FUNGUJEM

Už sa to kopí. Víkend bol v znamení rozbitých vecí, podarilo sa mi: veľkým nožom zabiť menší džbán, Becherovkou rozbiť štapmrlík, a napokon zlomiť vodovodnú batériu. Na to posledné sa ma nepýtajte ako. Výsledok bol, že Vier dostala prúdom do tváre, alebo to bol solar plexus? Janči o malú chvíľu neskôr do ľavého boku. K víkendu je dlžno povedať, že dobre že bol, pretože je to ďalším dôkazom toho, že "sobota je tu pre človeka a nie človek pre sobotu." Ono sa v tom kolégiu na akademickej/jezuitskej pôde piknikuje v skutku výborne.

Čo sa diplomovky týka tak vyriešenie mojej dilemy vzalo za kratší koniec a mám tu dilemu novú. Týmto sa presúvame do začiatku týždňa, ktorý je pre zmenu v znamení zabudnutých vecí. Tento krát to našťastie nie som ja ale ľudia naokolo. Tak začala to Vier svojím mobilom. Na zastávke som našiel bundu, na tej ďalšej učebnicu angličtiny a keďže MHD používam naozaj intenzívne na ďalšej to bol šál.

Druhý krát dočítavam "Pražský cintorín" čo znamená, že prameň s beletriou vysychá. Na druhej strane to  je asi dobre, lebo povinnosti sa kopia a ich usporadúvanie a následné riešenie vyžaduje odo mňa veľký energetický výdaj. Eco mi tým pripomína mašinku z iného románu "Abulafiu" ten by mi to celé určite nejak pekne usporiadal a prerámcoval tak aby to šlo. Veď len čo sa októbra týka som sa dnes cez obedňajšiu prestávku pozrel do diára a uvedomil si, že v tomto mesiaci mám voľný už len jeden víkend. Nehovoriac o plánoch s Kremnicou, či Tatrami.

Keď začne škola

..tak chodím o niečo rýchlejšie
..tak mi pribudnú papiere na stole
..tak nevychádzam z údivu
..tak mi v škole dajú rezeň v tvare Austrálie
..tak dostanem žuvačku PEDRO s tetovačkou
..tak  ma večer bolí hlava a spomeniem si že aj napiť sa treba

PS:  INZERÁT:

Kto mi požičia note book :) kľudne aj starší kus
potrebujem napísať diplomovku a do knižnice sa s klasickým stolovým počítačom chodí zle. Vrátim späť v pôvodnom stave.

..

Ďalšia z autobusu...alebo: Mal som krásne detstvo

Dnes v autobuse cestou do Modry na okne poletovala osa a pripomenula mi toto:

Mal som  sedem maximálne osem rokov. Niekam sme šli autobusom. Na okne poletovala osa. Myslím, že to bolo do Dubnice. Normálne dieťa som nebol, normálne deti pozerajú Toma a Jerryho a naháňajú loptu po ulici. Ja som pozeral staré československé filmy, dokumentárne filmy a z vlny splietal pavučiny u babky v kuchyni. No a v jednom takom dokumentárnom filme som raz videl, ako ryby v zaplavovaných oblastiach dažďových pralesov lovia muchy a všelijakú inú háveď. 

Ale toto boli veľmi špecifické ryby je to presne tá neuveriteľná časť stvorenia ako taká ježura. Ježura prosím pekne je austrálsky tvor ježkoidného typu čo sa narodí z vajca. Jej paradoxom je, že je cicavec. Paradox nespočíva v tom, že je z vajca a pritom je cicavec, ona tá matka ježura na to nemá nástroje proste bradavky. Tak tie jej neštastné deti jej oblizujú hrudník na ktorom sa to mlieko vyzráža. No a takto podivná bola aj tá ryba. Ona bola divná v tom, že sa dostala tesne pod hladinu a na tie nič netušiace chrobáčence vodu fľusala. A fľusala ju tak, že na niekoľko metrov. Jednoducho uchvátený som bol tou rybou jak vie presne mieriť a trafiť a takto si večeru zaobstarať. No a tak som sedel v tom autobuse hľadiac na tú osu a začal som sa premieňať, vteľovať. Nebol som už sedemročný sopliak na ceste do Dubnice a autobus nehučal. Bol som ryba tesne pod hladinou a okolo šumel zaplavený les. Hľadel som na osu tam vo svete bez vody. Pozorne som zamieril a spravil flus flus. 

Zrazu to z pravej strany teplo až hrejivo mľasklo a z ľavej tak chladne zazvonilo. Keď som sa prebral zistil som, že nie som ryba a že revem pretože sprava som dostal po hube jednu výchovnú od mamy a z ľava mi okno autobusu dalo druhú. Osa niekam odletela a slina pomaly vyčítavo stekala po skle na čierne tesnenie autobusu.  

