PRE VEĽKÝ ÚSPECH PREDLŽUJEME (pobyt v rodinke úžasných)

Áno skomplikuje sa mi zopár vecí ale za komplikácie mi to stojí. Prídem až zajtra. Tak si ten výlet posúvam jednoducho preto, lebo môžem!  Inak by som možno nemal šancu napríklad na získanie informácie a uistenia, že som normálny (...nie, že by som o tom pochyboval).

Stlejdó pojd sem ja ti musim zlíct co se mi o tobě zdálo.
Tak počkaj Kuky ja si spravím kávu a povieš mito dobre?
Jó tak si splaf kafe a pak ti to zeknu
Ty jsi byl tlansfolmel a mněl si takovou masku a pak si si ji dal dolů a pak už jsi nebyl tlansfolmel ale byl si nolmální jako teď si nolmální.

Inak je to ceľkom príjemná nedeľa so všetkým, čo k tomu patrí .. omša a spievajúca schóla, pár minút strávenýxh v umývačke, výborný  obed v podobe jeleňa s vyberanou spoločnosťou, posedenie v cukrárni, krátky šlofík a: Lukáši pustíš nám pohádku? My cheme Úžasňákovi.

...a mám kerku v podobe lienky, T-rexa a tuleňa - ten tuleň sa hodí

RELAX DEŇ DRUHÝ

- staval som snehuliaka (čo má fúzy jak Salvador Dalí)

- bořil led v jezírku a i v druhom jezírku

- spôsobil emocionálne rozbroje saxofónom 

- kreslil na magnetickú tabulku

- vliezol si do stanu uprostred obýváku

- zdolal dva Perplexusy a ten tretí si asi zaobstarám

- naplnil misiu Karel a ani som sa o to nemusel nijak pričiniť

- hneď po obede som spal - akože úplne bezprostredne po obede a bolo to kráááásne (vždy ma prekvapí ako ma táto činnosť baví)

- videl som organ z vnútra a aj keď hral 

- bol som obublifukovaný bublifukom
- a na záver dostal pusinku na dobrú noc 

...a potom sa mám vraj tešiť domov. Akože mohol by som si to o deň posunúť keby tým nemusím komplikovať život ďalším. Občas by som sa sem nechal aj na furt adoptovať. 

No a v pondelok očákavam svoj postnávratový syndróm takže budem potrebovať utešiť. Kto sa hlási?

RELAX - DEŇ PRVÝ

Posledné dva týždne boli o hubu ..trocha školy trocha práce a málo spánku spravia svoje. To sa potom dostanem do stavu keď už nezvládam veci a nezvládnem situácie keď napríklad treba pomôcť človeku. Týmto sa ospravedlňujem pánovi Š. G. aj keď viem, že to čítať nebude mal som dačo povedať alebo spraviť ... nabudúce to už tak bude - sľubujem. 

Medzi iným sa mi podarilo úspešne vyriešiť moju bytovú otázku - napratal som do svojej "megaizby" ďaľšiu policu na knihy a teraz už neviem kam ich budem dávať. 

Treba z tohto všetkého občas uniknúť tak po pive s Pavlom v Prahe sa deje toto: 

RELAX DEŇ PRVÝ:

Lukáši ty budeš pan Stavěč protože stavíš já jsem pan Hromádka protože ti delám hromádky na stavění Kitty bude Pai Přisunovačka protože nám posunuje kostičky a Kuky je pan Pinkač protože do toho pak pinkne a ono to spadne .... milujem Domino

Lyžovať sa neviem ale čo sa zimných radovánok týka tak som sa osvedčil ako ťahač..

...no a asi som nižší vývinový stupeň pretože tu ležím na koberci a zo sánkou na zemi pozerám ako 5 ročné dieťa a 6 ročné dieťa hrajú spolu šach - A VEDIA TO !!!

