..alebo ako inak povedať okoloidúcim, že SAKRA SERTE NA TO A NETRHAJTE MI TIE ČEREŠNE !!! To mi dáva nádej, že po zemi chodia a j milí ľudia čo hneď pre pár otrhaných čerešní nevolajú národnú gardu. Vďaka im ..a prídem. Vlastne je to sused o ulicu a pár domov ďalej ako teraz bývam. Bývať tu budem už len chvíľu potom budem mať svoj byt. resp. banka bude mať byt a ja sa ho pokúsim splácať.
Táto výzva sa napĺňa oveľa reálnejšie akoby som bol čakal ale .. kto sa bojí nech nechodí do lesa ..
do toho času sa mi (...teda okrem pozastavovania sa nad životom...) pripiecť si moje stále väčšie čelo na slnku prechádzkou na Devín a priľahlé okolie. ..a ešte kŕmiť vrabce v parku a nájsť tie správne dioptrie a rám na okuliare...
Alebo franklovsky povedané napriek všetkému povedať životu áno. Týmto som spojil práve alkohol s filozofiou. Ten prvý nadpis je totižto reklamným sloganom na Martini. Tak som sám zvedavý, čo na konci z tohto textu vylezie. Na začiatok pár otázok:
Môže nádcha zabíjať? Môžem si život krásne komplikovať? Môžem skúšať veci s nejasným koncom? Môžem sa napriek tomu tešiť a aj dúfať?
Nádcha je vám taká sviňa, čo sa tvári nevinne a napriek tomu vás pomaly likviduje. Nie svojou nádchovitou stratégiou, ktorá by bola prozaická, a tak poľahky objaviteľná. Ona zákeráčka útočí pekne od chrbta, poza humny, v prítmí noci, no proste tak po richelieuovsky (alebo ako sa to píše). No proste skolila ma a dohnala až ku lekárke a tam sme na to prišli spolu. Ona to žiadna chrípka nebola. Len tá sviňa slizká mi proste s prestávkou cca troch dní nedala spávať zhruba dva týždne a dohnala ma tým k pocitu, že sa rozpadám z vnútra. Proste som len poriadne nespal a to stačilo. Takže chrípka to nebola, len moje sliznice mali také bartolomejské noci plné zápasov. Záver: nádcha môže zabíjať, jej zbraňou je riadená insomnia. Na druhú otázku bude odpoveď rýchla. Môžem. Inak by to bola dosť nuda a tak sa v tom veziem okrem iných s H a V to musí občas počúvať a žiť s tým. A hlavne, keby si životy nekomplikujeme, teda okrem toho, že žitie samotné si to vie komplikovať samo, tak by sme si nemohli povedať to franklovské, čo som písal na začiatku. Otázka číslo tri: áno aj to môžem. Výsledkom čoho je, že sa púšťam do boja s niečím, čo by sme mohli prirovnať niečomu, ako bol jaskynný obor alebo trol?? v Pánovi prsteňov (filmové spracovanie 1. diel - Spoločenstvo prsteňa). Ten, čo tam bodol chudáka Froda v sieňach trpaslíkov. Akurát, že ja nemám Mitril a drží ma nádej, že tá hypotéka nebude taká útočná. Áno, idem to skúsiť, áno má to asi tisíc nevýhod. Áno, moje vyhliadky sú mizivé. Ale môžete mi pomôcť. Keby niekto z vás vedel o nejakom zaujímavom dvojizbáku v BA kľudne sa ozvite, nepohrdnem a možno sa aj dohodneme. A naostatok sa dostávame k záveru v podobe poslednej otázky. Odpoveď je môžem. Základ je sa nebáť. Predovšetkým ľudí. Sú oveľa strašnejšie a väčšie veci ako my všetci tu. Raz sa ma jedna z mojich nadriadených (zatiaľ som ich nemal až tak veľa cca 5, ak nepočítam E, zaujímavé je, že to boli samé ženy...) opýtala, čo mi dáva energiu a radosť pracovať tak, ako pracujem a pritom ešte aj fungovať? Odpoveď je prozaická - ľudia a bohatý vnútorný svet. To prvé stretám v práci, ak sa bavíme o klientoch (ale nielen o nich, moji milí kolegovia), mojej rodine a priateľoch. To druhé sú knihy a závany večnosti, o ktorých všetci tak radi pochybujeme, popierame ich alebo už akýmkoľvek spôsobom bagatelizujeme či relativizujeme a neuznávame. Premýšľam, či to treba ešte nejak podrobnejšie rozpisovať, ale keďže vlak bude o chvíľu pristávať, malo by dôjsť aj na ten alkohol, ako som v začiatku predznamenal. A možno naň aj dôjde. Poručeno pánu bohu, nech je sranda, iný reklamný slogan na iný alkohol znie: Život je hořký, Bohu dík!
