utorok 22. júna 2010

ÚSMEVY


Kedysi som počul vetu že: Nóri ? to sú takí mrazáci. Severania sú celkove mrazáci ... Ha! ešte raz jedno veľké HA! Neviem kde to kto nabral. Ale ja som ešte nestretol nóra, ktorý by sa neusmieval. No možno by stálo z úvahu prečo sa usmievajú. Jedna z verzií by mohla znieť takto: „ .... viete v zime je tu strašná kosa a okrem toho aby to nestačilo je tu ešte aj tma. Tou kosou myslím naozajstnú zimu nie to, čo my poznáme.“ Také šedé kašovité čosi, čo je totálne presolené (pretože naši cestári zvládajú zimu pozn. red.) Tu je naozajstná zima takú u nás pamätajú snáď len pamätníci a pohľadnice Jozefa Ladu. Ja si na jednu takú zimu pamätám, ale pamätník ešte niesom. Pamätník je človek čo si pamätá ako to bolo za „totáča“ a aby som nekrivdil tým mladším čo si pamätajú „totáč“ tak pamätníci si musia pamätať aj to ako bolo „za války“ a majú radi filmy s pánom Marvanom ... ale späť k veci. Hej tma úplne celý deň. No okrem najjužnejších častí. Tam sa trocha aspoň kolo obeda rozvidní. Takže to znamená, že sa neusmievajú, to im len ostal taký výraz z toho ako im tu tá neuveriteľná zima kriví tváre. A aby to nestačilo tak ešte pol roka v roku. (pol roka v roku je otrasný výraz ale veď viete ako som to myslel) musia žmúriť do tmy aby vôbec niečo z toho zamrznutého sveta videli. A to, čo považujeme za úsmev je vlastne bolestná pripomienka toho, na čo sa tu pol roka keď je furt svetlo (ale o tom už som písal) netešia. To si predstavte to nadšenie každé ráno v kúpeľni. Dačo čo vyzerá ako úsmev a pripomína vám to tmu a zimu.
Druhá a pre mňa prijateľnejšia verzia je, že sú veľmi milí (všimnite si že, v tejto verzii už nepoužívam kurzíva) a slušný ľudia. Tak napríklad. Včera sme začali prácu na novom poli. Kúsok odtiaľ býva jedna staršia pani. Ráno vyšla na terasu a prv ako si sadla ku káve a novinám nám kývala a kričala“ „hai“ „ hai“ a veľmi milo sa pritom usmievala - of cours. Ľudia sa tu proste usmievajú len keď vás stretnú na ceste a v poli, pozdravia a idú ďalej. Ruku na srdce priatelia u nás sa to tak často nestáva. A aj druhú ruku na srdce priatelia, na koľkých ľudí sa usmejete a poviete ahoj alebo dobrý deň keď dakoho stretnete napr. počas prechádzky na našom salaši smerom do Teplíc? No dosť už morálky práve som si uvedomil, že som v takom malom texte použil toľko krát široké ä čo sa v slovenskom texte nestáva často. Ibaže by som písal o žriebäti ktorému postavili pamätník na Mäkkom vŕšku. Pričom sa v tejto vete vyskytlo ďalšie málo používané písmenko a to dlhé ŕ. Ale naozaj dosť už... idem sa prejsť.

PS: tu beží v telke „The big bang theory“ ... aj na sitcomy majú vkus tí nóri ?

pondelok 21. júna 2010

Rutina

ˇ...už to pomaly začína byť rutina :) Ráno o 6:45 vstať, uvariť kávu, hodiť do seba raňajky a ísť makať. :) A v tom, kto by to čakal, rutinu preruší dvojdňový dážď. Posedeli sme si a oddýchli. Na druhý upršaný deň sme sa rozhodli, že predsa len to skúsime aj v daždi. Vydržali sme tých 12 stupňov nad nulou zhruba do obeda. Vyzeralo to tu ako u nás keď vonku vládne krutá októbrová jeseň.Valili sa temné olovené mraky a každú chvíľu lialo. Na druhý deň bolo príjemných 28 a opäť mi pripieklo uši :) Opäť, (kto by to čakal ) sme začali makať. Už sme v prvej štvrtine našej prvej práce. Dakto to prepočítaval a vyšlo mu, že toho roku spravíme kolenačky každý zhruba cca 36 km. čo je dosť veľa :). Makali sme makali a stalo sa, že opäť prerušujeme prácu tentokrát je vo veci nie počasie ale farmár. Farmár, to je taký zjav, čo to tu má všetko pod palcom. Pod palcom to tu má preto, lebo mu to všetko patrí. V našom prípade je to nik iný ako Mr. Heinrich. Tu kontroluje ako mrkva rastie. A ona nerastie, a preto sme prerušili našu prácu. Lebo ak chceme niečo trhať, logicky, to musí najprv podrásť. Tak ma zajtra čaká volný deň. To buď pôjdem na ryby, alebo si pozriem druhú sériu sitcomu How i met your mother (neskutočne som sa na to namotal pozn. red.) Alebo si budem na terase čítať knižku od Bjornsona, alebo sa budem učiť angličtinu alebo sa pôjdem len prejsť alebo konečne dopíšem tu poviedku čo mám už nejaký čas rozpracovanú Dnes, keď sme prišli domov sa nám pod oknami pásli dve čierne zatúlané ovečky. Zrejme z miestneho lesa. Žijú si tam v ohradách tak trocha nadivoko. Na konci leta ich pozháňajú do košiara a zbavia ich vlny. Znej zrejme štrikujú tie povestné nórske svetre s povestným nórskym vzorom :)
Málo kde na svete sa vám stane, že o pol jedenástej vám svieti slnko do očí. Tu v Nórsku sa to deje bežne. Naši milí severania si z toho nič nerobia. a idú spať. To len my priemerný stredoeurópania sme z toho na prášky a buď nemôžeme spať, alebo si to fotíme ako japonci pandu vo Viedenskej ZOO a posielame to neveriacim stredoeurópanom domov, aby nám to uverili. Takže milí doma žijúci stredoeurópania verte alebo nie takto svieti slnko o 22:37 v Nórsku do očí.A tu spokojne nezapadá a nezapadá :)

