spomínate na bezveké tety čo si takým nejapným spôsobom nárokovali na sedadlá v tridsaťdevine poteší vás nová príhoda z autobusu čo nosí toto číslo. (...ak si nespomínate prečítajte si tu)
...začalo to tým, že už na známom to Trnavskom mýte (toto mýto je mýtmi a podivnými existenciami opradené miesto) bola na ponevierke jedna taká podivná existencia. Nastúpila do nášho autobusu. Všetci hneď ohrnuli nosom, čomu dosť dobre nechápem prečo veď ani moc nesmrdel. Ale to je už taký náš kultúrny stereotyp orhnúť nosom aj nad vecami zdanlivo ale iba zdanlivo ohrnutia hodnými. Nad takým jedným srandovným pánom, ale zato veľmi nebezpečným nad ním nikto nos neohŕňa. Hoc on je podľa mňa nosom ohrnutia hodný. Furt mu len rastú preferencie a všetci by ho len voliť chceli Hranola jedného.
Ale späť k našej existencii. Ten pán bol existencia ktorá sa radí k podivínom so spasiteľským syndrómom. Akonáhle nastúpil do autobusu vytiahol 50cent a volal, že nie sme hodný ani týchto 20 centov. A ak sa nespamätáme budeme všetci bezdomovci a chudáci väčší ako za Mečiara. A ak nebudeme poslúchať zošle na nás pohromu budú padať mačky a zajace! A aby nebol až taký krutý tak dodal, že aby sme si nemyseli, že on má tiež deti a vie aké je to ťažké ale polepšiť sa máme, ba dokonca aj rozdeliť lebo ináč ... tie mačky a zajace! Príbeh končil tým, že náš šofér chudák na križovatke skoro nabúral do auta, ktoré tam celkom zjavne nemalo čo robiť. Ten pán s mačkami a zajacmi to zaklincoval vetou z ktorej som rozumel len jednému slovu a to slovo bolo "pouličná pracovníčka" v jednoslovnej verzii samozrejme.
Nechápem o čo šlo tej pani vedľa mňa a ešte zopár ľuďom v bezprostrednom okolí. Keby na to prišlo samozrejme by som ju celkom gentlemansky ochránil asi sa cítila ohrozená alebo čo. Furt ohŕňali tie svoje nosy. Pritom mne prišiel ten pán zábavný a trocha mi ho bolo aj ľúto. Tá pani vedľa mňa sa pohoršovala a pýtala sa čo ho šofér nevyhodí a pokúšala sa mu prišiť ešte aj tú skorobúračku. A rozprávala to komu inému ako mne. Ja som si čítal Murakamiho Norské drevo a venoval som jej len úsmev typu ty chúďa. Pani zmĺkla. Asi pochopila, že patril jej nie tomu spasiteľovi s mačkami . Aj mne vadia bezdomovci ale tento bol fakt v pohode. A to čo hlásal nekričal na celý autobus len to rozprával. Tak neviem o čo im ide.

PS: a naozaj som závislí na literatúre...

...ale veď je nahý ...cisár je nahý !!! ...zakričalo chlapča

Prišiel na psa mráz

...niežeby ešte furt nemrzlo, no tento blog nebude o počasí. Pred nejakým časom, keď to s našou akreditáciou vyzeralo pozitívne asi ako s fialkovým záhonom uprostred tornáda nechal som sa počuť, citujem: "...no ak nám toho magistra schvália tak ja dám dole bradu !"
... nevravím, že som si prial aby ho neschválili to skutočne nie skôr opak je pravdou ale tak došlo na moje slová. No a tak som sa rozhodol gentlemansky naplniť svoj výrok a dotiahnuť ho až dokonca. Tak a toto je výsledok. Dobre sa kochajte. Podotýkam, že tá brada bola naposledy takto úplne dole pred piatimi rokmi. A tak skoro sa to zase neudeje... aby ste ma videli nahého ...

