O ŽIVOTE

Vediem vyvážený život :)

robím prúsery - a aj dobré veci
teším ľudí - a niektorých aj seriem
jem cereálie - a jem mastné cholesterolové bomby
modlím sa - a aj hreším
som do noci hore - a občas si aj pospím
pracujem - a viem sa dokonale flákať 
občas presolím polievku - a potom si dám konzervu Salka

Vediem nevyvážený život :

veľa čítam
veľa premýšľam
chodím neskoro domov
veľa rozprávam
málo sa učím
viem byť len na jednom mieste v rovnakom čase a priestore

Cestou na západ

 Sedím v autobuse ... čítam tú nemožnú psychodiagnostiku... pozriem z okna a vravím si? "Ten náklaďák ide akosi krivo. Tuším narazíme. To sme už šli krivo aj my." V tom jeden náraz druhý ..po ceste pobehujúci ľudia, čo utekajú pred našim autobusom a v tom posledný náraz do zvodidiel. Zastali sme. Všade kričiaci maďari - autobus vyrážal z Budapešti. Nebudem vás dlho napínať nikomu sa nič nestalo. Teda aspoň v autobuse. Pani v jednom Peugeote vyzerala, že má šok a pre tú prišla záchranka. Stáli sme tam dve hodiny upchali hlavnú tepnu do Prahy .. Policajti povyšetrovali zapísali a išlo sa ďalej ... s menším meškaním ale predsa som dorail ... a je tu ako obvykle úplne iná realita (taká lepšia). 

No a v autobuse som sedel vedľa chlapíka čo nedokončil VUT v Brne. Robí v sklade na ovocie práve sa vyhrabáva z vlastnej životnej krízy. Tak z toho vyplynul celkom zaujímavý rozhovor až do Prahy...O antiglobalizme, Klausovi a českej vláde.

V poslednej dobe sa také veci dejú ...už by som povedal, že tých existenciálnych chvíľ by bolo aj dosť.

.. a tu opár detailov z cesty

 

...ked sme vrážali do druhého auta toto bolo už v priekope

 

...od tohto sme sa odraili do zvodidiel

 

..a takto sme to dorazili 

 

...možno ešte stojí za zamienku, že sme tie zvodidlá trafili len tak tak .. Keby je to o pár metrov skoršie tak letíme do priekopoy taaak hlboko, že teraz asi tu nesedím ale skladajú ma v nemocnici ...ano tak ako vravieva Abu ... som zase raz Lucker......a okrem iného cynik ....ale to vysvetlím na požiadanie osobne   :) 

Teraz si uvedomujem, že tento príspevok bude vyznievať negativisticky ale v skutočnosti je mi dobre.Veľmi :)

Hlúpnem.. tak postupne ..teda aspoň sa mi to tak zdá. Ráno vstanem dám si kávu sadnem za počítač a nič. Inokedy bolo vždy niečo...alebo aspoň polovica toho niečo. A teraz NIČ!  Hromadí sa to (škola) .. úplne bez škrupúľ priznávam, že o tom viem ..určite už zajtra začnem písať všetky tie veci do školy. V mnohom je to moja lenivosť, v mnohom rozlietanosť ..a svoj podiel má aj úplne imanentná demotivácia (tá súvisí s atmosférami a chuťami, náladami a pocitmi na Šoltésovej 4 a priľahlých mysliach) Ale o tomto nechcem radšej .. tam hľadám to pozitívne farebné spektrum. A vidím to tak, že to pôjde. Inak je to dosť všetko taka vianočná odrhovačka:

- darčeky nekupujem lebo už mám 

- stíham si uvedomovať jedinečnosť chvíľ

- konzum ignorujem

- na sviatky sa teším

Sumárum: Vianoce mi neukradnú

Vraj som skončil a ako človek zlyhal...do budúcna spolupráca nepredpokladateľná...a vraj si viem všetko zracionalizovať...po pravde sa mi uľavilo a po pravde 2. páliť mosty je nebezpečné a až príliš definitívne a racionalizácie mi tiež až tak veľmi nejdú ..treba sa opýtať napr. Vier. (sorry Vier prave som ťa do toho zatiahol)

Sumárum: mosty nepálim, mal by som byť asi nejakým spôsobom kosternovaný - nie som

A čo vidíte na tom, keď pomôžeme starej pani s nákupom cez cestu??? To  v pruhovanom asfaltovom poli vládnu iné gravitačné zákony a nákupné tašky sú tam inak ťažké??? A potom na chodníku už je zase všetko v pohode a tak máme svoju čiarku v kolónke "dobro"splnenú a teraz si to babi zase neste sama! ...veď sme na chodníku. To čo za klišé? Mohli by sme sa ja na viac zmôcť. Babka z artritídou si ledva vydýchla a už zas praskajú kĺby pod náporom zemiakov z Tesca (no nekúp to boli v akcii) a isto ich ťahá až tam kdesi do Dúbrafky... To ja len tak pre ilustráciu etalónu dobra, ktorý máme v sebe zadefinovaný.. Pretože mám osobný náser (áno použijem to  slovo pretože je vystihujúce a iný pejoratív ma v tomto momente nenapadá ) na všetky obrazovky plné postihnutých, zomierajúcich, chudobných srdcervúcich príbehov. Treba využiť potenciálu Vianoc, áno ľudia sú teraz štedrejší. Ale telka ma serie. Kam títo ľudia zmiznú počas roka (teda okrem relácie Modré z neba kde na nich Rozboril ryžuje celoročne). Neviem ako to zakončiť pretože myšlienky lietajú na všetky strany ale mal som potrebu to povedať. 

...a ešte dodatok k predchádzajúcemu blogu z 20. novembra: Milý Ježiško ... rád by som sa zasekol vo výťahu aspoň tak na dvanásť hodín s niekym zaujímavým nebude možnosť úniku tak sa bude dať kvalitne porozprávať :)

..a ďakujem Havlovi