...a našiel som záľubu v novej  hračke čo sa volá PERPLEXUS
...a moja krstná dcéra čarovne tancuje

Pojednanie o hrozienkach a mapách

                  Dnes som bol pred záverečnou v Kauflande, kúpil som vianočku a želé cukríky žížaly Haribo. Haribo pretože  Haribo chutná malým stejně tak i dospělým. Červy pretože vo mne furt všeličo hlodá apreto, že boli v akcii a s Maťom s nám jednoducho hodili do nákupu. Vianočku preto, aby som doma o pol jednej v noci zatiaľ čo sa ohrievalo mlieko v mikrovlnke prišiel na to, že život je ako vianočka. Z vonka komplikovane zapletená a vo vnútri jednoznačne homogene cestová - taká zmysel dávajúca. Sladké hrozienko sem sladké hrozienko tam a teraz pozor dôležitý poučný zvrat: pripálené horké hrozienko. To je také to hrozienko, čo sa pri kysnutí zapletení a položení na plech dostane práve na spodok onej vianočky. Tam sa pod váhou cesta pritlačí pri teplote pripáli a zhorkne, no a to sú tie ťažké alebo tžšie časy (ak máme stále na zreteli, že život je ako vianočka). No a keďže naša optika je vždy viac plusová ako mínusová dobre, že sú tie horké hrozienka pretože, po nich aj to indiferenté cesto príde sladšie a nemusíme z neho vyrýpavať tie sladké hrozienka nasilu. Ak ste sa v tomto chabom texte nestratili tak vám gratulujem a uisťujem vás o tom, že neprežívam žiadne ťažké ani horké chvíle len mi to tak napadlo pri krájaní tej vianočky.

                 Teraz tak skôr plánujem a šťastne zvažujem čo zo životom a to až tak, že som si na Monikinej prednáške nakreslil malú mapku toho kam sa to po tom júni  (ak Boh a skúšajúca komisia dovolí) začnem uberať. Možnosti sú to všetko krásne a zaujímavé ale teraz musím za tento víkend a ostatne obdobie:

- napísať všetky seminárky porobiť skúšky

- začať písať dip pretože mnohí už píšu

- odísť do Varov a vrátiť sa preto že som to dostal príkazom

- asi sa aj trocha stresovať hoc teda mi to moc nejde

- spraviť zopár zásadných rozhovorov

- prestať navštevovať stránky kníhkupectiev a fajkových obchodov

- pouvažovať nad svojou prácou

- počúvať viac hudby a teda  si zohnať slúchatká

- udržať poriadok na stole

- používať ešte viac humoru v živote a žasnúť hlavne nikdy neprestať žasnúť !!!!

Vianoce sú keď:

Najprv si pustite toto do pozadia a potom pokračujte v čítaní budeme trocha sentimentálny: http://www.youtube.com/watch?v=aI7Hi147-Xg

takže sú:

- keď všetci konečne na chvíľu vypadnú z domu lebo to tu mám celé povysávať a pri tom si premyslím tento blog

- keď pár dní pred tým robím vianočnú výzdobu v Prešporáku a jem tam fajnovú kapustnicu

- keď rozdávam oranžových dinosaurov

- keď sa snažím spať aspoň do jedenástej a zobudím sa o siedmej a celý deň skúšam všetky dostupné koláče

- keď na cintorín prinesieme s mamou malý palstový vianočný stromček starím rodičom a veľmi rafinovane ho tam nainštalujeme - do stredu

- keď už od piatka sú darčeky pod stromom 

- keď o dvanástej pijem svoju tretiu kávu

- keď vonku sneží, mne to lezie na nervy a myslím na májové rána

- keď oprášim svoj raz do roka používaný sviatočný klobúk a pôjdem v ňom na polnočnú 

- keď poležiačky píšem seminárky a do toho mi hrajú koledy

- keď dúfam že slávnostná kázeň bude aspoň trocha stáť za to

- keď márnivo nerobím nič hoci by som mal toho toľko ...

- keď zajtra s Maťom pôjdem rozniesť po rodine Betlehemské svetlo (..lebo vždy to robil s bratom a tak pozdravujem do Ameriky)

- keď u nás dvadsiateho štvrtého bude voňať domáci chlieb

- keď sa Ámos zatúla niekde v mojich perinách a ja ho o pol hodinu nájdem pod komodou

- keď neprečítam ani tretinu z toho čo som si naplánoval

...