štvrtok 17. júna 2010

Dnes to bol hardcore

Slnko dnes pražilo ešte viac ako včera je síce len okolo 25 stupňov ale slnko je také silné že bez opaľovacieho krému ani nieje možné byť na poludnie vonku.
...a takto vyzerá únava po 11 hodinovej šichte

streda 16. júna 2010

Práca

Tak už nám asi v Tak už nám asi v Nórsku začína leto. Viem to podľa toho, že ráno je ledva 10 stupňov a cez deň viac ako dvadsať. Očakávame samozrejme ešte vyššie teploty, ale dnes sa mi podarilo dokonale si spáliť uši čo plne docením až zajtra keďže má pražiť rovnako ako dnes. Čo sa dneška týka tak to bola dokonalá makačka kto zažil trhanie buriny u Heinricha pochopí kto nie, tomu ťažko vysvetľovať možno potom osobne.
...a pod takýmito plachtami odpočíva naša malá mrkvička .. je stým kopec roboty a na jeseň keď už bude veľká príde traktor a všetkú ju viorie.
...boli sme obzrieť aj maliny a zatial sa neunúvajú ani kvitnúť...ale vraj je to tento rok dosť bieda veľa toho porzlo .... no uvidíme čo z toho nakoniec bude :)

utorok 15. júna 2010

Cesta

Je 11 hodín večer a akurát zapadlo slnko. Konečne sa mi podarilo dostať na dlhšiu chvíľu k internetu. Z nejakého mne doposiaľ neznámeho dôvodu môj počítač skrátka neakceptuje miestnu sieť. Tak si musím požičiavať iné okolité compy.Ale k veci cesta bola nehorázne dlhá. Vyrazili sme okolo siedmej z Novej Dubnice. Naledovalo Brno Praha, Berlin a prístrav Rostock.
...jazda cez Nemecko no čo iné ako vetrerné mlyny

....na trajekt sme čakali skoro dve hodiny ale nakoniec sa podarilo
...opúšťame prístav a mierime na Dánsko .... tam sme prešli niekoľko kilometrov a vzali si ďalší trajekt... ale o tom nič neviem celé som to prespal
....a za týmto studeným morom nás očakávalo Švédsko - Göteborg a ešte riadny kus cesty pred nami. Cieľová destinácia Flisa, región Solør. To je všetko zatial o praci a iných veciach zase nabudúce je dosť hodín a neuveriteľne ma tu žerú komáre treba ísť spať.

sobota 12. júna 2010

BALÍM

...tak priatelia a zase na sever. Teším sa, ale aj by som ostal. Toto je už štvrté leto tam hore. Už pomaly ani neviem aké je to mať dva mesiace riadne horúčavy... Ale tam ani ten dážď nevadí tam to tak nejak beriem tam sa mi dokonca ten dážď páči. Tam to k tej krajine patrí. Podnikol som prvé nevyhnutné prípravy ako nákupy ... ...a všetko som zatial zhromaždil na jedno miesto.. toto dole musím napchať do 80 litrového vaku. No uvidíme :) ...okrem nevyhnutného nepremokavého oblečenia a hromady ponožiek verím že tam vojde aj nejaká tá beletria. Špeciálne na tohoročnú výpravu si beriem k nihu od chlapíka čo sa volá Bjørnstjerne Bjørnson a je ako inak Nór. Teda vlastne bol. Zomrel v roku 1910. Okrem toho že dostal Nobelovu cenu za literatúru. Napísal aj Nórsku hymnu. A bol priateľom Slovákov a veľkým zástancom našej suverenity. Snáď mi tých cca 500 strán s názvom Sedliacke poviedky bude na ten čas stačiť.....takže tento pán mi bude spríjemňovať večery a dni voľna a okrem toho mám aj celkom slušnú zásobu filmov. Teším sa na prechádzky lesom a aj na robotu samozrejme :) budeme makať ale veď čo na to tam predsa idem .....