Priatelia, nie je dôležité, aký je Goliáš veľký, ale aký je Dávid odhodlaný
... to bolo na stene jedného domu okolo ktorého som dnes šiel v preplnenej 21 s mopom a čokoládou - na detaily sa radšej nepýtajte. No a kým som prišiel k tomuto nápisu predchádzalo tomu čakanie na ten mop a vonku bola zima. Dva stupne a nad hlavou obrovský sivý vlhký dekel zvaný tlaková níž. Tak som čakal kde inde ako v mieste mojho skonu, konca a záhuby v KNÍHKUPECTVE !!! A tak som sa rozhodol spojiť príjemné s užitočným a všetkým, ktorí sa pýtali na prekvapenia pod stromom tak budem rád keď ma prekvapíte niečim z tohoto : Rozdelil som to na Knihy, ktoré chcem čítať lebo sú to pokračovania a potrebujem vedieť ako to skončí Knihy, ktoré chcem čítať Knihy, ktoré chcem z rozmaru Ano vychadzam z toho ako požadovačná majetnícka sviňa ale pokojne klaďte svoje požiadavky tiež ... Knihy, ktoré chcem čítať lebo sú to pokračovania a potrebujem vedieť ako to skončí Erlend Loe - Kamióny volvo
Elend Loe - Naivne. Super.
Ranson Riggs - Sirotčinec slečny Peregrinové 2: Podivné město
Knihy, ktoré chcem čítať
John Maxwell Coetzee - Ježišovo detstvo
Marcel Proust - Hledání ztraceného času -7 dielov
..upozorňujem, že toto je veľmi chrumkavá edícia takto v jednom kuse
Raz to proste urobím. Doprajem si ten luxus. Prekročím tieň. Postavím sa obrom. Napnem tetivu. Urobím ten krok. Vyzvem draka ... no proste Vojdem do kníhkupectva s celou ale úplne celou výplatou. Budem sa plížiť poličkami a ohmatám všetky knihy .. teda okrem Rosamunde Pilcherovej Evy Urbaníkovej a pamätí Muammara Gaddafio ak vôbec niečo podobne stihol ale dosť silno pochybujem. Budem listovať, prečítam predné a zadné strany obálok, spočítam koľko zväzkov majú v románovej časti. Budem sa tešiť z krásnych obalov. Hladiť knihy po chrbtoch. Budem mať veľa otázok na predajcov. Vysedím tam jamu na podlahe. Vypijem pritom veľa kávy a prinútim ich nájsť v sklade to čo nemajú. A potom to príde ... nakúpim a budem veľa a dlho čítať rad zaradom ako ma to bude doma čakať na stole. A nakoniec si doprajem ten luxus, prekročím tieň, postavím sa obrom, napnem tetivu, urobím ten krok, vyzvem draka ... a mesiac budem písať a dávať dohromady všetko čo mi bude víriť hlavou. Ja proste nemôžem chodiť sám do kníhkupectiev ..ani v spoločnosti.
Ešte stále má pre mňa väčšiu hodnotu 12 hodinový spánok, ktorý si môžem dopriať ako to, či stihnem alebo nestihnem poštu, ktorá má na jedných dverách dvoje protirečiace si otváracie hodiny. J. odišla tak potichu napriek tomu, že som ju poznal tak nahlas Je super si určovať chronológiu dôležitosti vecí podľa nepodstatných maličkostí Vidieť hrať Soňu Červenú naživo Je dobré zájsť na dušičky ku hrobu Vlada Jukla Najviac zo všetkého ma baví plánovať. Je dobré rozprávať sa o vzniku života evolúcii a tom ako to celé Boh myslí kráčajúc popri Dunaji v hmle takej, že nieje vidieť hrad ani vežu mosta. Trocha si zanadávať na ľudskú hlúposť Zbierať cestou domov listy ginka a na vedľajšej ulici nájsť zasadený Liriodendron
Dušičky
Kostol ostal prázdny a anjeli odkrývali na krídlach Ostalo ticho ako vydýchnutá hmla čo šepkala o prázdne, ktoré vytlačilo ticho. V rohu medzi dvoma domami odpočíval chrobák na chrbte navždy hore nohami. Kľúče v zámku už netreba Treba stáť a dýchať, chodiť na hroby so sviečkami a keď stratíš človeka pustiť rieku viečkami. Bar ostal prázdny a mrzáci odleteli na barlách vzlietol s nimi rev a spev. Ľudia čo vedia rozprávať vo farbách sa smejú nahlas a ticho sa šíri potichu. Nekonečnosť prichádza už tu na zemi.