Dalo by sa to napísať aj oveľa menej konzumne  a viac duchovne a neviem ešte ako. Ja tam tie významy mám.  Má zmysel aj to naháňanie s vysávačom .. aj cielené čumenie do bedne ... by ste neverili aký existenciálny zážitok je pre mňa pozeranie Perinbaby (..a nie je to preto lebo ju točil Jakubisko - hoc by to veľa vysvetľovalo) Dá sa veľa vecí robiť tak, aby sa znich nevytratilo to, čo by sa vytratiť chcelo ...resp. mohlo  ...tak si to nedajte vziať ani VY 

..a Vám všetkým teda prajem predovšetkým VIANOCE

Na zlobu dňa !!!!

Pán doktor Jesenský požičiavam si váš názov lebo sám momentálne nič lepšie nevymyslím.

Tak mám to v diári zapratané už jak vo vlastnej hlave. A hlavu zapratanú jak môj diár. Ono cítiť sa bezradne je občas v celku príjemné, ale cítiť sa jak katalánsky exulant uprostred Mukačeva s havajským bedekrom písaným islandsky je dosť prúser.

Áno mal by som písať diplomovku, robiť veci do školy- seminárky videá blá blá blá a viesť zodpovedný život končiaceho študenta..no ale keď nejde ..tak proste nie..občas je lepšie sadnúť si a vypísať sa napríklad týmito bludmi tu ...

Takže vyvíjam teóriu, že ak existuje fantómova bolesť musí existovať aj fantómova radosť. (Lebo stále to vidím pozitívne.)

Ďalšie dôležité zistenie je, že ak by verejné pamiatky boli chlpaté menej by podliehali nájazdom vandalov...no ale kto by chcel chlpatý mariánsky stĺp s chlpatými anjelikmi...  všetkými ostatnými že?

Už mám aj klasika na záver ale k záveru sa ešte nedostávame...

Treba povedať, že práca ma baví a spávam stále dobre v spánku som 4x vybavil hypotéku  a raz som už aj býval ... na moje veľké šťastie som tam býval ja nie Vy moji drahí spolubývajúci... V tom sne som šiel pozrieť susedov a zistil som, že podo mnou na štvrtom (...áno pozorný čitateľ si vyvodí, že som býval na piatom - niežeby som mal nejaký špeciálny vzťah k tomuto číslu) ...no, že podomnou na štvrtom je antikvariát... pred dverami bola busta Lenina Komenského a Elly Fitzgerald (tiež zaujímavá kombinácia) Vošiel som dnu a vo vnútri ležali stovky kníh ...zaujímavé bolo, že všetky boli paperbacky a svietilo tam slnko .. priamo v tom byte..no a ja somár nieže by som si ich prelistoval a dačo kúpil ... Celý bez seba som vybehol von a utekal povedať dakomu, že podomnou je antikvariát. Potom mi zazvonil budík a pozrel som z okna a aby som to vyjadril dostatočne výstižne budem citovať klasika (pardon, klasičku):   vonku bolo tak KRÁÁSNE SIVO....!!! Mojej duši ostalo plano a  sivo...náladu mi spravili až v práci a ten deň večer skončil.  

Aby tu bolo aj niečo múdre pripájam dnešnú sms:

Ziaduce je to, po com tuzi

väcsina napriek tomu,

ze to zahrna strpiet

poctom ovela viac strasti

 ktore  kvoli tomu vytrpia.

Týmto chcem len povedať, že aj na tak jednoduchú vec ako jedlo sa človek môže tešiť aj keď bude zdielaná opäť s tými istými ľudmi (ba práve o to viac...i keď nejktorých by som ešte pridal).

No a aby nám to ukončil klasik pre túto chvíľu povolávam toho najpovolanejšieho:

"To nemá hlavu ani patu," řekl Králíček.
"To nemá," řekl Pú skromně. "Ale mělo to, když jsem začal. Ale pak se s tím něco stalo."

 

 

... venované všetkým lachtanom ...aj tým potenciálnym !

Obligátne, tendenčne a cyklicky opäť raz ...zas

Milý Ježiško

K tohoročnej chanuke (...my vtedy slávime Vianoce čo tebe ako židovi nemusí nič hovoriť.. a navyše si z iného storočia a ba dokonca tisícročia - zdobíme tu borovice jeme veľa cukru a veríme, že nám nosíš darčeky v podobe malého dieťaťa vlastne preto ti píšem) chcem jednoducho všetky knihy od Ing. Mgr. Mgr. Petra Tavela, PhD. Vraj sú napríklad v takom Artfore vypredané ale keďže si Boží syn s týmto by si nemal mať až taký problém.  Toľko k správe pre Stanku a Maťa, že akú knihu chcem pod ihličnatý konárik. (.. na ten tablet si už hádžem do prasiatka tak sa neunúvajte :D:D:D)

TUTO:http://www.artforum.sk/index.php?mod=catalog&category=search&where=autor&search=Peter%20Tavel&skladom=0

a tuto: http://www.martinus.sk/?uMod=list&uTyp=search&uQ=Peter+Tavel

ps: ...a veselú chanuku 

Krivka (...veľa čítať je dobrá psychohygiena...a tiež občas dačo napísať...)