L.I.F.E.G.O.E.S.O.N.
You've got more than money and sense, my friend
You've got heart and you go in your own way
L.I.F.E.G.O.E.S.O.N.
What you don't have now will come back again
...You've got heart and you go in your own way

Doba kamenná, doba ľadová ...doba prašivá

Nejde mi to. Moc snažím sa ale akosi sa stále zasekávam. Reč je o mojej bakalárke ale pozitívne je, že som stále pozitívnej mysle. No a toť sme aj na výstave boli. Takej školskej vzdelávacej. Ukazovali nám tam prístupy Márie Montessori. No zaujalo ma tam aj niečo iné. Hneď vedľa mali urobenú takú malú triedu z minulého storočia. Videť tam bolo naozaj všeličo napríklad aj takých ľudoopov zo štetca majstra Buriana. No a potom som našiel aj túto hrôzu. Na fotke to nieje až tak vidieť ale proletári na obrázku držia transparent na ktorom je dačo o práci a hlade...
..tak a tu som sa neudržal. Že pieseň práce. Fuj trikrát ma striaslo. Som rád, že túto dobu som nezažil. A nech mi ešte raz niekto povie ako pred nedávnom: "Veď a čo bolo na tej dobe zas také zlé.."?
A v ušlom čase sa mi podarilo zhliadnuť aj film Občanský průkaz. Vrelo odporúčam. Človek si naozaj urobí predstavu o nekonečnej tuposti, prázdnote a zlobe systému ... A kľudne sip odaktorí hovorte, že vidím svet čiernobielo. Aj keď som tú dobu nezažil, narodil som sa v nej. Našťastie sa ma dotkla už len veľmi okrajovo napriek tomu si dovolím povedať, že to boli prašivé a zlé časy a som rád, že som kde som...
...a tu ešte obrázok Zdeňka Buriana

Důvěřivý bonviván, polemanč čokoláda v banáne a iné

Za posledný týždeň sa stalo toto:
- cestoval som vedľa chlapíka čo vyzeral jak Woody Allen šmrncnutý filmovým štýlom Tima Burtona čo čítal Le monde išel z Budapešti hovoril na mňa anglicky a pritom bol čech
- zistil som, že "pomeranč" je vlastne "polemanč"
- že deti v čechách odvážajú do ZOO niekde v Afrike
- že na otázku "...a plóóč" môžem odpovedať skoro čokoľvek pretože bude nasledovať "...a plóóč?"
- že vankúšové bitky treba praktizovať zásadne v hoteli ... netreba to potom upratať :)
- tu v strednej európe som našiel kúsok Nórska
- ďalej dlhujem basu piva - už to na mňa prišlo :)
- videl som ďalší dobrý film
- mašinky a vláčiky sú fakt Fun (asi si nejaké zaobstarám)
- overil som si či je Starbucks tam kde som ho naposledy videl a ... je tam :) čo ma teší
No najviac ma teší, že uplynulý týždeň bol. Som zaň vďačný. A nemenil by som ani tú nádchu a bolesť hrdla :):):) pretože mi bolo naozaj dobre.

ĎAKUJEM M & M & L & M & K

A, A, A, B, A, A, B, A, A, C a ľúbostná literatúra

Takže oficiálne výsledky: A, A, A, B, A, A, B, A, A, C a ešte jedna pravdepodobná publikácia jednej mojej práce v jednom našom časopise. Poradie známok je stanovené podľa indexu a nie podľa poradia ako som skúšky absolvoval. Poďakovať treba Maťkovi a Kukymu za "popelnice" (..spomínaným dodatočne vysvetlím), ďalej našej nugátovej čokoláde za zhovievavosť, Timi, Vier, Guff za spoluprácu a kopec srandy, Vier Timi a menze na Mlynoch za skvele obedy (..aj keď tou menzou to asi nebude, iba žeby nakladali srandu), električkám, že chodili načas, samozrejme Ňuňézovi za to, že nám bol inšpiráciou ...a mnohým ďalším...

Ale nie o tom som chcel. Nie o tom som chcel je krásne premostenie témy, ktoré je v texte vlastne úplne zbytočné. Takže o tomto som chcel:

Stojím na Trnavskom Mýte - idem z práce. Čakám na autobus. Čítam si. Keď tu zrazu celkom očakávane bezdomovec. Mal trocha vypité.
Vraví: " Dobrý deň ja... dovoľte aby som sa predstavil, ja som bezdomovec. Nemáte 20 centov?"