sobota 5. júna 2010

Dalšia (ne)obyčajná sobota

...kráčal som (ne)tradične od babky v taške zopár buchiet. Domov sa mi ešte nechcelo tak som si to strihol okolo kaplnky vrchom cez lúky domov...
... no kto by tento kraj nemiloval...tu som sa zastavil a pozeral. Neviem čím to ale tá Markovica sa mi zdá akoby podrástla. Normálne sa mi na chvíľu aj do Nórska prestalo chcieť ísť :)...keď som prešiel na lúky nad Novou Dubnicou ľahol som si a čakal na západ slnka. Takto vyzerá výhľad z lúky na nebo nad Novou Dubnicou :) Skoro som tam zaspal a ten západ slnka zmeškal......vôbec mi nezaplo že posledné týždne lialo ako besné. Dostal som sa do riadnej brindy a to doslova. No v porovnaní s tým, čo zažívajú ľudia na východe je toto absolútna pohoda. Veľmi na nich myslím. Snáď sa to dá čím skôr doporiadku...... a takto to dopadlo s mojimi teniskami :) Včase keď toto píšem už sa veselo vykrúcajú v práčke.
...a na záver ako slnko zachádzalo za naše krásne kopce ..

pondelok 17. mája 2010

Srdečný pozdrav na katedru psychológie a patopsychológie

Ja si ten dnešok uvedomujem. Naozaj som sa snažil cez víkend učiť. No ale dá sa robiť dačo keď sa vám kamarát lúči zo slobodou ????



... voľné pokračovanie v Cineme po polnoci

.... tu už nastupuje pondelková realita
...spolužiačky pred skúškou...
... a tu je vyjadrený môj neutíchajúci rešpekt pred touto skúškou myslím, že som naplno pochopil a prežil o čom hovorila Caren Horney, keď vymedzila pojem bazálna anxieta ... ....výsledky ešte neviem ale pani doktorka PhDr. Vierka A., CSc., na svoju obranu vám musím povedať, že bol to predsa len prvý termín. Predchádzal mu veľmi vyčerpávajúci víkend a ...
...vaše prednášky v tomto semestri naozaj stáli zato. Boli to hodiny a hodiny naplnené vyčerpávajúcimi informáciami, no vyčerpával som sa rád. Ostatné si doštudujem lebo ma to naozaj bavilo známka nieje všetko hlavne, že to budem vedieť použiť v praxi.
...a ako to tu píšem zrazu mi sadla na okno hrdlička a neviem či je to len náhoda alebo tento symbol mieru priletel na potvrdenie toho čo tu vypisujem ...
...dobre ja už radšej končím...

streda 5. mája 2010

Dnes bol obyčajný deň

Dnes som strávil dopoludnie v Univerzitnej knižnici...priznám sa že nebolo to teda nič moc. Asi je vonku blbý tlak alebo čo aloe skoro vôbec mi to nemyslelo. Prečítal som zase toho kopec o Alzehimerovej demencii...ale dementny som si pripadal ja. Vobec mi to nešlo do hlavy.

..a neviem z akého dôvodu ale stále sa mi tam nedá pripojiť na net...

..nakoniec som to po dvoch hodinách vzdal. Výsledná bilancia? 15 riadkov ktoré pribudli do mojej bakalárky...

V hlavnej hale bola výstava tibetských kníh tak som si to ešte prešiel a vybral sa domov.
Ešte sa mi dnes podarilo dva krát zmoknúť. To bol dnes asi najpozitívnejší zážitok (bez irónie). Akonáhle sa rozpršalo všetci okoloidúci sa rozutekali. Ženy vyťahovali igelitky a naťahovali si ich na hlavy. A všetci sa kolektívne tlačili pod strechami a strieškami. Ja som si to užíval. Bolo príjemne teplo a ten dážď vôbec nebol silný. Príjemne studenil na zátylku a čo je dôležité vyprázdnil ulice tak bol v našom malom veľkom hlavnom meste trocha viac kľudu a pokoja :)

pondelok 3. mája 2010

.... som doma. "Back to reality"....

...mám vybalené
...bol to týždeň na plné obrátky tak dobre som si neoddýchol už dávno. Je super čas od času vypadnúť zo zabehaných koľají a urobiť si voľno v inom prostredí a s iným programom. Najlepšie je prísť do prostredia kde "vládnu" deti" :) Takto to vyzerá keď vám školu nahradí pieskovisko veľa som sa hral a tešil váľal sa po tráve a naháňal


...dokonca, ja viem, že je to na neuverenie ale hral som hokej...



...prechádzka zámockým parkom bola veľmi príjemná


... kopec srandy v lanovke smerom na Dianu alebo z Diany?


...trocha "lázeňského" folklóru :)



...a tu už som s malou princeznou krst prebehol fajn. Veľmi sa mi páčilo :) Je to krásna malá dáma. Ktorá vie ako sa správne zachovať v každej situácii :):):) Som na ňu veľmi pyšný a viem, že rodičia ešte viac....

...a otec a krstný otec dostali nové kravaty aby ladili s malou dámou :)

Marcela, Maťo ĎAKUJEM Vám ... bolo mi úžasne a mám krásnu krstnú dcéru...