                  V paneláku pred nami má v prízemí jeden chlapík stolárstvo - vyzerá ako Karel Kryl v montérkach. 
                    Pred pár dňami som po práci nastúpil do výťahu. Niekto na zrkadle rozpučil muchu. A ona chudera nezomrela. Teda nezomrela hneď. Keď som bol vo výťahu už mŕtva bola. Toto po sebe zanechala.

                      Vlastnými vnútornosťami popísala svoj biedny krátky život a boj oň. Začala tam kde ju mäsitý prst osudu z poschodia č. 4 pritlačil (to že osud bol zo štvorky viem lebo mi to ukázal displej na stene - výťah prišiel zo štvorky). Nebol k nej milosrdný a ona bola húževnatá. Svoje malilinké črevo natiahla aby zapísala memento pre nás všetkých. Keby sme to prehodili do ľudskej mierky tak by som musel svojou slezinou, hrubým a tenkým črevom, rôsolovitými pľúcami, obličkami mechúrom a nebudem patetický, keď poviem že by som musel do toho vložiť aj vlastné srdce, popísať celú južnú stranu hradného kopca v Bratislave od Žigmundovej brány minimálne až po parlament. Snažila sa krásne a nevzdala to ...

                        Tak na ňu myslím (na tú muchu) a krúti mi vnútro z toho čo až do Vianoc bude (..a ešte asi aj chvíľu po Vianociach)  Jak to všetko budeme zo seba súkať po nociach a skúšať to počas dňa. Následne to zviažu do dosiek, kde zlatým písmom vyryté bude stáť: 

PEDAGOGICKÁ FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO  V BRATISLAVE

DIPLOMOVÁ PRÁCA

 

BRATISLAVA 2013                                                                                               LUKÁŠ BEHUL

Venované B.K. pretože aj vďaka nej nás krúti. (..a bolo by zle keby nie)

Len tak narýchlo

Tak to už tak vyzerá, že čo sa sezóny týka tak nám ubiehajú posledné dni trávené na terasách. Tak som toho využil a zaparkoval kde inde ako na Baštovej 9. A na niečo to bolo dal som tvar a podobu mojej diplomovkovej dileme. Teraz už musí len veľmi rýchlo dozrieť a stane sa z nej realita .. minimálne tento víkend by som už aj mohol vedieť ako na tom budem. A už len spraviť z mojich mentálnych latifundií nejakého kompaktného pokémona a ustrážiť ho aspoň do apríla .

 

 Takto vyzerá babie leto v starom meste.

FUNGUJEM

Už sa to kopí. Víkend bol v znamení rozbitých vecí, podarilo sa mi: veľkým nožom zabiť menší džbán, Becherovkou rozbiť štapmrlík, a napokon zlomiť vodovodnú batériu. Na to posledné sa ma nepýtajte ako. Výsledok bol, že Vier dostala prúdom do tváre, alebo to bol solar plexus? Janči o malú chvíľu neskôr do ľavého boku. K víkendu je dlžno povedať, že dobre že bol, pretože je to ďalším dôkazom toho, že "sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu." Ono sa v tom kolégiu na akademickej/jezuitskej pôde piknikuje v skutku výborne.

Čo sa diplomovky týka tak vyriešenie mojej dilemy vzalo za kratší koniec a mám tu dilemu novú. Týmto sa presúvame do začiatku týždňa, ktorý je pre zmenu v znamení zabudnutých vecí. Tento krát to našťastie nie som ja ale ľudia naokolo. Tak začala to Vier svojím mobilom. Na zastávke som našiel bundu, na tej ďalšej učebnicu angličtiny a keďže MHD používam naozaj intenzívne na ďalšej to bol šál.