Ani som nezdvihol zrak od knihy a vravím: "...peniaze vám nedám ak ste hladný niečo vám pôjdem kúpiť."
on na to: "Áno!"
...ticho...
ja čítam a pomaly doteká do môjho mozgu, že so mnou súhlasí.
To ticho bolo "TO" trápne 7,635762 sekundy trvajúce ticho čo neznášame keď sa vyskytne trápna situácia. Trápne bolo samozrejme pre neho.
Dotieklo...!
Otočil som sa pozrel na neho a vravím: "O.K. počkajte chvíľu hneď som späť."
Odišiel som do tržnice, ešte som sa obzrel, že či čaká a vyzeral, že čaká. Chvíľu to trvalo kúpil som nejaké žemle a salámu. Vracal som sa nazad a myslím si: "čo ak tam nebude lebo si on pomyslí, že som ho len okašľal a toto bol len spôsob ako sa ho zbaviť?" Vyšiel som z tržnice a bol tam. Podal som mu žemle a salámu.
Poďakoval sa a vraví. "môžem obdarovať aj ja vás ak by vás to neurazilo ?"
Ja na to, že môže.
Vytiahol knižku a podal mi ju.
Poďakoval som sa a odišiel. V elektirčke pozerám na tú knihu Ctibor Štítnický: OSTAŇ TU EŠTE CHVÍĽKU - výber z ľúbostnej poézie. Rok vydania 1967.
Nepíšem tu o tom aký som altruista. Píšem o tom, že trápne nakoniec ostalo mne. Z toho, že som bol k nemu spočiatku taký odmeraný a chladný - ku človeku. Bol slušný... trpezlivý... a nenaliehal. Nedávno som volal do jednej oficiálnej inštitúcie od ktorej som potreboval pomoc. Ozval sa ženský hlas, ktorý bol arogantný... povýšenecký..autoritatívny a neochotný.
Týmto ďakujem obom naučili ma veľa...

Za posledne dni sa dialo toto

Za posledne dni sa dialo toto

1. moc som toho nenaspal
2. opravoval som invalidný vozík
3. stúpla mi nechuť učiť sa (dosť dobre tomu nerozumiem, že prečo ale úporne s tým bojujem)

4. opäť sa mi podarilo zaspať po stojačky tentokrát som sa aspoň opieral. a bol som pre zmenu na Trnavskom mýte a nie na Zochovej. Paradoxne to má súvis s bodom č. 1 a v širšom kontexte aj bodom číslo 2 ale to by bolo nadlho

5. dočítal som vianočný darček od Stanky a prišiel som na to, resp. mi napadla takáto vec: Asi vysadím beletriu na určitú dobu. Tá doba by mala byť určená dopísaním bakalárky vtedy si zase nejakú doprajem. Tak sa teraz rozhodujem o tomto rozhodnutí. Obávam sa, že to bude mať hlboký dopad na môj vnútorný svet ale veď čo by som neurobil pre svoje vzdelanie :)
6. písal a vymýšľal som podporný program pre väzňov s Timi Gooffi a Vierkou
7. Začal som hľadať spolubývajúceho. Toto ma teda už naozaj nebaví. Furt dakto príde a dakto odíde. A potom len zháňaj normálneho človeka na bývanie. To si vždy na chvíľu zasnívam o stálom plate a mojom vlastnom bývaní aby som nemusel zháňať spoluťahača nájmu. No akože mne je tu dobre srandy tu máme kopec spolunažívame si tu krásne len keby sa tu furt dakto nestriedal.
8. stretol som opitého bezdomovca ktorý mam pristavil a vysvetľoval mi, že je opitý
9. našiel som v Petržke na chodníku úhľdne zabalené a pekne zoradené krájané chleby, počtom myslím že 6 ks. Niežeby to bol nejaký paranormálny jav ale ležali tam tak neobvykle
usporiadané. A vyzerali čerstvo - neviem bližšie som to nezisťoval.

oprava vozíka

písanie seminárky :)

O ohlúpnutí, konzume a kamarátoch (..o tom sa pise v tej knihe ale nie v tomto blogu)