..sa toho toľko podialo (chronologické poradie nieje zachované) : Vyšiel druhý diel knihy, na ktorej druhy diel som sa tešil ..už už aby som ho mal Bol ten najdekoratívnejší ľudový festival... (všimli ste si ako dokáže byť niekedy tanec v kroji arabeskou?) Tabak akosi na moment zhorkol v ústach Bol som na pohrebe s poctami Stal sa aj rozhovor dvoch bezdomovcov zakončený vtipom, ktorý sa dozviete na konci Videl som parkinsonika hodiť petangovou guľou .. a chcem to vidieť znova .. kvôli tomu šťastnému úsmevu víťaza Našiel som nového knižného sprisahanca H. ma poprosila aby som to zariadil tak, aby už navždy zaspala lebo je to zlé ... a ono to naozaj zlé je (niekedy sa zomiera ťažko) Janík sa nám vrátil na Slovensko ..len ho musíme spojazdniť .. tak vitaj! Objavil som čaro alpaky ..a nemám tým na mysli druh lamy Dozvedel som sa, že tento rok anjelom nebudem Zlyhal projekt trvale udržateľného poriadku v mojom byte Stretol som nových a zaujímavých ľudí Choďte na Troch bratov do kina je to čarovné Absolvoval som veľmi milú nitriansku návštevu, ktorú si veľmi rád zopakujem Užasol som nad mocou hmly Podarilo sa mi spať 11,5 hodín v kuse No a utekajúc cez prechod na červenú dvaja veľmi vtipní bezdomovci sa smejú a jeden hovorí:
Ide babka krížom cez cestu a
tesne pred ňou zastaví auto.
Z okienka sa vykloní šofér a vraví:
"Babka a po prechode by to nešlo?"
Babka:
Šlo synak ale už nieje chuť!"
Týmto im ďakujem, že rozosmiali nielen mňa ale ďalších asi 17 ľudí stojacich na dopravnom ostrovčeku na Račianskom mýte.
Veľa ľudí ťa nepoznalo a veľa
ľudí vynášalo súdy. Málo kto videl ďalej ako za modré oči, ktoré zvykli pozerať
potichu odniekiaľ z úzadia a niekedy skleným pohľadom. Veľa si toho nenahovoril
a málo kto vedel čo si myslíš. Veľa ľudí a často krát aj ja som len mávol rukou
alebo zalomil oboma.
No viem, že vždy si bol rád keď
sme prišli a aj keď sme vystrájali a ty si potreboval odpočívať lebo ti nebolo
dobre lebo alkohol a všetky tie problémy so zdravím okrem toho. Boli prúsery a
bol hnev.
Prvé čo ja si pamätám ako si mi
ukazoval, ako treba štepiť stromy - mal som sedem? Dnes už neviem ako sa štepia
stromy. Ale viem, chodiť na rebríku dvojáku toto viem od teba. Vôňa barbusu každú
sobotu, keď si odostrel okno v kuchyni a miešal si penu pred malým zrkadlom.
Slovensko 1 vtedy z ruského rádia dávalo zákrutu.
Jeden čas som sa hneval a potom
som pochopil, že niektoré jamy sú príliš hlboké na to aby sa z nich človek
vyštveral sám. A my príliš vysoko na to, aby sme dočiahli dole.
Aj keď tu nebudeš tak na našom
dvore vždy bude v lete 60 stupňov na slnku .. a stále som nedal tvoj rekord v
nanosených vedrách vody. Aj keby som dal, tak nedám pretože mňa tak kĺby nebolia.
A v Síhlach bude živá voda a nebude mať kto sedávať "na predku" s mucholapkou v pásikových trenkách a loviť muchy a že z dolňákov ani krava nieje dobrá viem tiež od teba.