Druhý krát dočítavam "Pražský cintorín" čo znamená, že prameň s beletriou vysychá. Na druhej strane to  je asi dobre, lebo povinnosti sa kopia a ich usporadúvanie a následné riešenie vyžaduje odo mňa veľký energetický výdaj. Eco mi tým pripomína mašinku z iného románu "Abulafiu" ten by mi to celé určite nejak pekne usporiadal a prerámcoval tak aby to šlo. Veď len čo sa októbra týka som sa dnes cez obedňajšiu prestávku pozrel do diára a uvedomil si, že v tomto mesiaci mám voľný už len jeden víkend. Nehovoriac o plánoch s Kremnicou, či Tatrami.

Keď začne škola

..tak chodím o niečo rýchlejšie
..tak mi pribudnú papiere na stole
..tak nevychádzam z údivu
..tak mi v škole dajú rezeň v tvare Austrálie
..tak dostanem žuvačku PEDRO s tetovačkou
..tak  ma večer bolí hlava a spomeniem si že aj napiť sa treba

PS:  INZERÁT:

Kto mi požičia note book :) kľudne aj starší kus
potrebujem napísať diplomovku a do knižnice sa s klasickým stolovým počítačom chodí zle. Vrátim späť v pôvodnom stave.

..

Ďalšia z autobusu...alebo: Mal som krásne detstvo

Dnes v autobuse cestou do Modry na okne poletovala osa a pripomenula mi toto:

Mal som  sedem maximálne osem rokov. Niekam sme šli autobusom. Na okne poletovala osa. Myslím, že to bolo do Dubnice. Normálne dieťa som nebol, normálne deti pozerajú Toma a Jerryho a naháňajú loptu po ulici. Ja som pozeral staré československé filmy, dokumentárne filmy a z vlny splietal pavučiny u babky v kuchyni. No a v jednom takom dokumentárnom filme som raz videl, ako ryby v zaplavovaných oblastiach dažďových pralesov lovia muchy a všelijakú inú háveď. 

Ale toto boli veľmi špecifické ryby je to presne tá neuveriteľná časť stvorenia ako taká ježura. Ježura prosím pekne je austrálsky tvor ježkoidného typu čo sa narodí z vajca. Jej paradoxom je, že je cicavec. Paradox nespočíva v tom, že je z vajca a pritom je cicavec, ona tá matka ježura na to nemá nástroje proste bradavky. Tak tie jej neštastné deti jej oblizujú hrudník na ktorom sa to mlieko vyzráža. No a takto podivná bola aj tá ryba. Ona bola divná v tom, že sa dostala tesne pod hladinu a na tie nič netušiace chrobáčence vodu fľusala. A fľusala ju tak, že na niekoľko metrov. Jednoducho uchvátený som bol tou rybou jak vie presne mieriť a trafiť a takto si večeru zaobstarať. No a tak som sedel v tom autobuse hľadiac na tú osu a začal som sa premieňať, vteľovať. Nebol som už sedemročný sopliak na ceste do Dubnice a autobus nehučal. Bol som ryba tesne pod hladinou a okolo šumel zaplavený les. Hľadel som na osu tam vo svete bez vody. Pozorne som zamieril a spravil flus flus. 

Zrazu to z pravej strany teplo až hrejivo mľasklo a z ľavej tak chladne zazvonilo. Keď som sa prebral zistil som, že nie som ryba a že revem pretože sprava som dostal po hube jednu výchovnú od mamy a z ľava mi okno autobusu dalo druhú. Osa niekam odletela a slina pomaly vyčítavo stekala po skle na čierne tesnenie autobusu.  

Artur Gevorgian a Valter Pivoň

Tak sa volá jeden predavač pri syroch v Kauflande a jeden kuchár u nás vo Venze. No proste, je dobré si všímať a čítať detaily, rovnako ako v titulkoch pôvodnej slovenskej tvorby v blahej pamäti ešte STV, kde pôsobili páni Dezider Točka a Svätopluk Šablatúra - toto naozaj dokáže len slovenčina.

