Je to tak trocha aj výpovedné, že po 4 mesiacoch sadám k polomŕtvemu blogerskému kontu, ale toto je od posledného publikovania naozaj nedeľa, kedy nemám nič na práci a môžem písať.
Blogérsku vraždu na úvod v podobe klišé o tom, že nestíham blogovať máme za sebou a teraz k tomu ostatnému.
Tak skutočne som sa pokúsil zabiť včera, návštevou Kauflandu. V sobotu ráno deň pred zlatou nedeľou som šiel do mega obchodu s jedlom a praktickými vecami kúpiť jednu bublinkovú obálku. Dobre mi tak, že som nechal triezvy úsudok voľakde pobehovať a celkom naivne som sa tam vybral. Chudobná nemajetná slovač tam totiž parkovala asi tak z celého okresu aby si kúpila na Vianoce tých päť rožkov a tresku (teda okrem salóniek, kartónov chlastu, práve zabitej sladkovodnej ryby, oplátok banánov, salám, klobás, toaleťáku na celé sviatky - veď nikdy neviete ... a ešte k tomu čipsy, colu a zbytok toho nevyhnutného). Proste sme sa vychystali na armagedon akurát, že sa nezakopeme tri metre pod zem aby sme sa vyhli veľkému svietiacemu hríbu ale budeme sedieť doma a pchať si hlavy rozprávkami a tým čo sme nakúpili. Pri pokladni sa predo mňa postavila rodinka s nákupným košíkom, ktorý bol skoro kopcom a trčali z neho aj nožičky a ručičky dieťatka, takže rodinkou celkom určite boli. Blahosklonne sa hlava rodiny na mňa pozrela ako držím JEDNU obálku v ruke a spokojne začala vykladať ten svoj nákup !!!
Pre tých menej zorientovaných v stredoeurópskych nákupných zvykoch je u nás taký úzus, že ak ja mám vagón žrádla pod ktorým sa mi dusí moje prvorodené a za mnou stojí solitér s jednou obálkou tak ho pustím keď už sú tie sviatky mieru a pokoja ...Himmel Hergot Donner Wetter Krucnajs Element!!
Okrajovo by som chcel pozdraviť aj pani na pošte, ktorá prebrala moju zásielku v duchu Vianoc. Jej duch Vianoc sa jej zrkadlil v tvári. Tvárila sa ako poltergeist manželky lorda Voldemorta, keby sa bol býval Lord voldemort oženil a ešte predtým nebol prehral etc. etc. No tuším napíšem Slovenskej pošte že v záujme zákazníkov by mala mať na poštových priehradkách bezpečnostné sklo a sledovať niektoré pravidelné cykly svojich pracovníčok, alebo si jednoducho zoženiem kladivo na čarodejnice, alebo si nájdem poštu kde nezamestnávajú Grinchove sestry.
Ale musím inak zhodnotiť, že to ide pomerne hladko .. postupne už sa aj teším na Vianoce zopár darčekov som už rozdal nejaké už aj dostal nejaké mám v kufri a život si plynie spokojne (ešteže to nieje o tej hmote.. tak príď Ježiško čakáme ťa).
Dne s deň strávim v pyžame písaním a čítaním a prechádzkou, pri ktorej si kúpim tabak a navštívim nejaký ten church.
Tých uplynulých pár mesiacov tiež prebehlo, vlastne keď teraz nad tým premýšľam tak fasa rýchlo, pomerne dobre. Zmena práce a pracovného tempa mi tiež prospela aj keď občas potichu umieram(e) v autobuse.
Po štyroch mesiacoch samostatného bývania musím zhodnotiť, že mi to len prospieva i keď som nečakal že tento byt mi bude malý tak rýchlo.
Včera som našiel 10 eur v nohaviciach, čo som už nemal mesiac na sebe. To ma privádza ku krátkej úvahe o peniazoch, ktorá prebehla s Vier a Majkou jedno hmlisté sivé vlhké jemne primrznuté ráno cestou do práce okolo kostola sv. Michala. Bolo to o tom ako vyriešiť tú tragickú večne sizifovskú otázku: Ako robiť svoju prácu (ktorá nás baví) tak, aby to nemalo to neskutočné utrpenie 5:35 ráno 8,5 hodiny denne prakticky do konca života? Odpoveď je jednoduchá "musíme nechutne zbohatnúť!" Potom môžeme spokojne robiť charitu a altruizmus od jednej do štvrtej poobede a popritom sa venovať ostatnému civilizačnému šumu ako písaniu, čítaniu, sledovaniu spoločenskej situácie a rozvíjaniu svojich skrytých talentov. Vier ty sa môžeš ešte dobre vydať :D ja sa uskromním a keď konečne podľahnem tak odídem bývať dakam do hlinenej chalúpky budem jesť rukolu so špenátom, chovať kozu a nakoniec zistím, že som tak šťastný.
Vraj ak chcem PhD. teda aspoň sa oň pokúsiť tak by som mal publikovať.... škoda, že sa nerátajú aj blogy a tak poručeno pánu Bohu idem zase písať nejaký ten imanentný text .. vcelku sa aj teším ale mám pocit akoby to bolo pred tridsiatimi rokmi čo som bol naposledy v Univerzitnej knižnici a vedel som ju dokonca aj používať. Tak neviem ako to nakoniec vystrelí.(..áno áno je to absolútne alibistická veta).
Keby ste chceli vedieť, čo je na mojej práci taká sranda tak príďte robím nábor na dobrovoľníkov. Vieme vám preplatiť cestu a dáme vám obed (toto myslím úplne vážne).
A keď už o tej práci tak mal som pár dní dozadu pri pohľade na tých starkých malý moment bdelého snenia (pre tých, ktorí neviete o čo ide - vaša smola, je to super len neodporúčam pri činnostiach ako šoférovanie, práca s ohňom, dynamitom, kyselinami a podobne nebezpečnými záležitosťami). Na chvíľu som uvidel ďalšiu verziu svojej staroby. Bol som starý muž s bradou až po uzol na župane kaftanovitého typu, s messie syndrómom v bytíku plnom kníh a starou mačkou na ramene a šúral som sa z pracovne do obývačky aby som si vychutnal svoj pohárik bordeaux pred tým, než si napchám fajku tabakom.
Týmto by som sa chcel "poďakovať" vyššie spomínanej osobe za krvavú masakru sna v podobe racionalizácie a chladnej úvahe o tom, ako so svojou 98 ročnou vetchou konštrukciou nebudem schopný uniesť váhu starého kocúra a hrubo povedané pri prvom pokuse padnem na hubu.
Potom je len možnosť, ktorú v poslednej dobe až moc často opakujem, že jednoducho raz odovzdám kľúče prezlečiem sa do pyžama a ostanem v práci - nafurt.
Vlastne som chcel všetkým popriať požehnané Vianoce plné pokoja ale nejak ma zmohlo to moje elektívne grafomanstvo.
Tak teda nech traja Darth Waderi prinesú aj k vášmu rodinnému krbu tie pravé dary, nech jedno oko nezostane suché pri pohľade na to ako studenokrvný T-rex nezištne dýcha na neviniatko v ružových jasličkách aby mu zima nebola zatiaľ čo nad ním bdejú Komandér William T. Riker s Deannou Troi.
Už počujem radostné Glória z úst rytiera z Gotham city.
Pokoj Vám ..
Luk
.JPG)
.JPG)
.jpg){kind=link}