Toto som tak dlho zháňal, až som zabudol na to, že to zháňam. No a tak som sa teraz povianočne vybral do kníhkupectva. Pred vianocami som tam totiž zahliadol veľmi podivuhodneho autora, resp. sa okolo neho motám už hodnú chvíľu. Volá sa Chuck Palahniuk . Jeho tvorba je označená ako americká negativistická literatúta tak som si povedal, že skúsim. Zaostril som na dielo Strašidlá. Vybral som sa vybrať si tú knihu z kníhkupectva a oni ju tam nevedeli nájsť v celom veľkom Phanta Rei ju nemali tak mi ju jeden ochotný brigádnik alebo zamestnanec začal hľadať. Otvoril taký obrvský šuflík plný kníh a odtiaľ vypadol tento Martin Page. Hneď ako som ho zbadal už aj som zabudol na Chucka (sorry kámo niekedy inokedy). Predavač tak trocha nechápal tak som sa dal do vysvetľovania o mojej už asi sedemročnej strasti hľadania. Predavač aj tak nechápal.
Bola to očarujúca kniha. Poučná a zaábavná. Jediný problém je v tom, že má len 125 strán, čiže bolo to čítanie tak cca na 4 hodinky. Tak nakoniec na toho Chucka asi predsa len dôjde ...ale až po skúškovom :)

KĽAK A KONIEC ROKA

No tak teda začalo to nesmelým rozhodnutím pokračovalo spokojnosťou na vrchole a svalovicovou ľútosťou na druhý deň ale aj tak to stálo zato. Reč je o výstupe na Kľak. Kľak je taký kopec v Malej Fatre ostatné o ňom si vygooglite. Bolo to fajn vlastne super. Asi sa mi naozaj dačo deje. Už druhý krát počas tejto zimy som dobrovoľne vyšiel von do tejto zimy a zúčastňoval sa na nej. Čo je pre povahu mojej povahy dosť opovážlivé a nezvyčajné. A aby to nestačilo začal som počúvať elektronickú hudbu čo je už úplne divné. Ja som to potichu pripísal podivným chemickým zmenám niekde v mojom mozgu, moja sestra sa vyjadrila že som v prechode ... tak teda neviem. Tu už vidíte samotný Kľak


...a tu už s celou výpravou.
Ale nie tak úplne o tom som chcel. Berme to ako malý naturálny čiže prírodný úvod. Keďže už je ten koniec a začiatok roka treba to tu uzavrieť. Rozhodne sa tu nejdem rozpisovať nejakým pseudobilancovaním. Len chcem povedať, že to bol veľmi poučný a pôsobivý rok kedy som mnoho vecí pochopil následkom čoho ešte viac otázok vyvstalo. Prajem si, aj vám aby takýchto rokov bolo čo najviac aby sme mali stále nové otázky ktoré budú plodiť otázky. Aby sa všetko dialo a bolo v pohybe, aby ste neustávali...

Polievka

..mami? ...to máme zase rajskou ??? !!!
...co vidíš ???
..kuře ...
.. tak vidíš ...!
..Pelíšky RULEZ :):):)

sneh ježiško Bratislava pomelo králiček

Nasnežilo. Je to fajn. Čudujem sa sám sebe, že to tak dobre nesiem. Asi to bude tým, že to všetko ostalo biele a navyše som po dlhej dobe zažil sneh a mráz v pozitívnej verzii a to kde inde ako na Plesnivci :)

takto:a takto:

a aj takto :)Svoju tradičnú snehovú krízu očakávam niekedy v januári keď to všetko zošedne. Teraz je to skôr tak Bratislavko-vianočno-nestíhačkové :) Napriek tomu mám pohodu a užívam si to. :) Každý deň si púšťam koledy :) Môj pracovný stôl vyzerá ako keby sa ním prehnali apokaliptyckí jazdci :) ale veď čo treba mať tvorivé a podnetné prostredie:) Len keby mal tak cca 1,5x3 metre.Bol som toť aj v tých šopingoch ako tu našinec tomu hovorí. Bol som zháňať darčeky a videl som toto:
- cca asi tak 30 ročnú blondínu ako sedí na kolenách Santa Clausovi a vraví mu čo chce od Ježiška (Santa je asi jeho sekretárka alebo čo)...z toho vyplýva že amerika ovláda všetko ešte aj náš Aupark a Ježiška (..nie neverím tomu ale sprisahanecké teórie sú v móde tak chcem byť in aj ja)
- plyšovú húpaciu pandu neviem to moc popísať ani vysvetliť ostalo mi z toho temno v mozgu. Ale myslím, že to bude mať súvis s plošným úhynom húpacích koní.
- chodiaci banán ako sa háda s pomarančom.
- ženu čo bola rovnako oblečená ako jej čivava (teda asi to bola čivava ale kľudne to mohol byť aj nejaký "ochočený" dlhosrstý potkan)
- pomelo veľké ako moja hlava (...keby je Ukrajina južanský štát tak viem kde to pomelo vyrástlo)
- lascívnu figurínu
- školský výlet nadšený z pohyblivých schodov. Niektoré veci sa jednoducho nevyčerpajú. Niet nad radosť detí z malých miest keď uvidia eskalátor. My sme z neho šaleli v Priore rovnako :)
- nádrž plnú vianočných kaprov. Som si istý že tí chlapíci vedia o čo pôjde ... :)
- a nakoniec ilustrovanú príručku ako sa spolahlivo zabiť...no a už len chvílku tu v Bratislave a budú Vianoce... TEŠÍM SA !!! :)

dlhá doba, topánky, krava, azuritko, nevypovedaná príhoda z autobusu, lokše, zima, bukekela vianočka a topánky...

Neviem kde začnem a uvidíme kde skončím. Takže už viem ako stiahnuť fotky z nového mobilu do nového počítača. Netešte sa neviem čo by som sem zavesil takže asi zase bez fotiek. Toľko vecí sa deje okolo že proste neviem. Stretávam v poslednej dobe veľa podstatností ale i hlúposti a zábavných vecí. Tak napríklad už je to zopár dní ale stalo sa toto: bol som na jednej akcii kde bolo veľa ľudí pri istej príležitosti. Tí ľudia boli veľmi dôležití hlavne tí s koláčmi iní tam zase veľmi dôležito rozprávali. V jednej nestráženej chvíli sa mi podarilo urobiť jeden pozoruhodný objav. Našiel som fialového zajačika s bielymi fľakmi a na chrbte mal vyšité MILKA. To ma doviedlo k úvahe že: ak tu v poličke sedí fialový zajačik MILKA tak niekde na nejakej práčke musí sedieť tyrkysová kravička AZURIT !!!

No a objavil som veľa zaujímavých kníh za posledné obdobie všetky sa týkajú mojej školy tak sú ešte aj konštruktívne. No a mám aj ďalšiu príhodu z MHD (..tuším ich začnem zbierať) ale neviem či ju sem mám písať. Tak si to ešte pred zverejnením rozmyslím. Inak začali už vianočné trhy tak rýchlo všetci na cigánsku pečienku a lokše zakiaľ je olej ešte priehľadný. Čím bližšie ku štedrému dňu tým bližšie k ... no a tak ...
...je až prekvapivo zarážajúce ako ma toto nesúvislé písanie začína viac a viac baviť. Tuším to bude tým že sa končí semester...
...práve mi napadlo, že asi tento rok vynechám tradičné pečenie vianočky na štedrý deň (...za všetko môže ORANGE a T-mobile). ibaže by som upiekol bukekela vianočku
Udrela nám zima - konečne....dačo sa deje lebo už aj ja teplo milujúci sa teším - zvláštne...Aha a dnes som bol reklamovať topánky - to už začína byť tiež tradícia každej zimy. Kúpim nové za nemalé peniaze dám raz na nohu a ja hlúpy naivný čakám, že do nich nepotečie. Tieklo. Tento rok sa pani v predajni hecla a celkom vierohodne sa tvárila, že s týmto modelom sa im to stalo naozaj po prvý krát tak uvidíme.

furt bez fotiek o lepidle a knihách

...toto je historicky prvý blog z môjho "funglnového" počítača. Inak, neviem prečo tomu hovoria počítač? Ja som na počítači, s výnimkou asi štyroch razov v živote nikdy nič nepočítal. Čím sa defacto anuluje predchádzajúca veta: ... v živote nikdy..