A tak sa pomaly, ale isto ponárame do semestra s istotou kvalitného kávového supportu od Prešporáka Viktora - ĽUDIA, CHOĎTE TAM A UŽ  NIKDY INDE NEPITE KÁVU, LEBO TAM JE TÁ NAJLEPŠIA! - a ešte je dosť možné, že ma tam stretnete. Ponárame sa do semestra aj na imatrikuláciách Kolégia Antona Neuwirtha - tam sa ponárame do všelicoho iného ešte... napr. do Rosé Topoľčany, aby sme sa s absolventmi vynorili u Koníka. V práci - ej to tak dobre ako sa len dá - a moji šikovníci sú naozaj šikovní, posúdťe sami:

a ešte citujem: "proste zomrieme tento semester a potom povstaneme z popola, aby sme vypluli dusu pri diplomke a potom uz svet nebude nikdy taky ako predtym"

Svet je zase raz príjemnejšie miesto pre život

Ešteže je tá osoba, čo ráno stretám v zrkadle za sklom, lebo občas sa jej tak zľaknem, že by som jej aj vlepil hneď len tak jednu z pakruky alebo ju rovno z milosti ľútosti zastreil keď ju tam tak vidím. 

Občas ma do Modry vozí autobusom chlapík, čo vyzerá jak Gandalf, Gandalf Šedý. Má dlhé šedivé vlasy a bradu až po pupok. Aj dnes ma viezol. Tak mu tam priložím čipovú kartu a že Modra "obchoďák". On stisne 2363 a že: "Nemáš tam lóve !" ..no pekný mi toto Gandalf...."tak si prosím dobiť za päť!"

V Rači nastúpil chlapík čo mal na rukách plastové rukavice a držal nimi kyticu slnečníc veľkú jak ja a väčšiu jak on. Posadil ich k oknu predo mňa  a hneď pri nich tíško zaspal a keď Gandalf v Juri brzdil tak sa na neho tie slnečnice zosypali. Nie na Gandalfa ale na toho, čo ich niesol a mne z nich na nohu skočila lienka. Mal ich zabalené vo veľkom papierovom kornúte  na ktorom bola potlač "Palma, Raciol, Fritol, Veto"  ...chápete??? taký obal dať slnečniciam??? A že cynizmus sa len tak náhodne nevyskytuje !!!
Stromy nad vinohradmi sú už pomali farebné, slnko malé ako tie slnečnice na sedadle predomnou, tetky pri ceste už predávajú burčiak, pavúky sú veľké a vypasené, vzduch je ráno taký ako keď sa prvý krát nadýchne jeseň, tuším už aj do školy pôjdeme. 

No a Ježiško na kríži neumieral ale krkal, antidekubitné matrace brnia, Maroš robí bublinky keď sa smeje, jedna sedemdesiatročná pani by aj so mnou chodila ale je mi len po bradu a že vysokého muža už mala  tak som dostal košom v Modre na lavičke, a mam nový fantastický mlynček na kávu tak aj vďaka nemu sa tá osoba za sklom ráno rýchlo a lepšie napraví a nemusí sa strieľať.

 

 

Začínajú ma tie aforizmy baviť takže ďalší

Dnes som z rádia počúval živé vysieranie...
...a mali pravdu !

Prstík na skle a slniečko čo cestuje

Stojím v trolejbuse a pozerám na malú slečnu ako pozerá malými očami cez malé slnečné okuliare z veľkého okna smerom dohora.  Otočí sa na mamku a že: "" Mamíííííí pozri to slniečko cestuje s namiiii" a tíska pri tom malý prstík na sklo. Tak sa tešila až som sa aj ja potešil .... a potom sme všetci vystúpili a ona - tá malá s malými okuliarmi v malých šatách no ...   hodila šabľu... do veľkého sáčku... ale  takú riadnu na to aká bola tá malá malá, tak šabľa bola veľká.  Tak som nakúpil nakoniec všetko čo som potreboval.. a napriek tomu, že mám rád teplo dúfam, že tieto horúčavy sú posledným výdychom leta.

A napriek hrozbám sa teším do školy...

A po prečítaní Pána prsteňov som zistil, že  vo vzťahu k jedlu som hobit...

A páči sa mi ako píše dcéra Vincenta Šikulu...

A už nemusím bývať  na "Jakubáku "  stačí v tom žltom dome na Bezručovej...

A mal by som začať písať diplomovku...

Mimochodom zdá sa mi to alebo v každej šabli je vždy niečo oranžové ...  !!!

EŠTE SEM SOM TO NEZAVESIL :)