Artur Gevorgian a Valter Pivoň

Tak sa volá jeden predavač pri syroch v Kauflande a jeden kuchár u nás vo Venze. No proste, je dobré si všímať a čítať detaily, rovnako ako v titulkoch pôvodnej slovenskej tvorby v blahej pamäti ešte STV, kde pôsobili páni Dezider Točka a Svätopluk Šablatúra - toto naozaj dokáže len slovenčina.

A tak sa pomaly, ale isto ponárame do semestra s istotou kvalitného kávového supportu od Prešporáka Viktora - ĽUDIA, CHOĎTE TAM A UŽ  NIKDY INDE NEPITE KÁVU, LEBO TAM JE TÁ NAJLEPŠIA! - a ešte je dosť možné, že ma tam stretnete. Ponárame sa do semestra aj na imatrikuláciách Kolégia Antona Neuwirtha - tam sa ponárame do všelicoho iného ešte... napr. do Rosé Topoľčany, aby sme sa s absolventmi vynorili u Koníka. V práci - ej to tak dobre ako sa len dá - a moji šikovníci sú naozaj šikovní, posúdťe sami:

a ešte citujem: "proste zomrieme tento semester a potom povstaneme z popola, aby sme vypluli dusu pri diplomke a potom uz svet nebude nikdy taky ako predtym"

Svet je zase raz príjemnejšie miesto pre život

Ešteže je tá osoba, čo ráno stretám v zrkadle za sklom, lebo občas sa jej tak zľaknem, že by som jej aj vlepil hneď len tak jednu z pakruky alebo ju rovno z milosti ľútosti zastreil keď ju tam tak vidím. 

Občas ma do Modry vozí autobusom chlapík, čo vyzerá jak Gandalf, Gandalf Šedý. Má dlhé šedivé vlasy a bradu až po pupok. Aj dnes ma viezol. Tak mu tam priložím čipovú kartu a že Modra "obchoďák". On stisne 2363 a že: "Nemáš tam lóve !" ..no pekný mi toto Gandalf...."tak si prosím dobiť za päť!"

V Rači nastúpil chlapík čo mal na rukách plastové rukavice a držal nimi kyticu slnečníc veľkú jak ja a väčšiu jak on. Posadil ich k oknu predo mňa  a hneď pri nich tíško zaspal a keď Gandalf v Juri brzdil tak sa na neho tie slnečnice zosypali. Nie na Gandalfa ale na toho, čo ich niesol a mne z nich na nohu skočila lienka. Mal ich zabalené vo veľkom papierovom kornúte  na ktorom bola potlač "Palma, Raciol, Fritol, Veto"  ...chápete??? taký obal dať slnečniciam??? A že cynizmus sa len tak náhodne nevyskytuje !!!
Stromy nad vinohradmi sú už pomali farebné, slnko malé ako tie slnečnice na sedadle predomnou, tetky pri ceste už predávajú burčiak, pavúky sú veľké a vypasené, vzduch je ráno taký ako keď sa prvý krát nadýchne jeseň, tuším už aj do školy pôjdeme. 

No a Ježiško na kríži neumieral ale krkal, antidekubitné matrace brnia, Maroš robí bublinky keď sa smeje, jedna sedemdesiatročná pani by aj so mnou chodila ale je mi len po bradu a že vysokého muža už mala  tak som dostal košom v Modre na lavičke, a mam nový fantastický mlynček na kávu tak aj vďaka nemu sa tá osoba za sklom ráno rýchlo a lepšie napraví a nemusí sa strieľať.

 

 

Začínajú ma tie aforizmy baviť takže ďalší

Dnes som z rádia počúval živé vysieranie...
...a mali pravdu !

Prstík na skle a slniečko čo cestuje

Stojím v trolejbuse a pozerám na malú slečnu ako pozerá malými očami cez malé slnečné okuliare z veľkého okna smerom dohora.  Otočí sa na mamku a že: "" Mamíííííí pozri to slniečko cestuje s namiiii" a tíska pri tom malý prstík na sklo. Tak sa tešila až som sa aj ja potešil .... a potom sme všetci vystúpili a ona - tá malá s malými okuliarmi v malých šatách no ...   hodila šabľu... do veľkého sáčku... ale  takú riadnu na to aká bola tá malá malá, tak šabľa bola veľká.  Tak som nakúpil nakoniec všetko čo som potreboval.. a napriek tomu, že mám rád teplo dúfam, že tieto horúčavy sú posledným výdychom leta.

A napriek hrozbám sa teším do školy...

A po prečítaní Pána prsteňov som zistil, že  vo vzťahu k jedlu som hobit...

A páči sa mi ako píše dcéra Vincenta Šikulu...

A už nemusím bývať  na "Jakubáku "  stačí v tom žltom dome na Bezručovej...

A mal by som začať písať diplomovku...

Mimochodom zdá sa mi to alebo v každej šabli je vždy niečo oranžové ...  !!!

EŠTE SEM SOM TO NEZAVESIL :)