Včera sa mi podaril husársky kúsok. Nejakým zázračným a mne doteraz nepochopiteľným spôsobom som spôsobil malú explóziu sekundového lepidla. Teda vlastne ono to bolo také rozprsknutie pri pokuse o otvor. Teda vlastne otváranie. Ale zaujímavá skratka: "pokus o otvor"... to znie ako pokus o rozhovor. Nepovieme predsa pokus o "rozhováranie".
No a dnes postupne zisťujem, že čo všetko sa zalepilo, teda včera okrem mojich prstov. Ráno som našiel omrvinku prilepenú napevno o tanierik pod mojím čajovým hrnčekom (...áno mám zvlášť čajový hrnček a zvlášť kávový a z iného pijem rád mlieko ...) Teraz večer mi nešli roztvoriť nožničky, diagnóza rovnaká - sekundové lepidlo. Čudné priesvitné kvapky sú aj po stole. Vyvodzujem z toho teda, že dolet rozprsknutého sekundového lepidla pri úplnom bezvetrí, teplote cca 19 - 20 °C a tlaku 998 hPa má dolet cca 35 -45 cm.
Vlastne to malo byť o tom ako som mal prudko čítaciu nedeľu (...že vraj málo čítam ..teda všetci málo čítame ale sedel som tam aj ja. Tak aj ja!!!) a vlastne aj časť soboty keďže tomu predchádzala návšteva výstavy Bibliotéka v Inchebe. A je to tu ešte "furt" bez fotiek lebo aj môj nový počítač nejak neakceptuje môj nový telefón ktorý mimochodom veľmi dobre fotí tak snáď raz ...

PS: ...keď som tento blog posledný krát čítal pred zverejnením našiel som milí preklep: "Čím sa defacto analuje predchádzajúca veta: ... v živote nikdy.. Otázka znie môže sa veta análovať :):):)

...bez fotiek z Bratislavy o nepísaní a MHD

...to že sem skoro nič nepíšem znamená len jedno: som v Bratislave. Čiže ide o klasický kolotoč (dajme tomu že retiazkový) škola, cesta vlakom domov, škola, do práce, škola, do knižnice, autobusy, električky, ľudia a situácie.

Zatiaľ ešte stíham asi aj vďaka mojej kolobežke, ktorou úspešne brázdim chodníky nášho hlavného mesta. Fotky nikto nečakajte. Ja by som ich aj poskytol ale môj nový mobil ma absolútne presahuje (zatiaľ) To, že ma presahuje znamená, že je veľmi intuitívny a na mňa až preintuitívnelý (krásne slovo). Skrátka ešte akosi neviem dostať fotky zo skrinky do skrinky, čiže z mobilu do počítača. A ospravedlňujem sa tím ktorí čakali nejaké fotky z Októberfestu. Nejak nebolo kedy a teraz sa mi nechce :) a ani to už nieje až tak aktuálne.

Takže vtipná a poučná historka z našej neprekonateľnej bratislavskej MHD:
Sedím. Veziem sa. Predo mnou sedia dvaja mladí chalani. Možno tak o rok dva mladší ako ja. Sedíme pred priestorom pre detské kočíky. Vpravo od nás pri dverách sú dve voľné miesta na ktoré jemne zacláňa výhľad chlapík čo vyzerá tak trocha ako hobit zo stredozeme a tak trocha ako poprockový stredoeurópsky metlák so zmyslom pre beletriu (...dačo čítal). Na nasledujúcej zástavke nastúpia dve panie ani staré ale ani najmladšie proste také bezveké tety. V tom sa jedna rozhliadne, pozrie na chlapcov na predných sedadlách. Otočí sa na koleginku spolucestujúcu a ostentatívne vyhlási tak aby to počuli všetci minimálne v okruhu dvoch metrov. (vyhlasovať musí naozaj nahlas keďže naše tridsaťdeviny vedia byť hlučné)
....a vyhlási: úvodzovky dole: je dobrým zvykom pustiť ženu s nákupom v autobuse sadnúť úvodzovky hore. Celé to potvrdí veľmi vyčítavým pohľadom smerom k sediacim mladíkom.
...na čo ten mladý chalan pohotovo zareaguje: "je dobrým zvykom sa rozhliadnuť či sedadlo vedľa náhodou nieje voľné, kým sa začnem rozkrikovať"
No skoro som mu zatlieskal. Celá naša spolucestujúca societa okolostojacich a sediacich sa náramne pobavila. Pani ešte dačo mrmlala a prskala a jej kamoška jej len pritakávala, čím sa samé posunuli do polohy šťabajzny a štekny. Boli náramne urazené a pre mňa krásne a pravdivo porazené :)
No skrátka farebný bratislavský život :)
...toto sem dávam len pre ilustráciu lebo presne rovnaký bus chodí pod číslom 39

AKLIMATIZÁCIA, KNÍHKUPECTVO, HOMER LANGLEY, BARBAR V ZÁHRADE, MUŽ KTORÝ SADIL STROMY ...