Horká čokoláda roztopená v
horúcom bylinkovom čaji, cukríky snehurky a ledovky, bonpari, mlieko keď bolo
zle, babkine koláče - ktoré trúba piekla a držková, spomienky na vojnu v západných čechách, dlhý spánok a dobrá domáca.
Niekto by si pomyslel, že neprekvapíš. Ale sadnúť si na bicykel po 15 - 20 rokoch? To chce guráž ...a odviezť sa až hore s čistou hlavou !!
Ps: Vďaka, že si mi v nedeľu
pomohol prichystať tie stoly a prestrieť.
skôr než začnem sa o týchto veciach rozširovať je nutné podotknúť, že je celkom symptomatické, že prídem domov a miesto hesla do môjho osobného počítača začnem zadávať heslo od môjho pracovného počítača ... tu niečo nehrá ..
deje sa toho až dosť:
- moja práca ma baví :) spojenie Lindt čokolády a 93 rokov je prekvapivé
- mnoho z Vás mi chýba tak sa spokojne ozývajte sme v 21 stor. budem s vami písať telefonovať :)
- pripravujem a teším sa na:
- milú oslavu narodenín
- Vrbovské vetry
- Pohodu
- domov
v ostatnom čase sa mi podarilo
- jesť guláš z diviny
- absolvovať promóciu a a spievať
- a liezť a skončiť o štvrtej ráno
Vyštverať sa na vinice nad Limbachom a kochať sa výhľadom na Zobor (..ak niekto chcete skúšať túto aktivitu doporučujem ďalekohľad)
- a stretnúť
Naďalej ma udivuje neuveriteľná trpezlivosť jednotlivcov s mojou existenciou.
Humor ešte stále lieči.
Niekedy to tak trvá kým dočítate knihu ale aj tak sa to oplatí.
Stretnutí nikdy nieje dosť.
Ďalej ešte:
- premýšľam nad jednou podnikavosťou
- a ..ÚPLNE AKÚTNE ZHÁŇAM STAN PRE DVE OSOBY DO VLASTNíCTVA ALEBO ZAPOŽIČANIA zn. ASAP§ NAJNESKÔR DO 4. 6. 2014
.. to mám od človeka, ktorý tu nieje od posledného piatku. Presne 14:29 vydýchol.
Bolo okolo toho veľa rozruchu (záchranka, telefonáty,) ale aj chvíľa pokoja a ticha v miestnosti, keď sme všetci mlčali a len pozerali na EKG. Potom dotĺklo.
..otec a nemohol si tu byť dlhšie? .. .. ešte chvíľu si mohol počkať...
..keby zdvihnem telefón skôr stihol by som ho ešte?
..a čo hovoril?
.. otázky, ktoré sa nezodpovedajú.. proste môžte len stáť a byť tam..
Osem mesiacov, za ktoré som rád. Stretnúť človeka mať len náznaky o jeho minulosti a žiť sním aktuálnu prítomnosť .. tá je však zahalená alzheiemrovým tieňom. Vlastne je to more, do ktorého sa ponoríte a vidíte veci ako pod vodou ale bez plávacích okuliarov. Ten svet je však úžasný pretože máte pred sebou príbeh a stávate sa jeho súčasťou. (..a je mi jedno ako pateticky to vyznieva jednoducho to tak je).
To o tých ľuďoch neboli jeho posledné slová .. to bol jeho humor, vravieval to často ..a ešte mnoho iných vecí - veľa som sa naučil. Tie posledné neboli pre nás .. boli jeho.
Celé to je také ako plást medu, čo som chrúmal tento víkend. Teda okrem toho, že som zbieral jahody a skákal na trampolíne, nazeral korelám do hniezda, prechádzal sa vo vinici, zbieral bylinky, videl srnu, strašil v starej škole, griloval, trocha zmokol, urobil ryžu a strávil čas u super rodiny.
Plást medu je vám taká fascinujúca vec. Je prepracovaný komplikovaný a zároveň jednoduchý. Udrží veľký objem a pritom je tak krehký. To čo obsahuje je však výživné a zdravé. Med je ako spomienky. Vie stvrdnúť na kameň ale sa aj elegantne pomaly prelievať ... a lieči.
Proste zažívajte veľa s veľa dobrými ľuďmi. Spomienky sú dôležité, minulosť vás robí prítomnými. (a liečia)
...venované Míťovi a ďalším, ktorí sa potýkajú s Alzheimerovou chorobou.
.jpg){kind=link}