...ani prinajmenšom sa tu nemienim rozširovať o tom ako som domov došiel ako som sa (ešte furt) neaklimatizoval ako mi srdco piští za severom a ako moje podrážky topánkové majú chuť ešte kamsi vypadnúť. Prečo ? ....lebo sa mi nechce.

Treba sa zmieniť o tom, že vo Varoch mi bolo ako inak dobre a príjemne a domácky. Za zmienku to stojí nie preto, že tým niečo sledujem, ale preto, že je to proste objektívny fakt. Radšej vám popíšem jednu nahluchlú civilizačnú príhodu zo včerajška, ktorá mi sedí do tohto aklimatizačného procesu, a je dostatočne ilustratívna a výstižná. Medzičasom keď som stihol aj otočku do Bratislavy a zápis nakúpil som v jednom kníhkupectve. Spalšil som "Muža ktorý sadil stromy (Jean Giono) a Kerouacovu prvotinu More je môj brat. No pri mojej spotrebe tak cca na týždeň. Tak som sa včera zo zúfalstva nad tým, že nemôžem zohnať topánky podľa mojich predstáv a že mám plné krky nakupovania vrhol do najbližšieho kníhkupectva a že teda sa posilním keď už nie topánkovo, tak aspoň literárne. S vedomím troch pozitývnych recenzií na jednu knihu vstúpil som do kníhkupectva. Problém nastal v momente keď som si uvedomil, že poznám autora a vydavateľstvo a nepoznám názov knihy. Tak si vravím žiadny problém slečna pri pulte hodí okom do PC a vyhľadá. Ja som povedal, ona hodila okom a tu prišla na rad moja hluchota. Vravím jej: " Dajaká novinka od Doctorova vraj o dvoch bratoch z New Yorku?" ...ona, že kukne. Kukla a vraví máme. Volá sa to Homer a Langley. Ja na to že ale to je novinka teraz niekedy v tomto roku to vyšlo. To som totiž nepočul ten názov knihy. Tak hľadala a googlila a browsovala po internete. Ba dokonca zašla tak ďaleko, že navštívila aj stránky konkurenčných kníhkupectiev. Nenašla. Veď prečo by aj mala keď to bola tá prvá čo povedala. Tak ja zatiaľ vybral Salingerovu novelu Kto chytá v žite a vravím jej tak mi ukážte to, čo to od toho Doctorova máte a ona, že no tak toto Homer a Langley. Ja kuknem, pozriem a to ono - kniha ktorú zháňam. Jasné, že som jej nepovedal, že od začiatku je to vlastne tá kniha o ktorej sa bavíme :) že som len hluchý jak poleno. No čo mám to aj v papieroch.
Ale na druhej strane som zase prišiel na nepripravenosť predavačky v kníhkupectve. Nečakám, že musí byť sčítaná a mať prehľad jak register matice slovenskej (neviem či je to zrovna vhodný príklad). Ale keby sa aspoň trocha unúvala minimálne čítať tak by sa v tiráži dočítala že kniha vyšla v roku 2010 a na prebale knihy, že je o dvoch bratoch z New Yorku. No čo no ... možno mala tiež svoj stredoeurópsky mindrák. Tak som si už len vyžiadal "Barbara v záhrade" od Zbigniewa Herberta, čím som dospel ku ďalšiemu sklamaniu, keďže toto kníhkupectvo tento vraj zaujímavý literárny kúsok nevlastnilo a teda mi ho nebolo schopné predať. Poďakoval som sa a odišiel. Nakoniec sa mi aj topánky podarilo kúpiť nehovoriac o fajnej káve ktorú priniesla veľmi milá obsluha.